Odboj

Odboj (73)

Ilustračný obrázok

Dňa 21.12.2000 uverejnila Eva Richterová, šéfredaktorka Bojovníka, článok Náš pán učiteľ o hodrušskom učiteľovi Andrejovi Bradovkovi. Bojoval v Povstaní, pobral sa za hlasom svedomia a spravodlivosti, ale sa z neho nevrátil. Keď prišli Vianoce, na dvere učiteľského bytu nikto nezaklopal. Neprišiel ani po oslobodení. 

Andrej Bradovka sa narodil 10. marca 1913 v Repištiach. Študoval na gymnáziu v Rožňave. Po maturite učil v Ploskom, Krokave a Hrlici. V rokoch 1936 – 1938 bol vojakom Československej armády. Absolvoval školu pre dôstojníkov v zálohe. Oženil sa s Emíliou Falubovou a mali dvoch synov – Ivana (1939) a Emila  (1941).

Jubilant Mgr. Stanislav Kušpál oslávil 80-te narodeniny

Rodine Pavla Kušpála a Juliane, rod. Kelcovej sa po mníchovskej zrade v septembri 1938 a následnej Viedenskej arbitráži dňa 23. decembra 1938 v Rimavskej Bani narodilo druhé dieťatko, ktoré pokrstili menom Stanislav. Rodičia žili v skromných podmienkach. Otecko pracoval ako elektrikár a šofér. Mamička bola viac-menej domáca, ako robotníčka pracovala príležitostne. K malému Stankovi pribudli ešte štyria súrodenci. Tak rodičia vychovali piatich synov a jednu dcérku. Po vyhlásení Slovenského národneho povstania otecko narukoval do povstaleckej armády. Po potlačení povstania bol Nemcami zajatý a odvlečený do koncentračného tábora. O jeho osude sa dozvedeli až tri mesiace po skončení vojny, kedy sa s podlomeným zdravím vrátil domov. Prešiel niekoľkými koncentračnými tábormi v Rakúsku a Nemecku, ale prežil.

Osemdesiatosemročný jubilant Štefan Kapec prežil slovenský holokaust

Štefan Kapec sa narodil 25. januára 1931 ako prvé dieťa manželov Štefana Kapca a Marty, rod. Sebíňovej v osade Hodoš, dnes patriacej do obce Čierny Potok. Takmer 14-ročný chlapec zažil traumu, na ktorú nikdy nezabudne. Osada Hodoš, Durenda, Kotlina, Úsvit, Kaparovô… patrili do katastra obce Hodejov. Na základe Viedenskej arbitráže v novembri 1938 územie pripadlo Horthyho Maďarsku. Československých vojakov nahradili maďarskí žandári, ktorí dohliadali na silnú maďarizáciu aj v spomenutých osadách, kde občania boli takmer výlučne slovenskej národnosti a voči „buta Tóthom“ praktikovali okrem hrubých urážok aj fyzické násilie bez rozdielu veku. Osobne to pocítil aj mladý Števko. V škole z večera do rána sa nesmelo vyučovať ani hovoriť po slovensky.

V januári si pripomíname 74. výročie oslobodzovania obcí spod fašizmu aj na hornom i strednom Gemeri

Január je z historického hľadiska mesiacom, v ktorom boli obce horného i stredného Gemera v roku 1945 postupne oslobodzované od nemeckého fašizmu armádami II. Ukrajinského frontu a rumunskou armádou, ktoré bojovali v zväzku s Červenou armádou. V týchto dňoch v mnohých mestách i obciach nášho regiónu si pripomínajú túto udalosť spred 74 rokov kladením vencov k pamätníkom oslobodenia. Jednou z takých obcí je aj obec Čierna Lehota, ktorá sa najmä v období Slovenského národného povstania zapísala zlatými písmenami do našich novodobých dejín. Z tejto obce sme dostali aj stručnú informáciu o oslavách. Pán Michal Terrai nám napísal: “24. januára 2019 v poobedňajších hodinách si poslanci Obecného zastupiteľstva so starostkou obce Ing. Ivetou Potočnou

Základná organizácia SZPB v Poltári je životaschopná

Dňa 19.1.2019 od 14.00 hodiny sa konala v Kultúrnom dome v Poltári výročná členská schôdza Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Malé okresné mesto s bohatou minulosťou aj tienistých období, ale predovšetkým v období po vyhlásení Slovenského národného povstania. V katastri okresu sa odohrávali kruté boje, jednak pri potláčaní SNP nemeckými divíziami Horst Wessel, za podpory nyillasiovských maďarských fašistov a po prekročení vtedy štátnej hranice pri Tomášovciach za aktívnej podpory kolaborantov a horlivcov z Hlinkovej gardy.
O spôsobe vypočúvania gardistov v Málinci svedčí aj osud Juraja Bystrianskeho z Myslín, ktorého mučili tak, že mu prikladali rozpálený „pigľajs“, (žehličku)

