Mladá Alexandra potešila aj svoje kamarátky, ktoré ju poznajú pod menom Ali. V telocvični v Šaci, kde sa hral celý turnaj, boli prítomní aj viacerí príslušníci jej rodiny, ktorým pri vyhlasovaní víťazov a pri hraní slovenskej hymny vytryskli z očí slzy šťastia. Navyše Alexandra práve počas finálového turnaja oslavovala svoje 17-te narodeniny a tak mohla ešte citlivejšie prežívať tento svoj šťastný deň. Najmä keď z tribún sa na jej výkon pozerala 5-členná rodina – obidvaja dedkovia: Ján i Štefan, stará mama Mária, otec Zoro i jeho sestra Soňa.
Nielenže Alexandra patrí medzi opory družstva, ale po finále sa jej dostalo od organizátorov turnaja ďalšej veľkej pocty, keď bola vyhlásená medzi najlepších 5 hráčok celého turnaja majstrovstiev. Dnes je už zlatými písmenami zapísané, že
All star tím A tvoria:
Mária Štefančová a Štefánia Michalíčková (obe MBK Ružomberok), Nela Čatlošová a Alexandra Molčíková (obe Young Angels Košice), Tilda Slama (ŠBK Šamorín).
Mnohí sa iste budete pýtať, ako sa taká mladá Molčíková dostala z chudobného Gemera do elitného basketbalového družstva kadetiek Košíc. Len posúďte: basketbal začala hrať, až keď sa dostala z rodnej obce ako žiačka študovať do neďalekej Rožňavy, kde najprv ukončila základnú školu a pred dvomi rokmi začala študovať na Gymnáziu P. J. Šafárika. Jej prvým basketbalovým klubom bol ŽBK Rožňava. Pred dvomi rokmi bola však vybraná do Piešťan, kde sa zúčastnila basketbalového kempu talentovaných basketbalistiek z celého Slovenska. Tam si ju zrejme vyhliadli ako veľmi talentovanú hráčku zástupcovia košického klubu Young Angels a od septembra m. r. už bola ich členkou. Svojou húževnatosťou sa vypracovala postupne až tak ďaleko, že dnes tvorí kostru družstva kadetiek. A že to nerobí len tak, aby sa nepovedalo, svedčí aj to, že svojím prístupom k povinnostiam robí dobrú reklamu nielen sebe, ale aj učiteľom i spolužiačkam na Gymnáziu P. J. Šafárika v Rožňave, kde študuje s
vyznamenaním. Najviac sa však svojimi športovými, ale aj študijných úspechmi zavďačuje svojim rodičom, starým rodičom a celej svojej rodine. Hrdí sú na ňu dnes všetci. Nebudem tajiť, ale o športovej dráhe mladej Molčíkovej hovorí dnes celé Rožňavské Bystré.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-