
Leto v Hnúšti zavŕši obľúbené podujatie pre deti Hnúšťankovo
Napísal(a) D. Vojenčiaková
HNÚŠŤA – Rozlúčkou s letom v meste Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu bude podujatie pre deti s názvom Hnúšťankovo. Uskutoční sa v sobotu 27. augusta od 10:00 do 14:00 v Záhrade Máriássy v Hnúšti. Vstup je bezplatný.
„Hnúšťankovo sme pôvodne plánovali uskutočniť počas Dní mesta, avšak pre nepriaznivé počasie sme sa ho rozhodli presunúť a koniec augusta nám prišiel ako vhodný termín. Veríme, že prídu všetky deti, zabavia sa, veselo zavŕšia letné prázdniny, a ostanú im nezabudnuteľné spomienky na leto možno práve aj vďaka Hnúšťankovu,“ uviedla na margo akcie riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti Diana Vojenčiaková.
Deti v sprievode rodičov dostanú na začiatku podujatia mapku Hnúšťankova. Do nej budú môcť na jednotlivých stanovištiach zbierať pečiatky za plnenie rôznych úloh. Ak ich nazbierajú všetkých osem, ako odmenu dostanú pamätný hnúšťanský groš a balíček s prekvapením. „Na stanovištiach budú deti čakať rôzne úlohy, pri ktorých sa nielen zabavia, ale možno aj čosi naučia,“ dodala riaditeľka.
Cyklobus a požičiavanie bicyklov sa v Hnúšti osvedčili, samospráva ich prevádzkuje naďalej
Napísal(a) D. Vojenčiaková
HNÚŠŤA – Požičiavanie bicyklov a premávka cyklobusu sa v meste Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu počas uplynulých šiestich rokov osvedčili. Samospráva preto v poskytovaní týchto služieb pokračuje aj v roku 2022 s cieľom ďalej rozvíjať turizmus v meste i okolí.
Hnúšťanský cyklobus jazdil počas uplynulých letných sezón na Muránsku planinu, vrch Klenovský Vepor a vlani skúšobne začal voziť cyklistov aj k takzvaným Gemerským spojkám, teda k úsekom nikdy nedokončenej železničnej trate medzi Tisovcom a Slavošovcami. Podľa Diany Vojenčiakovej, riaditeľky Mestského kultúrneho strediska (MsKS), ktoré službu zastrešuje, samosprávu s možnosťou takejto spolupráce oslovila Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Gemer.
Košickí špivaci s Ondrejom Behúňom spiavajú aj bystränskia piasne
Napísal(a) Ondrej Doboš
Doteraz som sa na internete nestretol, aby rodák z Rožňavského Bystrého, žijúci v inom regióne ako je Gemer, sa mi ozval, že je členom niektorého folklórneho súboru na Slovensku, v ktorom spievajú aj gemerské piesne a poslal mi o tom aj video. A teraz sa to stalo. Ozval sa mi v týchto dňoch Ing. Ondrej Behúň, ktorý sa narodil práve v malej bývalej baníckej dedinke Rožňavské Bystré na hornom Gemeri.
Prečo ho spomínam?
Mužské hlasy zo spomínanej dediny v minulosti boli známe aj na širokom okolí, ktoré prikrášľovali naše spevy spolu so ženskými hlasmi. Nechcem sa chváliť, ale spomeniem príklad: Ján Tomko starší, na Záhumnu mal nenapodobiteľný hlas. Bolo ho rozoznať medzi ostatnými mužskými hlasmi kdekoľvek spieval. Môj otec mi vravel, že keď kdesi po bystränsky zaspieval, možno ako vojak, ponúkali mu, aby prišiel spievať do bratislavského rozhlasu, istotne by sa uplatnil. Samozrejme, že nešiel. Časy cez vojnu i potom sa zmenili a už nebolo kedy.
Pred 100 rokmi sa uskutočnila premena mesta Rožňava
Napísal(a) E. Jergová
So vznikom samostatnej Československej republiky vo vývoji štátnej správy po roku 1918 nastúpilo prechodné obdobie úprav a prispôsobovania sa novým podmienkam. V novovzniknutom štáte bolo nevyhnutné vytvoriť nový právny a správny systém. Dôležitým zásahom do správneho systému bolo aj poštátnenie dovtedy samosprávneho úradníctva na Slovensku. Toto poštátnenie neslúžilo len k postupnej unifikácii správy v novovzniknutom štáte, ale tým, že všetci bývalí uhorskí úradníci museli požiadať o prijatie do štátnej služby a o ich spôsobilosti a spoľahlivosti vykonávať štátnu službu rozhodoval splnomocnený minister, viedlo aj k vyčisteniu slovenskej správy od nespoľahlivého maďarského úradníckeho aparátu. Úradným jazykom sa stal slovenský jazyk.
