Odboj (117)
Príbeh osemnásťročného Juraja Hrica z Vyšnej Slanej skončil v koncentračnom tábore Dachau
Napísal(a) Ivan Pajtaš
Juraj bol najstarším zo siedmich deti mlynára Juraja Hrica a jeho manželky Žofie, rod. Tomašikovej. Bol chlapec ako každý iný, zaujímali ho bežné veci chlapca, ktorý žije na dedine. Rodičia, hoci boli mlynári, mali dosť starostí, aby sa postarali o živobytie. O ťažkej sociálnej situácii v tejto obci písal aj Fraňo Kráľ v románe Cesta zarúbaná, v ktorom opisuje život v dedinke Radzimka, kde pôsobil ako učiteľ.
Dekrét čestného člena In memoriam Klubu generálov SR patrí aj armádnemu generálovi Ludvikovi Svobodovi
Napísal(a) J. Pupala
V našej pamäti skôr narodených, keď sa vysloví generál Svoboda, tak sa vynorí obraz hrdinu protifašistických bojovníkov na východnom fronte. Keď sa povie svobodovci, vynoria sa nám v mysli stovky našich rodákov z Gemera, ktorí sa zapojili do protifašistického odboja už počas vojny proti ZSSR, kde ich vyslal prezident tzv. Slovenského štátu Dr. Jozef Tiso už v roku 1941.
Spomienka na partizánov spred 72 rokov v Studenom Potoku
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 25.11.2016 ZO SZPB a obec Cinobaňa pripravili pri príležitosti 72. výročia bojov partizánov proti fašistom v tomto regióne slávnostné odhalenie pamätnej tabule, osadenej v prírodnom kameni v osade Hrnčiarky-Studený Potok. Sú to miesta, kde od potlačenia SNP fašistami pôsobilo niekoľko partizánskych skupín a oddielov povstaleckej armády.
Karolovi Adlerovi našli fašisti smrť na konári lipy pred budovou pošty v Dobšinej
Napísal(a) PaedDr. M. Sajenko
Je mnoho dôkazov o širokom internacionálnom charaktere Slovenského národného povstania. Patrí k nim aj bojové vystúpenie ľudu Gemera. V gemerských horách sa rodilo a utužovalo priateľstvo medzi národmi na nových, skutočne úprimných priateľských vzťahoch, na internacionálnych princípoch.
V Čiernom Potoku spomínali na vyčíňanie fašistov v obci pred 72 rokmi
Napísal(a) Ondrej Doboš
Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v malej obci Čierny Potok v spolupráci s Obecným úradom v obci si 4. novembra tradične spomínajú na tragické udalosti z roku 1944. V tom čase mala obec viac ako 300 obyvateľov. Dnes má 147 duší, zväčša dôchodcov. Takmer všetci sa živili poľnohospodárstvom
V Utekáči je Slovenské národné povstanie výsostne aktuálne aj dnes
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Priznám sa, že v dňoch 72. výročia SNP som mal v programe zúčastniť sa viacerých akcií. No zaujalo ma pozvanie na spomienkové oslavy SNP zo ZO SZPB v obci Utekáč, ktoré sa konalo 30.8.2016 od 15.00 hodiny. Ako malý chlapec som mal len k názvu „UTEKÁČ“ vzrušujúci rešpekt. Obec (vtedy časť Kokavy nad Rimavicou) bola známa
Darcovia krvi z Utekáča nezabudli na svoj sľub
Napísal(a) Jozef Pupala
Dňa 4.8.2016 organizovala ZO SZPB v Čiernom Potoku odber krvi na počesť 72.výročia SNP. Termín v období vrcholiacich prázdnin a dovolenkového obdobia nie je výhodný pre darcov, ale veľmi dôležitý pre nemocnice. Práve počas dovolenkových období je celoplošne akútny nedostatok krvi. Z tohto dôvodu
Partizán Jozef Tóth položil život v SNP za našu slobodu
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Patril k tým, čo statočne a do konca svojho života bojovali za našu slobodu. Narodil sa 11. júla 1919 v Nadabule. Keď mal necelých osem rokov, zomrel mu otec. Preto sa o neho a jeho šesť súrodencov starala jeho matka – vdova. Do ľudovej školy chodil v Rudnej. Učil sa dobre a zaujímal sa o ďalšie štúdium na meštianskej škole v Rožňave.