Hroznatín a Čierny Potok. Dve obce, ktoré málokto pozná

Hroznatín a Čierny Potok. Dve obce, ktoré málokto pozná. Snáď vlastenci v Čechách a na Slovensku vedia, že v Hroznatíne, v lone Českomoravskej vysočiny, uzrel svetlo sveta dňa 25.11.1895 Ludvík, syn miestneho sedliaka Jana Svobodu a jeho manželky Františky Chalupovej, ako tretí potomok po bratovi Jozefovi a sestre Márii. Osud mu nedoprial poznať vlastného otecka, ten zomrel po úraze, ktorý mu spôsobil kôň kopnutím. Mamička sa po troch rokoch vydala za Frantíška Nejedlého, ktorý do rodiny priviedol taktiež tri deti. V roku 1913 mu zomrel neočakávane aj otčim, a tak sa Ludvík vrátil do Hroznatína na rodinné hospodárstvo. Po vyhlásení vojny v roku 1914 mladý Ludvík aj so starším bratom narukovali na vojnu.

Rimavská Sobota si slávnostne pripomenula 74. výročie oslobodenia

Dňa 21. decembra 2018 sa pred pamätníkom osloboditeľom mesta Rimavská Sobota konalo pietne zhromaždenie pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Rimavskej Soboty. Na pozvanie primátora mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozefa Šimka sa pietneho aktu zúčastnil aj radca veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike pán Andrej Vladimirovič Šabanov. Po úvodnej básni prednesenej Mgr. Erikou Juhászovou, venovanej padlým mladým červenoarmejcom, hymne Slovenskej republiky, slávnostný príhovor predniesol primátor mesta JUDr. Jozef Šimko. Osobitne privítal zástupcu Ruského veľvyslanectva pána A. V. Šabanova, prednostu Okresného úradu v Rimavskej Sobote, predsedu Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote, študentov škôl mesta Rimavská Sobota,

V Rožňave bol Deň červených makov ako pietna spomienka na 100. výročie ukončenia 1. svetovej vojny

Pred pamätníkom padlých vojakov v 1. svetovej vojne na cintoríne v Rožňave sa uskutočnila pietna spomienka na sté výročie vypuknutia tragickej svetovej udalosti ako Deň červených makov, ktorý zorganizoval veliteľ Gemersko-malohontského pluku chemického určenia ASR v Rožňave a Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave. Medzi pozvanými hosťami bol prítomný aj priamy účastník oslobodzovacích bojov Červenej armády v Maďarsku a južného Slovenska plk. v. v. Ladislav Sládek s manželkou Ruženou z Rimavskej Soboty, ktorých sprevádzal predseda ZO SZPB arm. generála Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku (okres. Rimavská Sobota) JUDr. Jozef Pupala, prednosta Okresného úradu v Rožňave Ján Babič a iní.

pondelok, 12 november 2018 11:57

Spomienka na slovenský holokaust v Čiernom Potoku

Napísal(a)
Spomienka na slovenský holokaust v Čiernom Potoku

Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. generála Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku v spolupráci s obecným zastupiteľstvom obce dňa 2.11.2018 o 16.00 hodine si pripomenula odvlečenie 15 občanov slovenskej národnosti z okolitých osád do koncentračného tábora nyilašovskými fašistami dňa 4.11.1944, z ktorých 12-ti zahynuli v koncentračnom tábore Flossenbürg. Hlavným obvinením zo strany nyilašovcov bola skutočnosť, že stáli pred rímskokatolíckym kostolom v Hodejove a počas spievania maďarskej hymny, hoci stáli pred kostolom, si nesňali z hláv klobúky. V následných dňoch vodil maďarských fašistov po osadách, kde bývali Slováci, pán ctený notár a ukazoval, kto si klobúk z hlavy nesňal a hneď bol aj zatknutý.

Spoločné rokovanie českých a slovenských antifašistov v Plzni aj za účasti zástupcov z Gemera

V dňoch 19. - 21.9.2018 sa uskutočnilo v Plzni v priestoroch Sportovního gymnázia na ulici Vejprnickej spoločné rokovanie Výkonného výboru Českého zväzu bojovníkov za slobodu a Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky, 80. výročia Mníchovskej dohody hitlerovského Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska a o odstúpení sudetského pohraničia Nemecku. Delegáciu Výkonného výboru ÚV ČSBS viedol jej predseda Ing. Jaroslav Vodička a delegáciu Ústrednej rady SZPB jej predseda Ing. Pavol Sečkár.

Strana 2 z 6