Unikátny film so vzácnymi historickými zábermi spestrí zážitky návštevníkom zubačky v Tisovci
Napísal(a) L. Vargová,
Z viac než 300 vzácnych historických fotiek vznikol krátky dokumentárny film, ktorý predstaví históriu slávnej ozubnicovej železnice. Ten bude premietaný v múzeu zubačky na železničnej stanici v Tisovci. Film priblíži nielen históriu, ale spolu s ďalšími atrakciami aj spríjemní chvíle pasažierom historických zážitkových vlakov, ktoré už štvrtú sezónu jazdia po koľajniciach Banskobystrického kraja, vrátane tých na Gemeri.
Tisovec 30.7.2022 – Múzeum ozubnicovej železnice v Tisovci predstavilo nové dokumentárne video, ktoré prezentuje bohatú históriu a významné míľniky tejto železničnej trate.
Video ponúka aj vďaka oživeniu historických fotografií množstvo zaujímavých informácií o tejto jedinečnej trati, ktorá je od roku 2008 zapísaná ako Národná kultúrna pamiatka. Unikátna je predovšetkým vďaka ozubnicovej železnici, ktorá na svojej trase prekonáva až 50,2 ‰ stúpanie do horského sedla Zbojská, nachádzajúceho sa v nadmorskej výške 725 m n. m.

Múdrosť, skúsenosti a um najstaršej generácie si v našej knižnici veľmi ceníme. Vždy prijmeme radu, vypočujeme si názor a veľmi radi s nimi realizujeme rôzne aktivity. Na našich stretnutiach sme spoločne mladí i starší, ale hlavne medzi knihami. Aj napriek tomu, že odišli zo zamestnania, nestratili kontakt s okolitým životom. Pekným dôkazom sú stretnutia v našej knižnici, hoci aj pri knižných novinkách, o ktoré je mimoriadny záujem. Je milé pozorovať ako mladý človek sleduje starého rodiča, či rodiča, keď si vyberá knihu, a potom ho napodobňuje. Veď i malá „slečna“, ktorá sa na fotografii naťahuje za knihou, to niekde odpozorovala. To je prvý krôčik za cestou ku knihe v inom prostredí než domáckom. A takto fungujeme v našej knižnici počas celého roka. Každý si tu nájde to svoje – napätie, čary, mystériu, návody, praktické rady, či rozprávanie s príjemným rozuzlením.
Dočkali sa Hasičskej zbrojnice aj v obci Chyžné
Napísal(a) G. Jakubecová
Posledná júlová sobota (30. 07.) roku 2022 bola slávnostná hlavne pre dobrovoľných hasičov v obci Chyžné. Nastal deň, kedy sa slávnostne odovzdala Hasičská zbrojnica do používania.
Napriek tomu, že bol upršaný deň, po deviatej hodine sa začali schádzať pred Hasičskou zbrojnicou okrem hasičov aj obyvatelia z obce. Pred zbrojnicou si prítomní mohli prezrieť CAS 32 T 815 z Jelšavy.
Po hlásení veliteľa DHZ Petra Černáka starostovi obce Petrovi Medvecovi všetkých prítomných privítal Ing. Pavol Zapletal, MBA, tajomník ÚzO DPO SR v Revúcej a predseda KV DPO SR v Banskej Bystrici a odovzdal slovo starostovi obce, ktorý sa prihovoril k prítomným. Z príhovoru sme sa okrem iného dozvedeli, že hasičský spolok v Chyžnom bol založený v roku 1905. Pred pár rokmi obec odkúpila domček a začali riešiť, ako ho využiť.
