Jelšava (161)
22. apríl je Dňom Zeme a mal by byť venovaný Zemi. Tento sviatok je ovplyvnený pôvodným dňom Zeme, ktorý sa konal počas osláv jarnej rovnodennosti, 21. marca sa oslavoval príchod jari. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na vplyv ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu sa diskusiu o možných riešeniach zabrániť znečisteniu.
Už sa stalo tradíciou v našom meste Jelšava organizovať brigádu pri príležitosti Dňa Zeme, kedy sa čistí rieka Muráň. Tento rok to nebolo inak, hoci to nebolo v takej veľkej miere, nakoľko to súčasná pandemická situácia nedovolí.
Dňa 22. 04. 2021 sa na dvore Mestského úradu zišli zamestnanci Mesta, Mestských lesov, deti a učitelia Základnej školy a Špeciálnej základnej školy, poľovníci a dobrovoľní hasiči, aby spojili príjemné s užitočným. V príjemnom počasí sa prešli ku rieke Muráň, rozdelili sa do skupín a zbierali odpad z brehu rieky. Zasa sa vyzbieralo množstvo odpadu, ktorý sa odviezol na Zberný dvor.
Prvá písomná zmienka z roku 1243 dokazuje existenciu hradu Jelšavy. Jelšava zastávala významné miesto na Gemeri. Bola strediskom gemerského baníctva aj centrom správy panstva. Mestské výsady získala v prvej polovici 14. storočia. Obyvatelia mesta pracovali v baniach, hutách a hámroch. Jelšavská mestská kniha z rokov 1566 – 1710 je písaná prevažne v slovenskom jazyku, len s niekoľkými latinskými, nemeckými a maďarskými zápismi. Mestskú správu tvorila šesťčlenná mestská rada na čele s richtárom. V roku 1648 popri richtárovi sa ustanovila funkcia staršieho richtára alebo podrichtára a popri šesťčlennej mestskej rade sa vytvoril samosprávny orgán – rada starších. V 18. a 19. storočí správu mestečka viedol richtár a 12 prísažných. Zákonom č. 210 z 22. marca 1920 boli mestá so zriadeným magistrátom vyhlásené za veľké obce.
Historické názvy mesta: Illswa, Elswa, Josuach, Jelssawa.
Mestské kino v Jelšave začalo premietať v mestskom hoteli
Napísal(a) Eva Kerekešová
Mestské kino v Jelšave fungovalo na základe kinematografickej licencie v priestoroch mestského hotela. Majiteľom licencie bola od 1. júla 1923 Telocvičná jednota Sokol v Jelšave a prevádzku kina zabezpečovali členovia spolku. Pre potreby kina bol zakúpený premietací stroj od Biedermana. V uvedenom roku bolo uskutočnených 8 predstavení pre vojsko a 6 predstavení pre školskú mládež. V roku 1927 sa majiteľom kina stalo mesto Jelšava, ktoré ho prevádzkovalo vo vlastnej réžii. Kino malo 150 sedadiel na sedenie a do prevádzky bolo dané 17. júla 1927. V roku 1930 pán Karol Lehocký odporučil zavedenie gramofónovej hudby do mestského kina, čo bolo aj predmetom uznesenia mestskej rady č. 73/1930 a následne schválenie kúpy rádioprijímača. Neskôr, v roku 1933, bolo zriadené zvukové kino zakúpením nového zvukového aparátu značky Philips.
Na základe uznesenia obecného zastupiteľstva mesta Jelšava z februára 1933 bola uzavretá a v máji 1933 schválená zmluva medzi mestom Jelšava a Karolom Kirschmayerom, majiteľom kinematografickej licencie. Štátnym vedúcim notárom, ako aj námestníkom starostu v zastúpení mesta, bol poverený spravovaním a vedením mestského kina, namiesto doterajšieho vedúceho kina Alfonza Šafčáka. Žiadosť o zmenu vo vedení mestského kina sa predkladala na posúdenie a schválenie aj Krajinskému úradu v Bratislave.
