Prvým novorodencom v roku 2023 na hornom Gemeri sa stal Michal z Dobšinej
Napísal(a) J. Fedáková
Aj v Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa dnes (1. januára 2023) dočkali svojho prvého novorodenca roku 2023. Narodil sa o 15.35 hod. a je ním chlapček Michal. Malý Michal po narodení vážil 3290 gramov a meral 48 centimetrov. Jeho mamičkou je 29-ročná Michaela z Dobšinej. Oznámila nám to komunikačná špecialistka Jana Fedáková zo siete nemocníc Svet zdravia a polikliník Pro Care. Malému Michalovi a jeho mamičke blahoželáme a vinšujeme v ich ďalšom živote veľa zdravia, šťastia.
Pripájame ešte informáciu o silvestrovských úrazoch.
Na urgentnom príjme rožňavskej nemocnice počas silvestrovskej noci ošetrili piatich pacientov, ktorí utrpeli úrazy súvisiace s oslavami nového roka. Len trojročného pacienta museli pre úraz oka previezť na vyššie pracovisko do Košíc.
V kostole Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Rožňave sa 14. decembra 2022 uskutočnil Adventný koncert 2022. Slávnostne vyzdobený tolerančný klasicistický kostol z roku 1786 privítal medzi svojimi múrmi účinkujúcich a veľkú rodinu milovníkov hudby.
Po dvoch rokoch boja s celosvetovou pandémiou, bezútešnosťou a strachom o svoje zdravie, keď sme tento koncert mohli sledovať zo záznamu Rožňavskej televízie len na obrazovkách televízorov, objavilo sa znovu svetlo zapálených adventných sviečok s odkazom: poďme spolu očakávať a privítať najkrajší a najväčší sviatok roka – Vianoce.
Hlavným organizátorom jubilejného 20. adventného koncertu bolo Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave v spolupráci s mestom Rožňava, pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika. Spoluorganizátormi boli Gymnázium P. J. Šafárika v Rožňave a Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. Rožňava.
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (5)
Napísal(a) M. Gallík
Stručný nižnoslanský nárečový slovník
A
|
|
Zvolení starostovia a primátori okresu Rožňava vo voľbách 2022
Napísal(a) MG od
| Obec | Meno starostu | Politická strana | Počet hlasov |
| Ardovo | Daniel FÁBIAN | NEKA | 79 |
| Betliar | Helena KÚKELOVÁ | NEKA | 231 |
| Bohúňovo | Ágnes TAKÁCS | Szövetség - Aliancia | 112 |
| Bôrka | Vojtech ICSO | Szövetség - Aliancia | 191 |
| Brdárka | Jaroslav HRIC | NEKA | 30 |
| Čierna Lehota | Iveta POTOČNÁ | NEKA | 131 |
| Čoltovo | Ján HRUBAY | Starostovia, NEKA | 105 |
| Dedinky | Milan ČERVENKA | NEKA | 106 |
| Dlhá Ves | Tomáš NOVÁK | NEKA | 182 |
| Drnava | Tibor BALÁZS | NEKA | 199 |
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (4)
Napísal(a) M. Gallík
Charakteristika gemerských nárečí
Gemerské nárečia sa zaraďujú do areálu stredoslovenských nárečí, presnejšie do jeho juhovýchodnej skupiny, a z hľadiska veľkého teritoriálneho rozsahu i vplyvom geografických osobitostí regiónu sú pestré a vo viacerých znakoch odlišné. Osobitne vo východnej polovici gemerskej nárečovej oblasti vplýva na ich charakter aj blízkosť východoslovenských dialektov.
Vlastné gemerské nárečia rozdeľuje najprehľadnejšie Š. Tóbik, ktorý hovorí o nárečiach:
– juhozápadného Gemera,
– stredného Gemera,
– východného Gemera (východogemerské nárečia, nárečia Slanskej doliny, slanskodolinské nárečia).