Štvrtýkrát v tomto roku si pripomenuli ničivý požiar spred sto deväťdesiatich troch rokov v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
V tomto roku sme si už štvrtýkrát pripomenuli ničivý požiar, ktorý vznikol 26. 7. 1829, a to kajúcimi službami Božími v Evanjelickom kostole a. v. v Jelšave, kde námestný farár Mgr. Ivan Bojna popísal podrobnosti ničivej udalosti v našom meste. Vychádzal zo záznamov Zápisnice kanonickej vizitácie, v ktorej sa píše:
„26. júla roku 1829 veľké nešťastie postretlo spolu s mestom aj evanjelickú cirkev v tomto hroznom a neslýchanom požiari, ktorý popoludní o štvrť na jednu vypukol a celé mesto, menovite 441 domov a s nimi aj kostol, fara a škola v popol sa obrátili. V tomto nešťastí aj tri ľudské životy v obeť padli. Celá škoda bola za 2 milióny ocenená. Na pamiatku toho hrozného nešťastia ustanovil Ferjenčík tak večný „kajíci deň“, ktorý sa zasvätil každoročne v nedeľu k 26. júlu najbližšiu.“
Tretie Stretnutie pod Vrškom v malej Muránskej Zdychave
Napísal(a) J. Dorčáková.
Folklór je darom našich predkov, je balzamom pre dušu i naše telo v tomto uponáhľanom svete. Tak sme sa aj my nesmierne potešili akcii tretieho ročníka folklórneho podujatia v réžii obce Muránska Zdychava STRETNUTIE POD VRŠKOM. Napriek tomu, že z neba nám padalo zlato, alebo dlho očakávaný dážď, nič to neubralo na chuti a energii organizátorov. Presunuli podujatie z oddychovej zóny do Kultúrneho domu a všetko nachystali tak, aby sa hostia cítili výborne. Pukanie korbáčov a úvodné clivé tóny spod strún a rúk našich muzikantov chytili za srdce každého. Zmes ľudových piesní a melódií hladili naše srdcia. Predstavili sa FS spod Kohúta, FSS Revúčka, skromní heligonkári manželia Krahulcovci z Kokavy, Adelka Poliaková s dcérkou z Unína. Čaro heligoniek predviedli aj Rasťo a Radko, a okrem súborov nám svoje zlato v hrdle predviedli aj Irka, Marianka, Evka, Andrejka, Katarínka, Tamarka, Viktoria a najmladší folklorista Fénix.
Viac...
Nabíjačku elektrických bicyklov nájdu návštevníci aj v Muráni
Napísal(a) Mg od
V obci Muráň, známom stredisku cestovného ruchu na strednom Gemeri, v polovici júla (13.7.2022) slávnostne uvedli do používania prvú cyklonabíjačku pre elektrické bicykle i parkovisko pre 15 áut. Spomínaná nabíjačka stojí pripravená najmä pre tých, ktorí na elektrických bicykloch chcú navštíviť Muránsky hrad, alebo si pozrieť obľúbenú sysliu lúku na Muránskej planine.
Nabíjačka sa nachádza vo dvore predajne neďaleko námestia, kde turisti zároveň môžu ochutnať známe muránske buchty, ktoré sa s obľubou ochutnávajú už niekoľko rokov. Vďaka iniciatíve miestnej samosprávy predajňu vyhľadávajú nielen domáci záujemci, ale i návštevníci zo širokého okolia.
Je chvályhodné, že na rozvoji cyklistickej a turistickej infraštruktúry v obci Muráň spolupracovala samospráva s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu (OOCR) Gemer. Projekty finančne podporila aj Rozvojová agentúra Banskobystrického samosprávneho kraja.
Objatie detstva je názov výstavy netradičného podania rozprávok dvoch umelkýň v Revúcej
Napísal(a) P. Poboček
O dvanástich mesiačikoch, Pamodaj šťastia lavička, Soľ nad zlato..., kto by nepoznal rozprávky Pavla Dobšinského s týmito názvami, ktoré nás, skôr narodených, sprevádzali naším detstvom.
V podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa konala 24. júla 2022 vernisáž výstavy „Objatie detstva“. Nápad a realizácia celého projektu pochádza z dielne Ivany Jackuliakovej. Pani Ivanka je klobúčnička, výrobkyňa párt (pokrývok hlavy), čeleniek, ktoré sú nosným prvkom vystavených fotografií. Spolu s fotografkou Petrou Rapčanovou vytvorili atraktívne fotozábery, ktoré odkazujú na Dobšinského rozprávky.
Tieto dámy dva roky po sebe vytvorili originálne kalendáre Zrniečka Gemera-Malohontu (2021) a Labyrint Dobšinského rozprávok (2022).