Čerešnícky spolok v Jelšave je najstarším ovocinárskym spolkom na Slovensku
Napísal(a) Archív Rožňava
Čerešnícky spolok v Jelšave patrí medzi najstarší ovocinársky spolok na Slovensku. Spoločnú ovocnú záhradu založili 1. septembra 1796 dvaja nadšenci a milovníci ovocinárstva v Jelšave, Samuel Glósz st. a evanjelický farár Pavel Wallaszky. Rada mesta Jelšavy im svojím rozhodnutím z 26. septembra 1796 dala do trvalého užívania dva pozemky. Jeden dostal meno „Dolný čerešník" a druhý „Horný čerešník". Tak boli založené základy Čerešníckeho spolku v Jelšave.
Členský podiel činil 5 zlatých a 30 krajciarov. Ustanovilo sa, že (citujem): „Každý člen spolku vysadí ovocné stromy do radov, záhradu bude udržiavať a viackrát v roku prekopávať.“ V roku 1801 sa k spolku pripojil zakladajúci sa vinohradnícky spolok so záhradami, označovanými ako „Darmo Hrba“ a neskôr v roku 1804 záhrada pod menom „Na Jarkoch“. Spojený čerešnícky spolok tak bol vytvorený zo štyroch častí.
Celoplošné skríningové testovanie „ZACHRÁŇME SPOLOČNE ŽIVOTY“ v okres Revúca aj za pomoci dobrovoľných hasičov
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Na Slovensku od 18. do 26. januára 2021 pod názvom „Zachráňme spoločne životy” prebiehalo celoplošné (skríningové) testovanie na ochorenie COVID 19. Mestá a obce v okrese Revúca zriadili Mobilné odberné miesta (MOM), v ktorých testovali svojich obyvateľov.
Aj pri tomto testovaní boli vo svojich obciach nápomocní aj dobrovoľní hasiči, či už dezinfekciou priestorov pred a po testovaní, alebo boli aktívni priamo v odberných tímoch. Počas spomínaného testovania bolo nápomocných v rámci okresu Revúca 20 dobrovoľných hasičských zborov a spolu 57 členov. Nakoľko okres mal v prvom kole vyššiu pozitivitu testovaných, testovanie sa opakovalo od 30. 01. do 02. 02. 2021. Niektoré obce a mestá znova otvorili MOM, a samozrejme boli nápomocní aj dobrovoľní hasiči.
Mesto Jelšava zriadilo v dňoch 22. – 26. 01. 2021 MOM v Mestskom dome kultúry, kde pracovali 2 odberné tímy. V odberných tímoch sa vystriedalo 5 dobrovoľných hasičov počas celých dní. Boli nápomocní pri kontrole registrovaných na odber, pri evidencii, pri vstupnej dezinfekcii a pri dezinfekcii počas odberu a na konci dňa.
Ján Polomský – posledný hrebenár v Jelšave zomrel pred 40 rokmi
Napísal(a) Archiv Rožňava
Jelšava (Illswa, Jelssawa, maď. Jolsva, nem. Ilsau, Jelschau) leží na rozhraní Slovenského Rudohoria a Slovenského krasu v doline Muráňa. Staré banícke a remeselnícke mestečko, ktoré vyniká svojou historickou minulosťou, založená nemeckými baníkmi v roku 1061.
Staré porekadlo hovorí, že remeslo má zlaté dno. Už v 17. – 19. storočí bola Jelšava rozvinutým remeselníckym mestom. V 19. storočí sa obyvatelia venovali najmä garbiarstvu, súkenníctvu, obuvníctvu, gubárstvu, výrobe zvonkov, ovocinárstvu, kachliarstvu, ševcovskému remeslu a hrebenárstvu.
Nepostrádateľným predmetom u človeka je hrebeň. Výrobňu hrebeňov nebolo potrebné však hľadať ďaleko. V Jelšave takáto remeselnícka dieľňa fungovala. Jednoduchý dom, bez firemnej tabule, na Štefánikovej ulici číslo 278.
V slovenskom nezávislom týždenníku „Šafárikov kraj“ sa v roku 1947 uvádza:
Betlehemské svetlo nesie aj tohto roku posolstvo pokoja, lásky, mieru, jednoty
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Betlehemské svetlo skauti priniesli na Slovensko v roku 2020 už po tridsiatyprvýkrát netradične, vzhľadom na aktuálnu situáciu v súvislosti s koronavírusom.