Bojová ukážka dobýjania obrannej línie z čias SNP medzi obcami Rimavské Zalužany a Rimavská Baňa zaujala súčasníkov
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Medzi obcami Rimavské Zalužany a Rimavská Baňa na „kóte“ Hrb v Mikroregióne Rimava a Rimavica, MAS Malohont sa dňa 10.9.2016 od 13.00 hodine uskutočnila bojová ukážka dobýjania obrannej línie SNP z dní 19.- 21 októbra 1944. Podujatie prebiehalo pod záštitou starostky obce Rimavská Baňa pani Mgr. Eleny Polóniovej
Stále sú živé spomienky generálmajora MUDr. Jána Paškana na Gemer počas Slovenského národného povstania
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Slovenské národné povstanie, ako zákonité vyústenie celého národnooslobodzovacieho hnutia, sa rozšírilo neobyčajne rýchlo. Spomínal naň počas svojho života genmjr. Ján Paškan, hlavný náčelník zdravotnej služby na Slovensku v čase SNP. Ako rodák z gemerskej obce Ochtiná hneď v začiatkoch pochopil, na ktorej strane je jeho
Viac...
Spoznávali pravdivú históriu svojho mesta a okolia v období 2. svetovej vojny
Napísal(a) Ing. Milan Malček
Dňa 24. júna 2016 sa v meste Rožňava, v obciach Štítnik, Slavošovce a Čierna Lehota realizoval projekt „Spoznaj pravdivú históriu svojho mesta a okolia v období 2. svetovej vojny“, ktorý bol určený predovšetkým žiakom základných škôl deviateho ročníka a ich učiteľom dejepisu, ktorí v rámci školských osnov
Ján Čajak ml., spisovateľ, zaslúžilý umelec o SNP a anglo-americkej misii
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Nebolo by jednej slovenskej rodiny, kde by nepoznali tvorbu rodiny Čajakovcov. Posledný v rode bol prof. Ján Čajak ml., čestný občan obce Slavošovce. Ako nepriamy potomok spisovateľa a rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského inicioval vznik dnešného regionálneho múzea nášho rodáka. Ján Čajak sa narodil 18.7.1897 v Selenči v bývalej Juhoslávii v spisovateľskej rodine. Zomrel 3. júla 1982 v Bratislave.
Na Veľkej Lúke na Muránskej planine zazneli salvy
Napísal(a) Bc. Jana Hajdúková
Keď som v sobotu ráno 21. mája 2016 niečo po 9:00 hod. čakala na námestí v Muráni na autobus, ktorý nás mal odviezť na Veľkú Lúku bola som plná očakávania, čo mi dnešný deň prinesie. Určite som vedela kvôli čomu sa chcem zúčastniť tejto slávnosti, ktorá sa konala pri príležitosti ukončenia 2. svetovej vojny s cieľom vzdať úctu padlým. Táto akcia sa konala už po piatykrát pod názvom Pochod vďaky.
Spomienky plukovníka v zálohe Jána Dušana Hudeca, veliteľa 4. brigády 1. československého armádneho zboru
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Čas je neúprosný, spravodlivý rovnako ku všetkým, spomienky na víťaznú a bojovú cestu priamych účastníkov bojov v druhej svetovej vojne sú nezabudnuteľné. Od roku, zavŕšeného víťazstvom, keď opäť budú kvitnúť orgovány, uplynulo už veľa rokov. Kráčali sme a hrdo niesli dnes už historickú a bojovú zástavu 4. brigády 1. československého armádneho zboru po uliciach vtedy už slobodnej a rozjasanej Prahy.
