Jelšava (157)
Aktívny deň s Náučným chodníkom Hrádok neďaleko Ochtinskej aragonitovej jaskyne
Napísal(a) G. Jakubecová
Mestské lesy, s. r. o. Jelšava, SMZ, a. s. Jelšava a Mesto Jelšava už štvrtýkrát zorganizovali v sobotu 29. júla 2023 Aktívny deň s Náučným chodníkom Hrádok v peknom rekreačnom prostredí neďaleko Ochtinskej aragonitovej jaskyne.
Propagačné plagáty, ktoré organizátori vopred pripravili, sľubovali jeho účastníkom zaujímavý program. Takými boli napríklad putovanie za odmenami náučného chodníka, vystúpenie sokoliarov, tvorivé dielne a aktivity, minizoo a jazda na koni, lesná pedagogika a iné zábavné hry a súťaže.
Na tento aktívny deň dostali opäť pozvanie aj jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorí počas popoludnia pripravili pumpovanie na horiaci hotel, jazdu na elektrických autíčkach, vyhliadku z „plošiny“. Záver mal patriť hasičskej pene, zaúradovalo však počasie. Stihli sme len raz pripraviť penu a prišla búrka. Škoda, že sme nevedeli dopriať deťom penu v plnej miere a nemohli sa do sýta vyšantiť, snáď nabudúce.
Jelšava oslávila 150. VÝROČIE ZALOŽENIA Dobrovoľného hasičského zboru
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 22. júla 2023 si Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) Jelšava pripomenul 150. výročie svojho založenia.
Po roku 1872, keď panovník František Jozef I. zrušil cechy, starostlivosť o protipožiarne opatrenia prešla úplne na mesto. V tomto období vznikla myšlienka organizovania dobrovoľnej požiarnej ochrany. Myšlienka dobrovoľného spolku však zvíťazila a v roku 1873 bol založený dobrovoľný hasičský zbor "Jolsvai önkéntes tűzoltóegyesület" - Jelšavský ohňo hasičský spolok. V roku 1883, presnejšie ôsmeho októbra zbor dostal zborovú zástavu s nápisom "Bohu sláva – blížnemu pomoc".
Oslava vzácneho výročia začala zrazom pred tržnicou, kde sa zhromaždili dobrovoľní hasiči z okolia so zástavami a s technikou. Sprievod sa pohol za pochodovej hudby, ktorú hrala dychová hudba SMZ, a. s. Jelšava do rímsko-katolíckeho kostola sv. Petra a sv. Pavla.
Deti z materskej školy v Jelšave hasili na Medzinárodný deň detí "horiaci hotel"
Napísal(a) G. Jakubecová
Z Jelšavy, nášho historického mestečka na strednom Gemeri, sa nám ozvala naša pravidelná prispievateľka na stránku Maj Gemer, pani Gabriela Jakubecová. Poslala nám síce krátky, ale zaujímavý príspevok aj s fotografiami, ktorý iste poteší našich najmenších. Veď išlo o Medzinárodný deň detí a ten si nedali ujsť ani v spomínanej Jelšave ani za nepriaznivého počasia. Tak si ho spolu prečítajme: "Pre nepriaznivé počasie bol zábavný deň pri príležitosti Medzinárodného dňa detí v našom meste preložený na deň 29. 06. 2023.
Bolo pripravených niekoľko stanovíšť na miestnom futbalovom ihrisku. Na jednom stanovišti mohli deti z Materskej školy a zo Základnej školy v Jelšave hasiť "horiaci hotel" pumpovaním z kropnice a pozrieť si hasičské auto IVECO DAILY.