V Rožňavskom Bystrom zvolili Jána Gonosa za nového starostu obce
Napísal(a) MG od
Ustanovujúce zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Rožňavskom Bystrom sa uskutočnilo na Obecnom úrade 23. novembra 2022 o 17. hodine v súlade s platným znením Zákona NR SR č. 369/1990 Zb. o Obecnom zriadení § 13, odst. 4, písm. a).
Slávnostné zasadnutie otvorila odchádzajúca starostka obce Želmíra Gonosová, ktorá na zasadnutí privítala hlavného kontrolóra Jána Kováča. V prvej slávnostnej časti zasadnutia určila zapisovateľov a overovateľov zápisnice. Predseda miestnej volebnej komisie Ing. Ján Dávid potom informoval o výsledkoch volieb do orgánov samosprávy, ktoré sa uskutočnili 29. októbra 2022 a odovzdal osvedčenia o zvolení novozvolenému starostovi a piatim poslancom novozvoleného obecného zastupiteľstva.
Volieb sa v Rožňavskom Bystrom zúčastnilo 74,1% oprávnených voličov. Platný hlas odovzdalo 361 voličov. Na funkciu starostu kandidovalo 6 kandidátov. Voliči obce svoje hlasy rozdelili takto: 1. Ján Gonos, Ing., nezávislý kandidát – získal 119 platných hlasov, 2. Marek Ďurský, Sme rodina, Smer – sociálna demokracia – 99 hlasov, 3. Ján Tomko, OĽANO, Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska, Kresťanská únia, NOVA – 59 hlasov, 4. Marek Šoltés, Hlas – sociálna demokracia – 52 hlasov, Miloš Uhrín, nezávislý kandidát – 19 hlasov, Róbert Bezek, JUDr., Demokratická strana – 9 hlasov.
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (3)
Napísal(a) M. GallíkV Rožňavskom Bystrom sa navždy rozlúčili s dlhoročnou folkloristkou Máriou Uhrinovou
Napísal(a) MG od
Smutná jeseň každoročne prináša pre niekoho radosť a pohodu, pre iného smútok a bolesť. Pre rodinu Márie Uhrinovej z Rožňavského Bystrého skôr tú druhú polovicu diania. Pani Mária si v tomto období s rodinou vždy pripomínala svoje narodeniny. Tohto roku tomu tak, žiaľ, nebolo.
Kto bol vlastne Mária Uhrinová? Musíme spomenúť najmä to, že tohto mesiaca sa dožila 66 rokov. Bolo to však kvôli jej zdravotnému stavu už bez tradičnej oslavy a jej životný príbeh sa skončil. Za tie spomínané roky ju jej rodáci mohli poznať ako obyčajnú ženu s neobyčajnými vlohami. Naučila sa pracovať okolo domu i domácnosti, postarať sa o seba, rodičov a neskoršie i o svojho manžela, s ktorým mali rovnaké koníčky. V obci bolo dostatok žien i mužov, ktorí vedeli krásne spievať a skúšali to i na verejnosti.
Spevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (2)
Napísal(a) M. GallikSpevník piesní z repertoáru Folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej (1)
Napísal(a) M. Gallík
Predslov
Cieľom tohto spevníka je poskytnúť notový a textový záznam piesní z repertoáru folklórnej skupiny Hrabina Nižná Slaná, predovšetkým v nižnoslanskom nárečí. Niektoré piesne sú už mediálne známe z nahrávok s Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča, ale v tejto podobe sú zaznamenané prvý raz. Pôvodný zámysel nahrať piesne z tohto výberu na nosič prekazila pandémia COVID 19 začiatkom roku 2020. Pandémia zastavila našu činnosť na dva roky. Našťastie sa v roku 2019 podarilo zhotoviť zvukové záznamy, podľa ktorých Ing. Ondrej Hlaváč spracoval notové zápisy ľudových piesní.
Viac...