Maturoval na gymnáziu v Rožňave, promoval na Lekárskej fakulte UK v Prahe. Pracoval na ministerstve národnej obrany, kde sa zapojil do príprav zdravotníckeho zabezpečenia SNP. V r. 1944 odišiel do Ružomberka za veliteľa vojenskej nemocnice. Dňa 30.8.1944 ho ustanovili do funkcie prednostu Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici. Bol významnou osobnosťou aj civilného zdravotníctva. Neúnavne pracoval v Červenom kríži a v zdravotníckych orgánoch v Bratislave. Bohatá je aj jeho publikačná a prednášková činnosť. Jeho prácu v zdravotníckej službe ocenili mnohé domáce i zahraničné inštitúcie. Je držiteľom viac ako 55 vyznamenaní za boj proti fašizmu, za budovanie a obranu vlasti, za zdravotnícke služby a za upevňovanie mierového spolunažívania národov. -MM-
Študoval na FF UK v Bratislave a na univerzite v Grazi. Pôsobil ako profesor a riaditeľ Obchodnej akadémie v Košiciach, neskôr ako vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry FF UPJŠ v Prešove. V jazykovednom výskume sa zameral na štúdium slovenských nárečí a na dejiny slovenského jazyka. Pozornosť venoval otázkam jazykovej výchovy, odbornej terminológie a na vývin spisovného jazyka, osobitne monograficky spracoval tému Kollárov a Šafárikov jazyk (1966). Zhromažďoval nárečový materiál z Gemera a tomuto bádaniu sa venoval celý život. Z rozsiahlej zbierky gemerského nárečového materiálu publikoval vedecké štúdie o členení, hláskosloví a kvantite gemerských nárečí. -MM-
Básnicky najproduktívnejší predstaviteľ idylickej línie slovenského osvietenského klasicizmu. Vzdelanie získaval v Ožďanoch a Dobšinej, v Bratislave a v Jene, kde študoval filozofiu, teológiu, medicínu a jazyky. Počas štúdií v Jene založil spolu s Jurajom Palkovičom slovanskú spoločnosť a v roku 1810 počas pôsobenia v Kostolných Moravciach Učenú spoločnosť banského okolia, ktorá sa označovala ako slovenská literárna a vedecká spoločnosť. Písal verše a príležitostné básne, teologické, historické, hospodárske knihy s ľudovýchovným zameraním, ale bol aj uznávaným prekladateľom, organizátorom vzdelávania slovenskej mládeže a buditeľom literárneho života. Jeho najvýznamnejším dielom je Poezye – Paměti česko-slovenských básnířův aneb veršovců, ktoré sú prvými dejinami poézie v národnom jazyku, z ktorých vychádzali a nadväzovali na ne i neskoršie generácie literárnych historikov. -MM-
Štúdiá ukončil vo Vyšných Strelciach a na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Ako učitel bol ako pansláv prekladaný zo školy na školu. A tak pôsobil v Revúcej, Drienčanoch, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla známa botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, Lehnici, Palúdzke, Liptovskom Mikuláši a v Martine. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol tiež významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii. Písal odborné a zábavné články, bol dirigentom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objaviteľ lokalít viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Zanechal písomné popisy flóry a niekoľko veľkých herbárov, venoval sa aj mykológii. Záver svojho plodného života prežil v Tisovci. Tam se narodil i jeho známy vnuk – dr. Vladimír Clementis. Prírodu miloval aj po svojej sedemdesiatke a na jednom z výletov, uprostred prírody na vrchu Tŕstie pri Tisovci i zomrel. -MM-
