Odboj (125)
Navštívili sme Dargov a vypálené obce na východe Slovenska
Napísal(a) Emil Matejka
V sobotu 3. augusta 2019 sa členovia ZO SZPB gen. Viesta Revúca zúčastnili zájazdu na východné Slovensko, kde sme sa oboznámili s oslobodzovacími bojmi Červenej armády na východnom Slovensku.
Prvou zastávkou bol Dargovský priesmyk. Tu pri pamätníku Červenej armády sme si uctili pamiatku padlých červenoarmejcov položením venca. Čakal nás tu starosta neďalekej obce Bačkov pán Jozef Nemčík, ktorý nás oboznámil s históriou bojov v Dargovskom priesmyku. Ťažké a urputné boje tu prebiehali od 9. 12. 1944 do 18. 1. 1945. V bojoch od Dukly po Dargov padlo, alebo bolo nezvestných 22 000 červenoarmejcov. Nemci pri ústupe vypálili obec Bačkov.
O veliteľoch frontov, divízií, plukov, zväzkov, brigád sú spísané knihy, pamäti autorov. No, pozná niekto osudy radových vojakov v prvej línii – v zákopoch a osobitne vojakov z okupovaného územia Slovenska Horthyho Maďarskom po Viedenskej arbitráži v novembri 1938?
V rokoch okupácie „felvidéku“ regentom Horthym museli aj slovenskí chlapci narukovať v mene admirála do maďarskej armády v boji proti boľševickému ZSSR. Tí, ktorí odmietli a ušli k príbuzným na Slovensko, čakal rovnaký osud – v duchu hesla „za národ za boha“ vo fašistickej armáde Slovenského štátu, po boku Hitlerovho wehrmachtu.
Taký bol osud mnohých slovenských mládencov. Medzi nimi aj Juraj Lakota z Čierneho Potoka, rodák z Detvy-Piešťa, ktorý, aby sa vyhol nástupu do horthyovskej armády ušiel na Slovensko, kde ho čakal rovnaký osud.
Revúcki odbojári za poznaním krutej minulosti navštívili Lidice a Terezín v Čechách
Napísal(a) JUDr. Ján Kochan
V dňoch 17. a 18. júla 2019 usporiadala ZO SZPB gen. Viesta v Revúcej zájazd do Lidíc a Terezína v Českej republike, kde sme si položením vencov uctili pamiatku obetí holokaustu z 2. svetovej vojny. Na cestu sme sa vydali krátko po polnoci, lebo pred nami bola dlhá cesta. Prvú dlhšiu zastávku sme si urobili v družobnom meste Litovel. Tu sme sa zúčastnili prehliadky známeho pivovaru LITOVEL. Naša cesta pokračovala do Kladna, kde sme sa ubytovali v rovnomennom hoteli Kladno. Zatiaľ čo väčšina odpočívala, štvorica z nás sa vybrala do Prahy. Cieľom našej cesty bola návšteva Pravoslávneho katedrálneho chrámu sv. Cyrila a Metoda, kde po prezradení po ťažkom boji bola zlikvidovaná skupina československých parašutistov v službách britskej armády, ktorí vykonali atentát na Reinharda Heydricha, zastupujúceho ríšskeho protektora protektorátu Čechy a Morava. Na priečelí kostola sú stále vyložené fotografie Jana Kubiša a Jozefa Gabčíka, obložené kvetmi, a stopy po streľbe.
Zájazd z Gemera na Nicovô ako odmena pre účastníkov vedomostnej súťaže z histórie druhej svetovej vojny
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Autobus so žiakmi základných škôl z okresu Rimavská Sobota, ktorí sa dňa 5. mája 2019 zúčastnili okresnej vedomostnej súťaže z histórie 2.svetovej vojny, SNP a SZPB, sa vydal ráno 18. 6. 2019 do Liptova na miesta najväčších bojov pri oslobodzovaní Československa od fašizmu spred 75 rokmi. Trojčlenné družstvá zo ZŠ z Tornale, Rimavskej Soboty, Hrachova, Hnúšte a Tisovca sprevádzali učitelia, ktorí žiakov na súťaž pripravovali. Pred odchodom spred železničnej stanice účastníkov poznávacieho zájazdu privítal Mgr. Koloman Migra, ktorý súťaž dlhodobo pripravuje a predstavil Mgr. Ivana Gecku, Mariannu Velochovú, tajomníčku ObV SZPB a vedúcu zájazdu a predsedu HDK ObV SZPB v Rimavskej Sobote, JUDr. Jozefa Pupalu, ktorý bude účastníkov sprevádzať slovom.
Veľká lúka na Muránskej planine a Pochod vďaky k 75. výročiu SNP
Napísal(a) J. Pupala
Hrad Muráň je majestát Gemera. Prvé písomné zmienky o hrade sú po vzniku Gemerskej župy z roku 1271. Jeho majitelia sa striedali, v toku dejín to boli najzámejší Tolnajovci, Zápoľský, Jan Jiskra z Brandýsa, posledný rod Coburgovcov. Najviac preslávila Muránsky hrad Mária Séčiová a jej milenec František Vešeléni.