Cyklistické preteky Muránskou dolinou – II. ročník
Napísal(a) Ondrej Doboš
Cyklistické preteky na našom území v minulých rokoch sú pre našincov veľmi vzácnym podujatím. Najmä, keď ich objavíme vo filmovej, alebo obrazovej forme. Jedným z tých, ktorí sa usilovali pre budúce generácie uchovať takéto vzácnosti v akejkoľvek forme bol o. i. aj Filmový klub Revúčan. Medzi jeho členov patril aj pán Peter Poboček, ktorého poznáme ako autora foto i video materiálov. Jeho archív sa občas ukazuje aj na našej stránke Maj Gemer, aby prítomným dokázal, že aj pred 50 a viac rokmi boli u nás ľudia, ktorí sa snažili vtedy jednoduchou prácou čo najviac dokumentovať dianie v rôznych častiach Gemera, a to z rôznych oblastí jeho života. Pritom o digitalizácii a internete nebolo nielen u nás ani chýru, ani slychu.

Včera (21.7.2022) v centre mesta pribudli Revúčanom zhmotnené postavy z literárnych diel, ktoré sa viažu priamo k mestu, či ku Gemeru.
Na slovenské ľudové rozprávky, ktoré začali zbierať revúcki Reussovci a neskôr vydal súhrnne Pavol Dobšinský, odkazujú kovové postavy: Laktibrada pri lavičke pred Kohútom a aj Popolvár s hlavou draka vo víťaznom postoji, ktorý bude už „naveky prikovaný“ na pľaci za Mestským úradom.
Na prvé literárne sci-fi dielo vôbec si spomeňte pred Mestským domom kultúry, keď sa budete fotiť v balónovom koši vzduchoplavca Krutohlava, ktorý sa odvážil letieť obrovským parným balónom na Mesiac, ba aj ďalej... Že to bolo iba vo vízii jeho autora Gustáva Maurícia Reussa v románe Hviezdoveda, je detail. Lebo Gustáv Reuss, revúcky lekár a botanik z polovice 19. stor. bol skutočný a jeho dielo literárne i odborné je stále živé... Napríklad v úvode k svojej Hviezdovede píše prorocké vety:
Pripomíname si v januári 2025
Fraňo Kráľ – 70. výročie úmrtia
3. január – Fraňo Kráľ (9.3.1903 Barton, USA – 3.1.1955 Bratislava) – spisovateľ, učiteľ, verejný činiteľ.
Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde býval po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom MIkuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ pôsobil na rôznych miestach, v rokoch 1928 – 1930 vo Vyšnej Slanej. Dej jeho románu Cesta zarúbaná sa odohráva práve tu – v "Radzimke". V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu čs. spisovateľov. V románoch Cesta zarúbaná, Bude ako nebolo a iných zachytil spoločenské a politické pomery na Slovensku medzi svetovými vojnami, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Vydal aj zbierky básní Čerň na palete, Balt, Jarnou cestou a i. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež – Jano, Čenkovej deti. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca. -MM-
Eduard Putra – 110. výročie úmrtia
5. január – Eduard Putra (25.2.1883 Hrušovo – 5.1.1915 Rimavská Sobota) – maliar.
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, potom sa v roku 1903 zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole. Do Rimavskej Soboty sa vrátil v roku 1908. V novembri 1914 mu diagnostikovali tuberkulózu a srdcovú chybu, ktorej zanedlho podľahol. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov 1908 – 1914 počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Známe sú jeho obrazy Dom v Hrachove, Chalúpka v Ratkovej, Husitský kostolík v Malých Teriakovciach. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Gašpar Dianiška – 205. výročie narodenia
6. január – Gašpar Dianiška (6.1.1820 Tisovec – 17.6.1873 Tisovec) – jazykovedec, veršovník.