Odpaľovanie Betlehemského svetla prebiehalo so zreteľom na všetky aktuálne platné bezpečnostné a hygienické opatrenia, vždy so snahou o bezkontaktnosť a bez zhromaždenia. Jedným z mnohých cieľov betlehemského plamienka je spájať ľudí a prinášať nádej. Musíme veriť, že nádej nám na Vianoce prinesie presne to, čo potrebujeme všetci – pokoj – a bude akýmsi svetlom na konci tunela v aktuálnej situácii.
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy sa stotožnili s touto myšlienkou a v tomto roku už siedmykrát šírili plamienkom nádej a pokoj vo svojom okolí všetkým ľuďom.
Vo štvrtok 17. 12. 2020 jelšavskí dobrovoľní hasiči prebrali Betlehemské svetlo v Plešivci od pána Lászlóa Boholya – skauta z Rimavskej Soboty a doniesli ho do Jelšavy.
V piatok 18. 12. 2020 si ho na Mestský úrad v Jelšave mohli prísť prevziať obyvatelia nášho mestečka, odpálili sme svetielko aj pri soche sv. Floriána, patróna hasičov a odovzdali sme ho aj pani Mgr. Margite Mladšej z Revúckej Lehoty, ktorá toto s láskou odovzdávala v obci ďalším.
Pred sto deväťdesiatjeden rokmi Jelšavu zasiahol ničivý požiar
Napísal(a) G. Jakubecová
Z histórie sa dozvedáme, že dňa 26. júla 1829 Jelšavu zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil ulice Ševcovskú, Teplickú a Zvonársku. Zhorelo pri tom 450 domov, mestský a stoličný dom, kasárne a 3 kostoly. Okrem budov prišli v dôsledku požiaru o život tri dospelé osoby a jedno dieťa.
Podľa záznamov z cirkevného archívu je známe, že každoročne 26. júla o 15.00 hodine majú zvoniť zvony v kostoloch, aby sa aj takto pripomenulo to, kedy vypukol požiar a nasledujúcu nedeľu po tomto dátume by mal byť „KAJÚCIM DŇOM", kedy sa majú vykonávať služby Božie a sväté omše v kostoloch v meste.
V tomto roku už tretíkrát v nedeľu 2. júla 2020 dobrovoľní hasiči – po dohode s námestným farárom Mgr. Ivanom Bojnom a s primátorom a zároveň dozorcom MVDr. Milanom Kolesárom – zavítali do evanjelického a. v. chrámu Božieho v Jelšave, aby si aj na službách Božích pripomenuli 191. výročie vyhorenia mesta.
Gemer má novú atrakciu pri aragonitovej jaskyni. Na kolobežkách za zážitkom
Napísal(a) V. Brádňanský
Historicky významné mesto Jelšava svojimi aktivitami v posledných rokoch prispieva k zvyšovaniu popularity regiónu Gemer. Najnovší projekt ponúkne návštevníkom možnosť bližšie spoznať prírodu v bezprostrednom okolí mesta atraktívnym spôsobom – zjazdom na horských kolobežkách po turistickej trase južnými svahmi Revúckej vrchoviny až k bránam Coburgovského kaštieľa.
Mesto Jelšava v posledných rokoch stavilo na rozvoj turistickej ponuky, ako v meste, tak aj v okolí. Uvedomujú si geografickú blízkosť Ochtinskej aragonitovej jaskyne, unikátu, ktorý je zapísaný ako lokalita Svetového dedičstva UNESCO a vidia zmysel v oslovení návštevníkov smerujúcich práve k tejto vychýrenej atraktivite regiónu. „Návštevnosť jaskyne má v posledných rokoch stúpajúcu tendenciu a vzhľadom na chýbajúce doplnkové služby v jej blízkosti sme sa rozhodli pre rozšírenie zážitkovej ponuky. Aby sme sa priblížili novým trendom a ponúkli návštevníkovi netradičný
Mestské lesy Jelšava oslavovali štvrťstoročnicu
Napísal(a) O. Dúdorová
Od vzniku spoločnosti Mestské lesy Jelšava, s. r. o., ktorá sa svojou činnosťou zameriava na lesníctvo, ťažbu dreva a piliarsku výrobu, uplynulo už 25 rokov. Štvrťstoročnicu si pripomenuli 10. a 11. októbra 2019.