Štvrtýkrát v tomto roku si pripomenuli ničivý požiar spred sto deväťdesiatich troch rokov v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
V tomto roku sme si už štvrtýkrát pripomenuli ničivý požiar, ktorý vznikol 26. 7. 1829, a to kajúcimi službami Božími v Evanjelickom kostole a. v. v Jelšave, kde námestný farár Mgr. Ivan Bojna popísal podrobnosti ničivej udalosti v našom meste. Vychádzal zo záznamov Zápisnice kanonickej vizitácie, v ktorej sa píše:
„26. júla roku 1829 veľké nešťastie postretlo spolu s mestom aj evanjelickú cirkev v tomto hroznom a neslýchanom požiari, ktorý popoludní o štvrť na jednu vypukol a celé mesto, menovite 441 domov a s nimi aj kostol, fara a škola v popol sa obrátili. V tomto nešťastí aj tri ľudské životy v obeť padli. Celá škoda bola za 2 milióny ocenená. Na pamiatku toho hrozného nešťastia ustanovil Ferjenčík tak večný „kajíci deň“, ktorý sa zasvätil každoročne v nedeľu k 26. júlu najbližšiu.“
Dni mesta Jelšava s bohatým programom, na ktorom nechýbali ani dobrovoľní hasiči
Napísal(a) G. Jakubecová
Mesto Jelšava organizovalo v dňoch 10. – 12. 06. 2022 Dni mesta Jelšava s bohatým programom, na ktorých nesmeli chýbať ani dobrovoľní hasiči.
V piatok 10. 06. 2022 sa zúčastnili na slávnostnom oceňovaní aj s historickými zástavami. Sobota 11. 06. 2022 bola programovo pestrá. V predpoludňajších hodinách sa deti povozili na elektrických autíčkach a na odrážadlách.
Na poludnie prišiel slávnostný čas oceňovania. Na úvod primátor mesta MVDr. Milan Kolesár odovzdal sochu sv. Floriána dobrovoľným hasičom z Nadlaku. Pokračovalo sa s udeľovaním medailí.
Dobrovoľná požiarna ochrana (DPO) SR udelila: Medailu za zásluhy o výchovu Gabriele JAKUBECOVEJ,
Prezídium DPO SR udelilo Čestné uznanie za aktívnu činnosť a plnenie úloh Gabriele JAKUBECOVEJ,
Najstaršia mestská kniha Jelšavy je vzácny archívny dokument, ktorý nám vykresľuje históriu Jelšavy a zároveň umožňuje rozbor jazyka – jelšavského nárečia. História Jelšavy sa nezačína rokom 1566, ale je to rok, kedy si mestská rada začala robiť prvé zápisky, a to krátko po veľkej pohrome, akou bol turecký vpád. Zápisky nám umožňujú vytvoriť si obraz o tom, ako sa obyvatelia z tejto pohromy spamätávali. Posledný rok zápiskov 1710 znamená pre Jelšavu ďalší krutý úder, vypukla morová epidémia.
Mestská kniha nám poskytuje tiež cenné informácie o baníctve, železiarstve a aj svedectvo o minulosti. Písaná je prevažne v písomnej reči gemerských Slovákov, rôznymi štýlmi vtedajšieho kancelárskeho písma zo 16. a 17. storočia, čo je dôležité nielen pri poznávaní
Príďte v sobotu na Čarovnú studničku do Jelšavy. Uvidíte výstavu ľudového odevu, zanôtíte si, zatancujete i naučíte sa veľa zaujímavého
Napísal(a) S. Zvarová
V sobotu 11. septembra 2021 vás Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, pozýva na Čarovná studničku do Jelšavy.
Na výstave ľudového odevu si budete môcť pozrieť kabanice, kožúšky, šuby, gubaňu z krojovne Folklórneho súboru Vepor z Klenovca a Vesna, o. z., z Gemerskej Polomy.
Na tvorivých remeselných dielňach vám predstavíme výrobu košíkov, paličkovanie a tkanie cigánskych tkaničiek. Folklórny večer v programe Nôty z Gemera a Malohontu sa vám predstavia sólisti speváci Veronika Malatincová, Lucia Zvarová, Viktor Brádňanský, Ľubomír Zvara, Ivana Nemčoková, Ivan Nemčok, Folkórny súbor Dubina z Rožňavy, Folklórny súbor Vepor z Klenovca, Ľudová hudba Ondreja Hlaváča z Gočova, Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte. Slovom sprevádza Juraj Genčanský.