Študoval v Rožňave, Levoči, štúdium teológie ukončil v Bratislave. Od roku 1856 bol učiteľom v Tisovci. Venoval sa jazykovednému bádaniu. Aj keď bol prívržencom Jána Kollára, svoju učebnicu slovenčiny pre Nemcov oprel o štúrovskú slovenčinu. Vo Fejérpatakyho Slovenskom pozorníku v rokoch 1846-47 publikoval popularizačné články z prírodných vied, vlastenecko-intímnu lyriku a didaktické verše. Vlastil vyše 200 zväzkovú knižnicu, ktorú po smrti zanechal gymnáziu v Revúcej a Čítaciemu spolku v Tisovci, čím vznikla v Tisovci na ten čas veľká knižnica aj s čitárňou. -MM-
Juraj Tandler – 5. výročie úmrtia
11. január – Juraj Tandler (10. 6. 1934 Tornaľa – 11.1.2020 Bratislava) – hudobný skladateľ, pedagóg.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Absolvoval štúdium hry na husliach u Viliama Kořínka na Vyššej hudobnej škole pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl a na JAMU v Brne. Pôsobil ako učiteľ na ĽŠU v Bratislave, od 1977 na Konzervatóriu v Bratislave, vyučoval hudobno-teoretické predmety, sluchovú analýzu a kompozíciu. Jeho tvorba má široký záber, komponoval skladby pre symfonické, komorné orchestre, sólový nástroj, sláčikové kvartetá, vokálno-inštrumentálne skladby a i. -MM-
Ladislav Bánesz – 25. výročie úmrtia
11. január – Ladislav Bánesz (22.1.1932 Silica – 11.1.2000 Nitra) – archeológ, vedecký pracovník.
Štúdium archeológie na FFUK v Bratislave ukončil v roku 1956 obhájením diplomovej práce Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Svoj záujem orientoval na výskum paleolitu, zaoberal sa typologickým určením a časovým zaradením nálezov. O. i. skúmal štyri praveké kresby uhľom v Ardovskej jaskyni, príbytky lovcov mamutov v Barci (súčasť Košíc), v Šelpiciach pri Trnave pazúriky, ktoré človek používal asi 25 tisíc rokov pred n. l., nálezom rydlového odštiepku z doby kamennej v Podolínci dokázal jeho prvé osídlenie. Je autorom monografie Barca bei Košice – paläolitische Fundstelle (Barca pri Košiciach – paleolitické nálezisko, 1968), spolupracoval pri vydaní Atlasu SSR (1980), v odbornej literatúre publikoval mnohé výsledky svojho výskumu staršej a strednej doby kamennej na Slovensku. -MM-
Vladimír Filo – 85. výročie narodenia
15. január – Vladimír Filo (15.1.1940 Gáň – 18.8.2015 Nitra) – biskup rožňavskej rímskokatolíckej diecézy.
Študoval na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Ríme. V roku 1990 ho vymenoval pápež Ján Pavol II. za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy. Od svojho menovania zastával viacero dôležitých funkcií – tajomník Konferencie biskupov Slovenska, rektor kňazského seminára, predseda Slovenskej liturgickej komisie, vyučoval cirkevné právo na bohosloveckej fakulte UK a v rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Bol predsedom Ekonomicko-právnej rady Konferencie biskupov Slovenska. 23.11.2002 sa stal historicky prvým biskupom koadjútorom (pomocným biskupom s nástupníckym právom) v rožňavskej diecéze. 27.12.2008 bol menovaný za rožňavského diecézneho biskupa. Od roku 2015 pôsobil ako emeritný diecézny biskup rožňavský. -MM-
Abrahám Sontág – 195. výročie narodenia
16. január – Abrahám Sontág (Szontágh) (16.1.1830 Dobšiná – 21.3.1902 Budapešť) – lekár-homeopat, popularizátor telocviku.
Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. -MM-
Július Bolfík – 110. výročie narodenia
28. január – Július Bolfík (28.1.1915 Hort – 4.8.1993 Rimavská Sobota, pochovaný v Rožňave) – učiteľ, publicista, odborný pracovník v kultúre.
Pôsobil ako učiteľ a ako vedúci odboru školstva ONV v Rimavskej Sobote. Bol zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti v roku 1966, stal sa jej predsedom a zároveň redaktorom novozaloženej revue Obzor Gemera. Spoločnosť viedol 25 rokov, ktorá sa jeho zásluhou vypracovala na rozvinutú výskumnú a vydavateľskú inštitúciu. Publikoval viac ako 200 príspevkov v rôznych novinách – recenzie, profily osobností, informácie o literárnych postavách Gemera, o protifašistickom odboji, vlastivedné články, informácie o kultúrnych a spoločenských akciách, konferenciách, oslavách výročí, rozhovory, zaujímal sa aj o gemerské nárečia, históriu, geografiu, vlastivedu, prírodu, historické pamiatky. Knižne vydal monografie o Jánovi Bottovi, J. D. Čipkovi, A. H. Škultétym, J. Palkovičovi, S. Vozárovi a ďalších. Spolu s J. Orlovským vydal knihu Stredogemerské nárečia (1975). Zaslúžil sa o vydávanie zborníkov: Vlastivedné štúdie Gemera, Gemer – národopisné štúdie a Literárne postavy Gemera. Organizoval vedecký výskum, podporoval ochranu duchovného i hmotného dedičstva minulých generácií, živej i neživej prírody, ako aj životného prostredia obcí, miest a celého regiónu Gemera-Malohontu. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má pomník s bustou. -MM-
Mária Loyová – 110. výročie narodenia
28. január – Mária Loyová (28.1.1915 Antol (Svätý Anton) – 10.9.1982 Spišská Nová Ves) – literárna historička, učiteľka.
