Na podujatí pod názvom Hasiči hasičom 2014 sa 15. januára 2015 v Dome kultúry v Revúcej uskutočnilo podujatie, na ktorom vyznamenávali profesionálnych ako aj dobrovoľných hasičov Banskobystrického kraja. Zúčastnila sa na ňom poslankyňa BBSK a primátorka mesta Revúca Eva Cireňová, prezident Hasičského a záchranného zboru Alexander Nejedlý, prezident DPO SR Ladislav Pethö, riaditeľ kancelárie prezidenta HaZZ plukovník Stanislav Celleng, ako aj riaditelia okresných riaditeľstiev HaZZ a riaditelia okresných výborov DPO SR Banskobystrického kraja. občianske združenie Kolektív mladých hasičov Rimavské Brezovo.
Významné športové výkony: por. Ondrej Hudák, OR HaZZ v Revúcej. Sút'ažné družstvo OR HaZZ v Lučenci - sút'až vo vyslobodzovaní. Sút'ažné družstvo, muži, DHZ Revučka kpt. Ing. Matej Peniak, oĺz HaZZ v Lučenci - KR HaZZ B. Bystrica Sút'ažné družstvo OR HaZZ vo Vel'kom Krtíši - M5 v has. športe ppor. Ľubomír Larinčík - OR HaZZ v Lučenci
Významný prínos v oblasti požiarnej ochrany: František Bučko - DHZ0 Polomka Okresný výbor DPO vo Vel'kom Krtíši.
| Z množstva nominácií bolo ocenenie v kategórii zásahová činnosť jednotlivca udelené Jaroslavovi Feriancovi z Dobrovoľného hasičského zboru Bzovská Lehôtka, ktorý 6. mája 2014 spozoroval a ohlásil požiar hospodárskej budovy pri rodinnom dome a okamžite z horiaceho objektu vyniesol štvorročné dieťa a ďalšie nechodiace päťročné dieťa. Následne ich spolu s ďalšími tromi deťmi a ich matkou odviedol do bezpečia. V kategórii zásahová činnosť kolektívu bolo ocenenie udelené príslušníkom Okresného riaditeľstva HaZZ v Banskej Bystrici za záchranu ľudského života v ťažko dostupnom teréne a členom Dobrovoľného hasičského zboru Brusno za rýchly a profesionálny zásah pri lokalizácii požiaru prízemnej drevenice v obci Brusno. Okrem zásahovej činnosti boli udelené aj ocenenia za preventívno-výchovne pôsobenie a to Jozefíne Očenášovej – výkonnej riaditeľke OV DPO riaditeľke OV DPO Rimavská Sobota a občianskemu združeniu Logi 707za realizáciu projektu Mladí záchranári, zameraného na výchovu detí v oblasti ochrany pred požiarmi a prípravu detí na súťaž podľa pravidiel CTIF. |
Nepovšimnuté neostali ani športové výkony, ktoré dosiahli príslušníci HaZZ a členovia DPO SR v roku 2014. V tejto kategórií boli ocenenia udelené poručíkovi Ondrejovi Hudákovi z Okresného riaditeľstva HaZZ v Revúcej, ktorý sa stal majstrom sveta v silovom trojboji, súťažnému družstvu z Okresného riaditeľstva HaZZ v Lučenci za prvé miesto na Majstrovstvách Slovenska vo vyslobodzovaní zranených osôb z havarovaných vozidiel, súťažnému družstvu DHZ Revúčka za prvé miesto v disciplíne požiarny útok v Slovenskom Superpohári, kapitánovi Matejovi Peniakovi z Krajského riaditeľstva HaZZ v Banskej Bystrici za tretie miesto na Majstrovstvách Slovenska v polmaratóne profesionálnych hasičov v kategórii M 18-39, súťažnému družstvu z Okresného riaditeľstva HaZZ vo Veľkom Krtíši za tretie miesto v disciplíne požiarny útok na Majstrovstvách SR v hasičskom športe a podporučíkovi Ľubomír Lörinčíkovi za reprezentáciu na X. ročníku Majstrovstiev sveta v hasičskom športe. Osobitné ocenenie bolo odovzdané Františkovi Bučkovi z DHZO Polomka za významný prínos v oblasti ochrany pred požiarmi. Ocenenie „Za osobnú statočnosť“ získal ako dlhoročný člen DHZ Polomka, pléna, výcvikového štábu a predsedníctva OV DPO Brezno. |
V príhovore sa okrem iných pod'akoval všetkým generálny inšpektor Mgr. Ing. Ivan Chromek, PhD za nominácie, ktorými reagovali na výzvu k ankete HASIČI - HASIČOM 2014 a zdôraznil: "Kvalita týchto nominácií potvrdila základnú myšlienku, ktorá stála koncom roka 2013 za zrodom tejto ankety. Tou myšlienkou je úcta k vykonanej práci hasičov, bez rozdielu zriad'ovatel'a hasičskej jednotky.
Som rád, že sa vyhlásenia výsledkov ankety ujal okres a mesto Revúca. Ide totiž o okres, kde pojem HASIČI - HASIČOM nie je len názvom ankety, ale výsledkom každodennej spolupráce. Aj ked' dnešný večer bude patrit' vít'azom jednotlivých kategórií tejto ankety, chcel by som, aby patril všetkým hasičom a hasičkám v kraji, pre ktorých sa stalo plnenie úloh ich poslaním. Aby patril aj ich rodinám, bez ktorých by sa toto poslanie dalo t'ažko plnit'. Dovoľte mi, aby som Vám na záver zaželal vel'a úspechov v d'alšej práci."
Fotografie: Peter Poboček
[cincopa A8JAEMcekLdy]
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-