Nevšedná tohtoročná augustová sobota v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
ĎALŠIA HASIČSKÁ SVADBA
Týždeň sa stretol s týždňom a sobota 28. augusta 2021 bol svadobným dňom dobrovoľného hasiča Slavomíra Machavu a Ivanky Kováčovej v jelšavskom múzeu. Ku gratulantom pred Mestským múzeom v Jelšave sa samozrejme pripojili aj jelšavskí dobrovoľní hasiči spolu s členmi miestneho poľovného združenia. Po obrade sa ku kolóne áut pripojili aj hasiči s CAS 15 IVECO DAILY a CAS 32 T 815 a odprevadili mladomanželov a hostí na svadobnú hostinu. Ivka a Slavko, nech je vaše manželstvo trvalé a šťastné, nech ste jeden pre druhého tým najkrajším svadobným darom!
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy
Ničivý požiar z roku 1829 si pripomenuli Kajúcimi službami Božími v Evanjelickom kostole a. v. v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Prvýkrát sme si pripomenuli ničivý požiar, ktorý vznikol 26. 07. 1829 v roku 2018 Kajúcimi službami Božími v Evanjelickom kostole a. v. v Jelšave, kde námestný farár Mgr. Ivan Bojna popísal podrobnosti ničivej udalosti v našom meste. Vychádzal zo záznamov Zápisnice kanonickej vizitácie, v ktorej sa píše: „26 júla roku 1829 veľké nešťastie postretlo spolu s mestom aj evanjelickú cirkev v tomto hroznom a neslýchanom požiari, ktorý po poludní o štvrť na jednu vypukol a celé mesto, menovite 441 domov a s nimi aj kostol, fara a škola v popol sa obrátili. V tomto nešťastí aj tri ľudské životy v obeť padli. Celá škoda bola za 2 milióny ocenená. Na pamiatku toho hrozného nešťastia ustanovil Ferjenčík tak večný „kajíci deň“, ktorý sa zasvätil každoročne v nedeľu k 26. júlu najbližšiu.“
Jelšava bola popredným remeselným strediskom gemerskej remeselnej výroby. Garbiarstvo znamenalo pre remeselnú tradíciu tohto mestečka oporu nielen v minulosti, ale až do polovice 20. storočia.
Medzi jelšavskými a gemerskými remeselníkmi vyrábajúcimi kožu bolo potrebné rozlišovať kožiarov a ševcov. Tieto dve remeslá spolu úzko súviseli. Kožiari vyrábali zo surovej kože materiál na ďalšie spracovanie. Remeselníci, ktorí využívali takto spracovanú kožu boli aj ševci. Od polovice 16. storočia sa ševcovstvo začalo spájať s výrobou kože. Ševci sa postupne natoľko odklonili od pôvodného obsahu svojho odvetvia – šitia obuvi, že sa začali zaoberať len výrobou koží. Tak sa stali vlastne garbiarmi. V Jelšave odlišovali výrobcov koží názvami „ševc“, „švec“, „kvaškár“, „koželuch“ – výrobcovia ovčej kože a „kožár“ – výrobcovia hovädzích koží. Zaužívané boli aj maďarské názvy „timár“ pre kožiarov a „saťánoš“ pre ševcov. V Jelšave mali početnú prevahu ševci.
Viac...
22. apríl je Dňom Zeme a mal by byť venovaný Zemi. Tento sviatok je ovplyvnený pôvodným dňom Zeme, ktorý sa konal počas osláv jarnej rovnodennosti, 21. marca sa oslavoval príchod jari. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na vplyv ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu sa diskusiu o možných riešeniach zabrániť znečisteniu.
Už sa stalo tradíciou v našom meste Jelšava organizovať brigádu pri príležitosti Dňa Zeme, kedy sa čistí rieka Muráň. Tento rok to nebolo inak, hoci to nebolo v takej veľkej miere, nakoľko to súčasná pandemická situácia nedovolí.
Dňa 22. 04. 2021 sa na dvore Mestského úradu zišli zamestnanci Mesta, Mestských lesov, deti a učitelia Základnej školy a Špeciálnej základnej školy, poľovníci a dobrovoľní hasiči, aby spojili príjemné s užitočným. V príjemnom počasí sa prešli ku rieke Muráň, rozdelili sa do skupín a zbierali odpad z brehu rieky. Zasa sa vyzbieralo množstvo odpadu, ktorý sa odviezol na Zberný dvor.
