Odboj (125)
Pred vernisážou výstavy „Malenkij robot“ (1945 - 1949)
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Vernisáž výstavy „Malenkij robot“ (1945 - 1949) sa uskutoční 29. júna 2017 o 15.00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. V zajatí sovietskych lágrov. Výstava vznikla v spolupráci s Vladimírom Lehotaim z Uzovskej Panice, ktorý desaťročia zhromažďoval informácie o lágroch od bývalých väzňov. O tému mal od detstva veľký záujem, pretože aj jeho príbuzní boli odvlečení.
Členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave v sedle Zbojská a na Dieliku
Napísal(a) Ing. Milan Kupčo
V sobotu 3.6.2017 pripravil MO SZPB partizána Tótha v Rožňave výlet do sedla Zbojská s možnosťou vyviezť sa do tohto sedla medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou ozubnicovou železnicou s návštevou pamätníka padlých v II. svetovej vojne v sedle Dielik medzi Tisovcom a Muráňom. Po príchode na železničnú stanicu v Tisovci už nás čakal parný ozubnicový rušeň s niekoľkými vozňami, ktorý nás vyviezol do sedla Zbojská. Po príchode na Zbojskú nás toto nádherné prostredie v lone prírody ihneď „dostalo“,
Pár udalostí a spomienok na oslavy 72. výročia ukončenia II. svetovej vojny
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Celý pokrokový svet si 9. mája 2017 spomenul na koniec najstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva. Hoci od jej konca uplynulo 72 rokov, novodobí historici sa stále snažia prekrúcať historické fakty. Najmä po rozpade ZSSR začalo dokonalé "vymývanie mozgov“ v zámernom zahmlievaní, alebo v zámernom glorifikovaní podielu Západu na porážke hitlerovského Nemecka. Termíny ako „rozhodujúca bitka 2. svetovej vojny v Ardenách znamenala porážku Nemecka“, obete holokaustu 6 miliónov Židov...
Prsť zeme z koncentračného tábora Flossenbürg, miesta popravy gen. Rudolfa Viesta, uložili počas osláv Dňa víťazstva v Revúcej
Napísal(a) KGSR
Dňa 10. mája 2017 sa konala spomienková slávnosť venovaná 72. výročiu Dňa víťazstva nad fašizmom v meste Revúca. Po prijatí delegácie Klubu generálov Slovenskej republiky primátorkou mesta MVDr. Evou Cireňovou a predsedom ZO SZPB JUDr. Jánom Kochanom, sa delegácie presunuli k pamätníku oslobodenia na Námestí slobody, kde počas slávnosti k ukončeniu 2. svetovej vojny genpor.v.v. Peter Vojtek odovzdal primátorke mesta prsť zeme z koncentračného tábora Flossenbürg, miesta popravy revúckeho rodáka gen. Rudolfa Viesta.
Pri skromnom pomníku na Dukle v roku 2007 počas pietnych osláv Karpatsko-duklianskej operácie sa mnohí účastníci nechtiac stali svedkami neobyčajne emotívnej udalosti, ktorú môže privodiť vari len krutá vojna.
Pohrúžený do dávnych spomienok pri pomníku stál zošúverený starší človek. Zrejme si chcel spomenúť, vybaviť v pamäti, ako vyzeral jeho syn,
Dňa 22.12.2016 sa dožil krásneho jubilea 95 rokov Jozef Špitál z Veľkých Teriakoviec, okres Rimavská Sobota.
Narodil sa 22.12.1921 v Zákamennom, okres Námestovo. Rodičia maloroľníci ťažko zadovažovali poživeň. Tak aj mladý Jožko ako školák slúžil u bohatých gazdov. Po skončení základnej školy odišiel slúžiť do Sučian pri Martine k majiteľovi parnej píly. Zažil ešte dopravu dreva po riekach pltníkmi.