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Herbárové položky si vymieňala s mnohými známymi odborníkmi. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a aktívne sa využíva na vedecké a pedagogické účely dodnes. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii. Zbierala tiež dialektologický materiál. Aktívne sa zapájala do kultúrneho a národného diania, kontaktovala sa s mnohými slovenskými vzdelancami, najmä spisovateľmi. -MM-
Navštevoval školu v Štítniku a v Rožňave, študoval na ev. kolégiu v Prešove, filozofiu na univerzite v Jene. Od roku 1833 pôsobil ako riadny profesor a rektor na evanjelickom kolégiu v Prešove, neskôr aj na tamojšej Právnickej akadémii. Filozofickými rozpravami a pedagogicko-organizátorskou prácou zasiahol do kultúrneho života v Uhorska. Skúmal súvislosti umenia a psychického života človeka, vypracoval podrobné štúdie o školskom poriadku ev. gymnázií, autor prvých dejín prešovského kolégia, ktoré boli preložené aj do angličtiny. Publikoval v domácich a zahraničných časopisoch, autor latinských oslavných príležitostných básní, filozofických rozpráv, vedeckých prác a pedagogických spisov, v rukopise ostala jeho učebnica estetiky. V roku 1881 bol vyznamenaný rytierskym krížom Radu Františka Jozefa za celoživotnú činnosť a prínos v oblasti školstva. -MM-
Po štúdiu v Jelšave a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici učil na ľudovej škole v Jelšave, kde bol aj popredným hráčom futbalového mužstva, neskôr pôsobil ako riaditeľ na meštianskej škole v Tornali. Od roku 1939 učil na rôznych stredných školách v Bratislave. V roku 1946 absolvoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V nasledujúcom období učil na Učiteľskej akadémii a na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1959 natrvalo prechádza na Prírodovedeckú fakultu UK, kde prednášal teoretickú mechaniku, termodynamiku, štatistickú fyziku a kvantovú mechaniku. Napísal 12 učebných textov a v neskorších rokoch pokryl všetky svoje prednášky učebnými textami (6 skrípt). Najvýznamnejšie úspechy dosiahol pri riešení problémov nelineárnej mechaniky pomocou vyšších transcendentných funkcií. Ním vyvinuté postupy sa dali využiť na riešenie aj iných konkrétnych fyzikálnych problémov. Vydal 23 odborných a vedeckých publikácií. -MM-
Pôsobil ako učiteľ v Betliari, kde sa venoval aj kronikárskej činnosti a aktívne pôsobil v miestnych spoločenských organizáciách, v r. 1951 – 1956 bol riaditeľom Strednej zdravotníckej školy v Rožňave. Zozbieral a sčasti publikoval materiály a ľudovú slovesnosť o gemerskom zbojníkovi Mišovi Vdovčíkovi, či porekadlá zo Slavošoviec, Rejdovej, Pače a Silice. Vzácne sú ním spracované Zvyky a obyčaje v Betliari. Knižne mu vyšla Malá vlastiveda Rožňavského okresu (1966), Slovenské národné povstanie v Rožňavskom okrese (1966) a Strážna veža v Rožňave (1967). -MM-
Gymnázium absolvoval v Tisovci, teologické štúdiá v Bratislave. Ordinovaný za kňaza bol v Klenovci v júli 1949. Kaplánske roky prežil vo Zvolene. Potom bol námestným kňazom v Nedede a zborovým farárom v Radvani a v Kremnici. Od roku 1981 pôsobil ako farár a konsenior v Dobrej Nive, kde sa zaslúžil o rozvoj cirkevného života. Počas jeho pôsobenia sa začali vykonávať detské služby Božie, biblické hodiny, popoludňajšie služby Božie, náboženské večierky, obnovilo sa vyučovanie náboženstva v škole, obnovila sa činnosť Spoločenstva evanjelickej mládeže, bol dostavaný zborový dom a vykonaná veľká oprava kostola. V roku 1993 sa presťahoval do Radvane. Vydal básnické zbierky Na milosť čakám (1992) a Hľadanie v úzkosti (1997). Publikoval články, úvahy a najmä básne v časopisoch Evanjelický posol spod Tatier, Cestou svetla, Cirkevné listy, Tvorba T a v iných. -MM-