Prvá písomná zmienka z roku 1243 dokazuje existenciu hradu Jelšavy. Jelšava zastávala významné miesto na Gemeri. Bola strediskom gemerského baníctva aj centrom správy panstva. Mestské výsady získala v prvej polovici 14. storočia. Obyvatelia mesta pracovali v baniach, hutách a hámroch. Jelšavská mestská kniha z rokov 1566 – 1710 je písaná prevažne v slovenskom jazyku, len s niekoľkými latinskými, nemeckými a maďarskými zápismi. Mestskú správu tvorila šesťčlenná mestská rada na čele s richtárom. V roku 1648 popri richtárovi sa ustanovila funkcia staršieho richtára alebo podrichtára a popri šesťčlennej mestskej rade sa vytvoril samosprávny orgán – rada starších. V 18. a 19. storočí správu mestečka viedol richtár a 12 prísažných. Zákonom č. 210 z 22. marca 1920 boli mestá so zriadeným magistrátom vyhlásené za veľké obce.
Historické názvy mesta: Illswa, Elswa, Josuach, Jelssawa.
Mestské kino v Jelšave začalo premietať v mestskom hoteli
Napísal(a) Eva Kerekešová
Mestské kino v Jelšave fungovalo na základe kinematografickej licencie v priestoroch mestského hotela. Majiteľom licencie bola od 1. júla 1923 Telocvičná jednota Sokol v Jelšave a prevádzku kina zabezpečovali členovia spolku. Pre potreby kina bol zakúpený premietací stroj od Biedermana. V uvedenom roku bolo uskutočnených 8 predstavení pre vojsko a 6 predstavení pre školskú mládež. V roku 1927 sa majiteľom kina stalo mesto Jelšava, ktoré ho prevádzkovalo vo vlastnej réžii. Kino malo 150 sedadiel na sedenie a do prevádzky bolo dané 17. júla 1927. V roku 1930 pán Karol Lehocký odporučil zavedenie gramofónovej hudby do mestského kina, čo bolo aj predmetom uznesenia mestskej rady č. 73/1930 a následne schválenie kúpy rádioprijímača. Neskôr, v roku 1933, bolo zriadené zvukové kino zakúpením nového zvukového aparátu značky Philips.
Na základe uznesenia obecného zastupiteľstva mesta Jelšava z februára 1933 bola uzavretá a v máji 1933 schválená zmluva medzi mestom Jelšava a Karolom Kirschmayerom, majiteľom kinematografickej licencie. Štátnym vedúcim notárom, ako aj námestníkom starostu v zastúpení mesta, bol poverený spravovaním a vedením mestského kina, namiesto doterajšieho vedúceho kina Alfonza Šafčáka. Žiadosť o zmenu vo vedení mestského kina sa predkladala na posúdenie a schválenie aj Krajinskému úradu v Bratislave.
Čerešnícky spolok v Jelšave je najstarším ovocinárskym spolkom na Slovensku
Napísal(a) Archív Rožňava
Čerešnícky spolok v Jelšave patrí medzi najstarší ovocinársky spolok na Slovensku. Spoločnú ovocnú záhradu založili 1. septembra 1796 dvaja nadšenci a milovníci ovocinárstva v Jelšave, Samuel Glósz st. a evanjelický farár Pavel Wallaszky. Rada mesta Jelšavy im svojím rozhodnutím z 26. septembra 1796 dala do trvalého užívania dva pozemky. Jeden dostal meno „Dolný čerešník" a druhý „Horný čerešník". Tak boli založené základy Čerešníckeho spolku v Jelšave.
Členský podiel činil 5 zlatých a 30 krajciarov. Ustanovilo sa, že (citujem): „Každý člen spolku vysadí ovocné stromy do radov, záhradu bude udržiavať a viackrát v roku prekopávať.“ V roku 1801 sa k spolku pripojil zakladajúci sa vinohradnícky spolok so záhradami, označovanými ako „Darmo Hrba“ a neskôr v roku 1804 záhrada pod menom „Na Jarkoch“. Spojený čerešnícky spolok tak bol vytvorený zo štyroch častí.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-