Gemerskí umelci prišli na besedu do rožňavského Kláštora
Napísal(a) I. Ďuričová
Vo štvrtok, 3. 11. 2022 sa v priestoroch kultúrno-kreatívneho centra Kláštor v Rožňave uskutočnila ďalšia z vydarených kultúrnych akcií, ktoré zorganizovalo OZ Gemerskí umelci, konkrétne Iveta Čapóová, ktorá celé podujatie aj moderovala. Tentoraz sa svojou tvorbou predstavila výtvarníčka z Vyšnej Slanej Ľubomíra Molčanová, ďalšia výtvarníčka Edita Ambrúžová z Rožňavy a do tretice prispela svojimi výtvarnými prácami fotografka a výtvarníčka z Krásnohorského Podhradia Monika Štefánová.
Hostia mali možnosť tiež zoznámiť sa s paličkovanými dielkami pani Dagmary Dieovej z Betliara a s háčkovanou tvorbou pani Darinky z Diecéznej charity v Rožňave. Vzácnou účinkujúcou bola úspešná a obľúbená spisovateľka z Gemera, žijúca v Nemecku, Zuzana Široká, ktorej knihy sú veľmi obľúbené.
Koľko hrobov ostane tohto roku opäť bez čo i len sviečky, bez malého spomienkového venca...
Táto myšlienka nás v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej nenechala chladnými a inšpirovala nás k tomu, aby sme si uctili pamiatku osobností nášho mesta. Šikovné ruky našich žiakov pod vedením vychovávateliek školského klubu detí vytvorili nádherné vence. Cestou na cintorín sme sa zastavili v Prvom slovenskom gymnáziu, kde sme sa dozvedeli veľa zaujímavosti o Samuelovi Reussovi, Samuelovi Ormisovi aj Júliusovi Bottovi, hroby ktorých boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.
Želmíra Gonosová - Tak plynul čas... | 2008 – 2022
Napísal(a) Ž. Gonosová
Vážení občania !
Končí sa volebné obdobie a mne prichodí rozlúčiť sa. Človek by mal vedieť, kedy odísť.
My ľudia máme zvláštnu vlastnosť. Pamätáme si, ale dokážeme aj rýchlo zabúdať. V septembri 2008 som nastúpila ako zastupujúca starostka obce na OÚ a v apríli 2009 som bola zvolená za starostku obce.
V prvom rade bolo treba zaradiť budovy v správe OÚ na listy vlastníctva, pretože tieto neboli majetkovo-právne vysporiadané, čo trvalo nejaký čas, ale nakoniec sa podarilo.
V slovníku cudzích slov na strane 662, nájdeme okrem iných, napísané aj slovo grécko-latinského pôvodu – PATRIOT. V slovenskom význame (znamená) slovo VLASTENEC.
V širšom význame znamená vzťah jednotlivca k svojmu štátu, krajine, ale aj k regiónu, v ktorom dlhodobo žije a tiež aj k svojej rodnej obci. V našom prípade je to občan, rodák našej obce Rožňavské Bystré – Bystran.
Pasovať sa za ozajstného patriota je podmienené aj tým, že jednotlivec by mal poznať a preukázať svoje vedomosti z histórie svojej obce, byť na ňu hrdý, nezatajovať a neskresľovať jej pravdivosť a hovoriť o nej pri rôznych verejných príležitostiach. V rámci možností sa osobne podieľať na jej rozvoji a zveľaďovaní.
K charakteristike ozajstného patriota patrí aj jeho poznanie, pred mnohými desaťročiami pomenovanie jednotlivých častí chotára našimi predkami. Tie sú po dnešok nezmenené. Staršia generácia si ich osvojila a pamätá aj prostredníctvom pomoci svojim rodičom pri rôznych prácach na poli. Bolo to napríklad pri obrábaní pôdy orbou vodením volov či kráv, viazanie skoseného obilia do snopov a ich ukladanie do tzv. krížov, sušenie sena, pasenie zvierat a podobne.


































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-