oblasti. Slavošovčania pripravili aj malé občerstvenie (vody, nevody, ovčí syr, chlieb, škvarkové pagáče). Po návrate čakalo na účastníkov občerstvenie aj na druhej strane (guláš, pivo, kofola, zákusky, štrúdľa).
Druhá skupina menej zdatných seniorov mala vytýčenú kratšiu trasu - prechod cez malý tunel, prechádzka po chodníkoch k veľkému tunelu a návrat.
Priložené fotografie, ktoré vyhotovil PhDr. Ján Bendo, približujú ako sa jeho účastníkom tento zraz vydaril.
Pohyb je život, pohyb je zdravie, pohyb je relax, pohyb je radosť z poznania – to vyjadruje aj motto turistických zrazov seniorov: „Liek nenahradí pohyb, ale pohyb nahradí liek“. Na základe tejto myšlienky a na základe plnenia jedného z programových cieľov JDS je aj rozvoj a udržiavanie fyzických schopností seniorov. Jednou z možností je aj organizovanie turistických zrazov. Okresná organizácia JDS v Revúcej má v tejto činnosti už tradíciu.
Tohto roku zorganizovali už 10. OTZS. Na týchto podujatiach sa zúčastnilo z celého okresu mnoho seniorov a ich počet neustále stúpa. Za posledných 5 rokov priemerný počet zúčastnených seniorov sa pohybuje okolo 200 osôb.
Každý rok sa lokalita turistických zrazov mení. Turistickými zrazmi rozširujeme poznania o zaujímavostiach a krásach nášho okresu.
Turistické vychádzky od začiatku pripravoval pán Ing. V. Pelikán, ktorý podal o okolí turistických trás fundovaný výklad. Organizáciu turistických zrazov zabezpečovali členovia predsedníctva OO JDS v Revúcej, príslušné výbory ZO JDS pod vedením predsedov a primátori miest a starostovia obcí.
V posledných rokoch sa na OTZS zúčastnili vzácni hostia: predseda JDS RNDr. Karol Vajnorský, predseda ÚRK JDS Ing. L. Dulla, štátny tajomník ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií Ing. Švantner, poslanci VÚC MVDr. J. Šeševička a MVDr. Eva Cireňová, zároveň ako predsedníčka ZMOS stredného Gemera a primátorka Revúcej.
Zúčastnení seniori na OTZS majú vždy dobrý pocit, že dokážu zdolať určenú métu a zároveň urobiť dobrú vec pre zachovanie fyzickej i duševnej kondície.
Desať úspešných turistických zrazov, desať rôznych zaujímavých lokalít zaväzuje organizátorov, aby v tejto činnosti pokračovali.Touto aktivitou umožňujú podporovať vzájomnú súdržnosť seniorov celého okresu a pohybom v prírode udržiavať zdravie a duševnú pohodu.
2.7.2010
Fotografie: PhDr. Ján Bendo
FOTOGALÉRIA z X.OTZS
{gallery}kultura/otzs{/gallery}
{jcomments on}
piatok, 02 júl 2010 12:59
Seniori revúckeho okresu sa stretli v Magnezitovciach na X. turistickom zraze
Napísal(a) Ondrej Doboš
Desiaty jubilejný okresný turistický zraz seniorov v Magnezitovciach zorganizovala Okresná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Revúcej v prvý júlový deň roku 2010. Jeho cieľom bol prechod malým a veľkým tunelom na Slavošovskú dolinu. Zrazu sa zúčastnilo vyše 250 ľudí, ktorí sa rozdelili na dve skupiny. Prvá išla dlhšiu trasu z Magnezitoviec do Slavošoviec - cez malý tunel (asi
Zverejnené v
Revúca
Najnovšie od Ondrej Doboš
- Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota opäť aktívni
- Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024
- Boj o prvé miesto vo futbale trvá do konca ročníka
- Cyklistické preteky Muránskou dolinou – II. ročník
- Futbal nášho regiónu v máji skrášlený hokejovými majstrovstvami sveta
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-