V piatok 4. novembra 2011 v podvečer priletela do našej školy v Jelšave ježibabka na metle. Ste zvedaví, čo u nás robila? Ona vám to sama vyrozpráva.Prvá sestra Celestína bola uväznená v sieťach pavúčej ženy, ktorá ju tam väznila už niekoľko rokov. Všetky strašidielka sa pustili do siete, prešli cez ňu, sieť roztrhali a moju sestričku vyslobodili. Pavúčica zostala bez koristi a preľaknutá utiekla. Hneď na to ich čakala nebezpečná cesta cez priepasť po pohyblivých duchoch.
Všetky strašidlá prekážku zdolali a vyslobodili sestru Hermínu, ktorá musela túto priepasť strážiť. Vo svojom pátraní natrafili na tretiu sestru Florentínku, ktorú mohli odkliať, len ak uhádnu mená celej našej rodiny a pripravia si zaklínadlo, veľmi dôležité pri ďalšom pátraní.Vďaka malým jelšavským strašidielkam sme už boli štyri. Prišla chvíľa, keď strašidielka stratili správny smer a pustili sa do čiernej tmy, kde zablúdili. Našťastie sa rýchlo zorientovali a došli k posledným dvom sestrám Hyde a Lyde. Ježibabky strašidielkam veľmi neverili. Mysleli si, že sú to zlé strašidlá, preto ich skúšali a skúšali. Najprv lietali na metlách cez prekážky, potom hádzali prísady do kotla s čarodejným nápojom, až nakoniec im sestry ježibabky uverili. Takto sme sa všetky po rokoch stretli vďaka odvahe, sile a súdržnosti malých strašidielok. Odmenou im bol nájdený sladký poklad. Nakoniec sme sa všetci veselili a spoločne sme si zatancovali pri mesiačiku. Tieto Vianoce budem tráviť v kruhu mojej ježibabskej rodiny, a to vďaka malým jelšavským strašidielkam, no nie len im. Vďaka patrí aj zamestnancom mestského úradu, ktorí sa postarali o osvetlenie a pánovi Kováčovi za hudbu na našej akcii. Dovidenia o rok!“
Bc. Emília Simanová
Žiaci druhého stupňa Základnej školy v Jelšave
si po minuloročnej úspešnej Halloweenskej párty zopakovali túto divokú strašidelnú diskotéku aj tento školský rok. Mnohí z nich sa inšpirovali kostýmami z pokračovania úspešnej českej čarodejníckej rozprávky „Saxana a lexikon kúziel“, ktorej premietania sme sa zúčastnili v stredu 26. novembra 2011 v kine. A po prázdninách vo štvrtok nastal deň „D“, keď sa mohli v plnej paráde predviesť pred svojimi spolužiakmi v pekne vyzdobenej telocvični. Okrem tanca sme sa zabavili aj na rôznych súťažiach, ktoré sú typické pre deti oslavujúce tento sviatok v anglicky hovoriacich krajinách. Lovili sme jabĺčka z vody len pomocou úst a jedli penové cukríky navlečené na dlhej nitke tiež bez asistencie rúk. Samozrejme, že nechýbala ani módna prehliadka stríg, múmií, strašidiel, duchov a iných zjavov. Po výborne strávenom odpoludní sme sa rozlúčili a cestou domov rozmýšľali nad tým, aký kostým si vymyslíme na budúci školský rok.
Mgr. Eva Čarná
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-