Obyvatelia Utekáča si slávnostne pripomenuli 72. výročie oslobodenia obce
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Dňa 27. januára 2017 ZO SZPB v Utekáči v spolupráci so starostom obce Miroslavom Barutiakom zvolali na 15.00 hodinu pietnu spomienku pri pamätníku obetí 2. svetovej vojny, ktorý je umiestnený v miestnom parku. Pri pamätníku sa zišla takmer stovka obyvateľov Utekáča, vrátane hostí. Po odznení slovenskej hymny privítala účastníkov pietneho zhromaždenia predsedníčka ZO SZPB v Utekáči Gabriela Hunczmanová – Šusteková.
Členovia SZPB v Čiernom Potoku na svojich jubilantov nezabúdajú
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Čiernom Potoku, okres Rimavská Sobota, mala k 31.12.2017 49 členov. Na obec, ktorá má 143 obyvateľov je to pomerne pekné číslo. No členmi sú väčšiou obyvatelia mimo obce. Medzi najstarších patrí aj Štefan Kapec z Kalinova, okres Lučenec. Detstvo prežil v Čiernom Potoku a osobne ako maloletý chlapec zažil odvlečenie svojho otecka nyillassiovcami do koncentračného tábora dňa 4.11.1944.
Príbeh osemnásťročného Juraja Hrica z Vyšnej Slanej skončil v koncentračnom tábore Dachau
Napísal(a) Ivan Pajtaš
Juraj bol najstarším zo siedmich deti mlynára Juraja Hrica a jeho manželky Žofie, rod. Tomašikovej. Bol chlapec ako každý iný, zaujímali ho bežné veci chlapca, ktorý žije na dedine. Rodičia, hoci boli mlynári, mali dosť starostí, aby sa postarali o živobytie. O ťažkej sociálnej situácii v tejto obci písal aj Fraňo Kráľ v románe Cesta zarúbaná, v ktorom opisuje život v dedinke Radzimka, kde pôsobil ako učiteľ.
Dekrét čestného člena In memoriam Klubu generálov SR patrí aj armádnemu generálovi Ludvikovi Svobodovi
Napísal(a) J. Pupala
V našej pamäti skôr narodených, keď sa vysloví generál Svoboda, tak sa vynorí obraz hrdinu protifašistických bojovníkov na východnom fronte. Keď sa povie svobodovci, vynoria sa nám v mysli stovky našich rodákov z Gemera, ktorí sa zapojili do protifašistického odboja už počas vojny proti ZSSR, kde ich vyslal prezident tzv. Slovenského štátu Dr. Jozef Tiso už v roku 1941.
Viac...
Spomienka na partizánov spred 72 rokov v Studenom Potoku
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 25.11.2016 ZO SZPB a obec Cinobaňa pripravili pri príležitosti 72. výročia bojov partizánov proti fašistom v tomto regióne slávnostné odhalenie pamätnej tabule, osadenej v prírodnom kameni v osade Hrnčiarky-Studený Potok. Sú to miesta, kde od potlačenia SNP fašistami pôsobilo niekoľko partizánskych skupín a oddielov povstaleckej armády.
Karolovi Adlerovi našli fašisti smrť na konári lipy pred budovou pošty v Dobšinej
Napísal(a) PaedDr. M. SajenkoV Čiernom Potoku spomínali na vyčíňanie fašistov v obci pred 72 rokmi
Napísal(a) Ondrej Doboš
Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v malej obci Čierny Potok v spolupráci s Obecným úradom v obci si 4. novembra tradične spomínajú na tragické udalosti z roku 1944. V tom čase mala obec viac ako 300 obyvateľov. Dnes má 147 duší, zväčša dôchodcov. Takmer všetci sa živili poľnohospodárstvom
V Utekáči je Slovenské národné povstanie výsostne aktuálne aj dnes
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Priznám sa, že v dňoch 72. výročia SNP som mal v programe zúčastniť sa viacerých akcií. No zaujalo ma pozvanie na spomienkové oslavy SNP zo ZO SZPB v obci Utekáč, ktoré sa konalo 30.8.2016 od 15.00 hodiny. Ako malý chlapec som mal len k názvu „UTEKÁČ“ vzrušujúci rešpekt. Obec (vtedy časť Kokavy nad Rimavicou) bola známa

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-