V novodobých dejinách bol hrad síce neobývaný, ale stále plnil obrannú úlohu. Slobodná encyklopédia Wikipédia v súčasnosti pripomína, že "v čase Slovenského národného povstania slúžila Veľká lúka na Muránskej planine ako záložná letisková plocha. Zároveň sa na ňu umiestňovala zastaraná vojenská technika, čím sa uvoľnil priestor na vojenskom letisku Tri Duby (dnes Sliač). Navyše, útoky nacistickej Luftwaffe, ktorá potláčala SNP, boli často smerované na tieto lákavé ciele, čo uľahčilo pôsobenie Kombinovanej letky letiska Tri Duby."
Rozprávajte, my budeme počúvať, počúvajte, aby sme nestratili historickú pamäť
Napísal(a) PhDr. Alena Brdárska
História 20. storočia je nabitá udalosťami, faktami, osobnosťami. Historici skúmajú pramene, učitelia v školách ich interpretujú, žiaci ich fixujú. Ale za historickými udalosťami sa ukrývajú osudy obyčajných ľudí, ktorí prežili totalitný fašistický režim. História je mozaikou ľudských osudov, príbehov, osobných zážitkov a skúseností.
Dňa 24. mája 2019 mali žiaci troch revúckych škôl príležitosť vypočuť si príbeh účastníka SNP. Na stretnutie so žiakmi Gymnázia Martina Kukučína, Prvého slovenského literárneho gymnázia a žiakmi 9. ročníka ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej zavítal PaedDr. Milan Sajenko, predseda HDK OblV SZPB Rožňava,
Pochod vďaky 2019 spojený s výstupom na Muránsky hrad
Napísal(a) J. Kochan
V čase Slovenského národného povstania slúžila Veľká lúka pri Muráni na Muránskej planine ako záložná letisková plocha. Navyše, útoky nacistickej Luftwaffe, ktorá potláčala SNP, boli často smerované na tieto lákavé ciele, čo uľahčilo pôsobenie Kombinovanej letky letiska Tri Duby.
V tomto krásnom prostredí v nadmorskej výške okolo 900 m už po šiestykrát zorganizovala OO SNS v Revúcej za spoluorganizátorstva Mesta Revúca a ZO SZPB gen. Viesta Revúca, stretnutie generácií. Zišli sa tu Slováci od najmladšieho až po 92-ročného červenoarmejca pána plk. v. v. Ladislava Sládeka z Rimavskej Soboty. Pietnej spomienky sa zúčastnili aj poslanci NR SR p. Jaroslav Paška a pán Radovan Baláž. V zastúpení ministra obrany SR sa zúčastnil brigádny generál Boris Ďurkech.
V Hrnčiarskych Zalužanoch si pripomenuli 74. výročie ukončenia 2. svetovej vojny
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
V Základnej organizácii SZPB v obci Hrnčiarske Zalužany (obec má 880 obyvateľov) si pripomenuli 74. výročie ukončenia 2. svetovej vojny slávnostnou členskou schôdzou a pietnym zhromaždením občanov obce dňa 7. mája 2019 položením venca pri novovybudovanom pamätníku obetí 1. svetovej vojny a 2. svetovej vojny, postavenom pri tamojšom obecnom úrade. Pred slávnostným zhromaždeným ZO SZPB v obci sa uskutočnila slávnostná schôdza.
Predseda ZO SZPB pán Milan Malík stručne zhodnotil činnosť ZO SZPB v obci a poukázal na kladný postoj členov ZO SZPB a niektorých občanov obce,
Moskva oslavovala Deň víťazstva už sedemdesiaty štvrtýkrát
Napísal(a) MG-OD
Rusko vo štvrtok 9. mája oslavovalo 74. výročie víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom tradičnou vojenskou prehliadkou na moskovskom Červenom námestí. Na oslavách sa zúčastnil aj predseda Národnej rady SR Andrej Danko, ktorý sedel na čestnej tribúne ako jediný zástupca z členských krajín EÚ. Túto svetodejinnú udalosť sme aj u nás mohli chvíľu sledovať prostredníctvo televízie TA3, ale iba dovtedy, kým sa na tribúne pred mikrofónom neobjavil prezidenta Putin, aby sa prihovoril účastníkom osláv. Potom odrazu réžia prestrihla z Moskvy do štúdia, aby sa dala "baviť" dvom svojim redaktorom, ktorí si vymýšľali, prečo je to s tým dátumom Dňa víťazstva nad fašizmom vo svete akosi nejednotné. Ešte dobre, že vysielala televízia RT, ktorá svojich divákov informovala v angličtine naživo o všetkom, čo prebiehalo v Deň víťazstva na Červenom námestí.