V rokoch 1926 – 1934 študovala na gymnáziu v Rožňave, potom na FFUK v Bratislave. V rokoch 1938 – 1945 bola profesorkou na gymnáziu v Tisovci, v rokoch 1945 – 1969 na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počas SNP bola korektorkou povstaleckých novín Zvesti z tisovskej posádky v Tisovci. Vo svojej publikačnej činnosti sa zamerala na literárne postavy Gemera. V r. 1963 vydala knihu Literárna minulosť a prítomnosť okresu Rimavská Sobota. Spracovala monografiu Petra Kellnera Hostinského, ktorú publikovala v zborníku Literárne postavy Gemera. Bola spoluorganizátorkou Gemerských kultúrnych dní, patrila k zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti i Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote. Zaujímala sa o skvalitnenie pedagogickej práce, svoje články o využívaní múzejných zbierok na hodinách dejepisu a o začleňovaní regionálnych prvkov do vyučovacieho procesu publikovala v zborníku Škola a práca. -MM-
Jozef Maliak – 80. výročie úmrtia
31. január – Jozef Maliak (17.2.1854 Revúca – 31.1.1945 Prievidza) – historik, pedagóg, prekladateľ, kultúrny a národný pracovník.
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu a klasickú filológiu študoval vo Viedni, v Bazileji a v Zürichu. Jeho úsilie o menovanie za profesora gymnázia v Revúcej sa pre zrušenie gymnázia nemohlo uskutočniť. Preto začal v roku 1881 učiť u slovenských krajanov v Iloku a Petrovci (Chorvátsko). V roku 1938 sa vrátil na Slovensko a žil v Martine. Jeho odborná činnosť bola značne široká: vynikol ako autor pedagogických prác, ako historik, publicista i ako kultúrny a hospodársky činiteľ, venoval sa aj jazykovede, geografii, etnografii, literárnej histórii, biografii a prekladom z latinčiny, gréčtiny a srbochorváčtiny. Veľkú pozornosť venoval aj Gemeru. V tomto smere je cenná rozsiahla práca Tisovec v minulosti, ktorú v rokoch 1912 – 1914 uverejňoval na pokračovanie v časopise Domácnosť a škola a vyšla aj knižne v Tisovci v r. 1998. V strede jeho pozornosti bola Revúca a najmä problémy revúckeho gymnázia. Písal aj o dejinách Jelšavy, o Muránskom zámku, Muránskej Zdychave a iných otázkach, týkajúcich sa Gemera. V meste Ilok je na jeho počesť dodnes pomenovaná jedna z ulíc. -MM-
Pavol Jozeffy – 250. výročie narodenia
31. január – Pavol Jozeffy (31.1.1775 Vrbovce – 29.3.1848 Tisovec) – kňaz, cirkevný hodnostár, národovec.
Študoval teológiu v Bratislave, Jene a Wittenbergu. Ako evanjelický farár pôsobil na rôznych miestach, od roku 1820 v Tisovci. V roku 1823 bol zvolený do funkcie superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského okolia. Všestranne bránil záujmy Slovákov, v roku 1842 viedol deputáciu na cisársky dvor do Viedne, ktorá odovzdala slovenský Prestolný prosbopis na riešenie postavenia Slovákov. Vystúpil na obranu Ľ. Štúra a Katedry slovenskej reči a literatúry na Ev. lýceu v Bratislave. Bol členom spolku Tatrín. Podporoval vydávanie slovenských novín a literatúry, tlačou vydával aj svoje kázne a pastierske listy. V Tisovci, kde pôsobil dvadsaťosem rokov, bol iniciátorom založenia podporného peňažného spolku, knižnice, zaviedol povinnú 6-ročnú školskú dochádzku na evanjelických školách, dal postaviť nový kostol a školu, rozširoval vedomosti o racionálnom hospodárení, zavádzal pestovanie nových druhov ovocia a rozvíjal všestrannú ľudovýchovnú činnosť. -MM-