Oslavy začali vo štvrtok slávnostnou recepciou pre pozvaných hostí. V kaštieli Coburgovcov v Jelšave bol v piatok pre širokú verejnosť pripravený pestrý program pod názvom Cesta lesmi. Oslávenci sa pochválili novou a výkonnou technikou, ale zároveň pripomenuli, že stále sú v náročnom lesnom teréne neoceniteľnými pomocníkmi ťažné kone. Svoje miesto tu mala lesná pedagogika, poľovníci, edukácia o ekologickom správaní.
Viac...
Unikátne podujatie v kaštieli Coburgovcov v Jelšave
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Predposledný prázdninový večer, v piatok 30. augusta 2019 sa v historických priestoroch kaštieľa Coburgovcov v Jelšave konalo nevšedné podujatie. Večer bol spojením rozprávania o klenotoch Gotickej cesty a koncertov lokálnych mladých umelcov rôznych žánrov. Rozprava o príležitostiach a obnove pamiatok, ich využití a diskusiu o dobrovoľníctve predstavili členovia OZ Gotická cesta, David Raška a Peter Palgut. Večer pokračoval Hudobnou nocou u Coburgovcov, ktorej organizáciu podchytila Viera Kozárová pod vedením Mesta Jelšava. Práve pod záštitou a koordinovaním spomínanej Viery Kozárovej sa realizujú aj záchranné a rekonštrukčné práce v kaštieli, pričom s obnovou tejto vzácnej pamiatky pomáhajú aj nezamestnaní.
Svätý Štefan počas obdobia svojho vládnutia, v rokoch 1000 – 1038, zakladajúc počiatky uhorskej štátnosti, každým rokom zvolával kráľovskú radu. Rada zasadala v dni nanebovstúpenia panny Márie, 15. augusta. Ladislav I. Svätý zmenil dátum zasadnutia na 20. august, v tento istý deň bol Svätý Štefan I. vyhlásený za svätého v roku 1083. V roku 1878 bolo vydané ministerské nariadenie, ktoré stanovilo 20. august ako oslavy maďarskej štátnosti. Tak, ako vo väčšine miest v Maďarsku sa konajú slávnosti pri tejto príležitosti, nie je to iné ani v našom partnerskom meste Tótkomlós – Slovenský Komlóš. V tomto roku sme dostali pozvanie na XIX. Tótkomlóšske dni v dňoch 17. – 20. 08. 2019. Mesto Jelšava zastupovali traja zamestnanci mesta a jedna poslankyňa.
Jelšavu pred 190 rokmi zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil takmer celé mesto
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dňa 26. júla 1829 mesto Jelšava zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil takmer celé mesto. Citujem z Paberkov mesta Jelšava: Oheň vypukol o tretej hodine na Ševcovskej ulici. Zhorela celá Zvolenská – zvonárska, Teplická i Ševcovská ulica. Zhorených domov bolo 450. Zhoreli aj všetky tri kostoly: Starý katolícky s dvoma vežami, dva zvony sa rozpolili, tretí sa zachoval, Kostolec „nižný“, vystavaný za palatína Vesselényiho katolíkom v roku 1660, Evanjelický i s farou a so školami. Zhorel i mestský dom, stoličný dom i byty pre vojsko s tromi osobami. Tento požiar bol posledný v Jelšave.
V sobotu 18.08.2018 sa už štvrté leto otvorili brány Coburgovského kaštieľa v Jelšave, aby sme si počas podujatia „Kaštieľny deň“ tradične pripomenuli jeho významné historické míľniky. Takým bola aj veľkolepá prestavba kaštieľa grófom Mikulášom Kohárym, ktorej 255. výročie pripadá na rok 2018. Práve toto okrúhle výročie sa stalo ústredným motívom tohtoročného Kaštieľneho dňa a prostredníctvom komentovaných prehliadok od historika sa mohli návštevníci kaštieľa počas podujatia o týchto udalostiach dozvedieť ešte omnoho viac. Nebolo to jediné okrúhle výročie týkajúce sa nášho mesta. V spolupráci s košickou detskou historickou železnicou sme pri príležitosti 125. výročia otvorenia železničnej trate Plešivec – Muráň ponúkli obyvateľom muránskej doliny nostalgickú jazdu
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.