Prijalo nás Bradlo - mohyla Milana Rastislava Štefánika, najväčšieho Slováka
Napísal(a) J. Kuchan
Milan Rastislav Štefánik spolu s Tomášom Garrigue Masarykom a Eduardom Benešom v roku 1916 v Paríži založil Národnú radu česko-slovenskú, vrcholný orgán českého a slovenského zahraničného odboja, ktorého sa stal podpredsedom. V pláne vytvoriť československú armádu zo zajatých rakúsko-uhorských vojakov českej a slovenskej národnosti bolo Štefánikovou úlohou diplomatické vyjednávanie v Rusku, v Taliansku a získavanie dobrovoľníkov v USA.
Viac...
Po vyše 50 rokoch od vojny našli jeho telesné pozostatky
Napísal(a) M. Lavrincová
Dňa 21.12.2000 uverejnila Eva Richterová, šéfredaktorka Bojovníka, článok Náš pán učiteľ o hodrušskom učiteľovi Andrejovi Bradovkovi. Bojoval v Povstaní, pobral sa za hlasom svedomia a spravodlivosti, ale sa z neho nevrátil. Keď prišli Vianoce, na dvere učiteľského bytu nikto nezaklopal. Neprišiel ani po oslobodení.
Andrej Bradovka sa narodil 10. marca 1913 v Repištiach. Študoval na gymnáziu v Rožňave. Po maturite učil v Ploskom, Krokave a Hrlici. V rokoch 1936 – 1938 bol vojakom Československej armády. Absolvoval školu pre dôstojníkov v zálohe. Oženil sa s Emíliou Falubovou a mali dvoch synov – Ivana (1939) a Emila (1941).
Jubilant Mgr. Stanislav Kušpál oslávil 80-te narodeniny
Napísal(a) J. Pupala
Rodine Pavla Kušpála a Juliane, rod. Kelcovej sa po mníchovskej zrade v septembri 1938 a následnej Viedenskej arbitráži dňa 23. decembra 1938 v Rimavskej Bani narodilo druhé dieťatko, ktoré pokrstili menom Stanislav. Rodičia žili v skromných podmienkach. Otecko pracoval ako elektrikár a šofér. Mamička bola viac-menej domáca, ako robotníčka pracovala príležitostne. K malému Stankovi pribudli ešte štyria súrodenci. Tak rodičia vychovali piatich synov a jednu dcérku. Po vyhlásení Slovenského národneho povstania otecko narukoval do povstaleckej armády. Po potlačení povstania bol Nemcami zajatý a odvlečený do koncentračného tábora. O jeho osude sa dozvedeli až tri mesiace po skončení vojny, kedy sa s podlomeným zdravím vrátil domov. Prešiel niekoľkými koncentračnými tábormi v Rakúsku a Nemecku, ale prežil.
Osemdesiatosemročný jubilant Štefan Kapec prežil slovenský holokaust
Napísal(a) J. Pupala
Štefan Kapec sa narodil 25. januára 1931 ako prvé dieťa manželov Štefana Kapca a Marty, rod. Sebíňovej v osade Hodoš, dnes patriacej do obce Čierny Potok. Takmer 14-ročný chlapec zažil traumu, na ktorú nikdy nezabudne. Osada Hodoš, Durenda, Kotlina, Úsvit, Kaparovô… patrili do katastra obce Hodejov. Na základe Viedenskej arbitráže v novembri 1938 územie pripadlo Horthyho Maďarsku. Československých vojakov nahradili maďarskí žandári, ktorí dohliadali na silnú maďarizáciu aj v spomenutých osadách, kde občania boli takmer výlučne slovenskej národnosti a voči „buta Tóthom“ praktikovali okrem hrubých urážok aj fyzické násilie bez rozdielu veku. Osobne to pocítil aj mladý Števko. V škole z večera do rána sa nesmelo vyučovať ani hovoriť po slovensky.
V januári si pripomíname 74. výročie oslobodzovania obcí spod fašizmu aj na hornom i strednom Gemeri
Napísal(a) MT + MG
Január je z historického hľadiska mesiacom, v ktorom boli obce horného i stredného Gemera v roku 1945 postupne oslobodzované od nemeckého fašizmu armádami II. Ukrajinského frontu a rumunskou armádou, ktoré bojovali v zväzku s Červenou armádou. V týchto dňoch v mnohých mestách i obciach nášho regiónu si pripomínajú túto udalosť spred 74 rokov kladením vencov k pamätníkom oslobodenia. Jednou z takých obcí je aj obec Čierna Lehota, ktorá sa najmä v období Slovenského národného povstania zapísala zlatými písmenami do našich novodobých dejín. Z tejto obce sme dostali aj stručnú informáciu o oslavách. Pán Michal Terrai nám napísal: “24. januára 2019 v poobedňajších hodinách si poslanci Obecného zastupiteľstva so starostkou obce Ing. Ivetou Potočnou
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-