Obvodná poľovnícka komora Revúca usporiadala v dňoch 23. – 30. marca 2011 v Mestskom dome kultúry v Jelšave Chovateľskú prehliadku ulovenej trofejovej zveri v poľovnej sezóne 2010/2011. Výstava sa konala z poverenia RgO SPZ GEMER Rožňava – Revúca v spolupráci s Obvodným lesným úradom Revúca a Mestským poľovníckym združením Jelšavan v Jelšave. Naše združenie si v tomto roku pripomína 175. výročie vzniku Loveckého spolku v Jelšave. Práve toto výročie bolo dôvodom na usporiadanie chovateľskej prehliadky v našom meste. Chovateľská prehliadka je výsledkom práce jednotlivých poľovníckych organizácií, ktoré týmto dávajú svoj obraz a chcú Tabuľka 1:
Prehľad ulovenej trofejovej zveri predloženej k prehliadke:
|
Druh zveri (celkový počet) |
Získané množstvo ocenení |
||
|
zlato |
striebro |
bronz |
|
|
Jeleň (101) |
0 |
8 |
13 |
|
Daniel (19) |
1 |
0 |
0 |
|
Muflón (2) |
1 |
0 |
0 |
|
Srnec (106) |
0 |
1 |
1 |
|
Diviak (67) |
8 |
7 |
19 |
Tabuľka 2:
V Mestskom poľovníckom združení Jelšavan v Jelšave bol v sezóne 2010/2011 ulovený nasledovný počet trofejovej zveri:
|
Druh zveri
|
Počet ulovenej zveri |
Získané množstvo |
||
|
zlato |
striebro |
bronz |
||
|
Jeleň |
6 (z toho 1 úhyn) |
0 |
2 |
1 |
|
Srnec |
6 |
0 |
0 |
0 |
|
Diviak |
5 |
1 |
0 |
2 |
Poľovnícku sezónu 2010/2011 hodnotím v našom MsPZ Jelšavan ako úspešnú, i keď neboli splnené všetky chovateľské kritériá. Verím, že v budúcom období budú naše výsledky práce ešte úspešnejšie a budeme sa môcť pýšiť ďalšími medailovými oceneniami.
Touto cestou sa chcem poďakovať Mestu Jelšava na čele s primátorom MVDr. Milanom Kolesárom za poskytnutie priestorov v Mestskom dome kultúry, všetkým, ktorí sa podieľali na príprave prehliadky, OPK Revúca, OLÚ Revúca, RgO Gemer Rožňava – Revúca, členom MsPZ Jelšavan a samozrejme poľovníckej a nepoľovníckej verejnosti, ktorá si našla čas navštíviť túto prehliadku organizovanú v našom meste, aby tak vyjadrili svoj obdiv a uznanie.
Ján Klimon,
predseda MsPZ Jelšavan v Jelšave
FOTOGALÉRIA Z VÝSTAVY
{gallery}kultura/vystava/polov{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-