Odboj (125)
Darcovia krvi z Utekáča nezabudli na svoj sľub
Napísal(a) Jozef PupalaPartizán Jozef Tóth položil život v SNP za našu slobodu
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Patril k tým, čo statočne a do konca svojho života bojovali za našu slobodu. Narodil sa 11. júla 1919 v Nadabule. Keď mal necelých osem rokov, zomrel mu otec. Preto sa o neho a jeho šesť súrodencov starala jeho matka – vdova. Do ľudovej školy chodil v Rudnej. Učil sa dobre a zaujímal sa o ďalšie štúdium na meštianskej škole v Rožňave.
Bojová ukážka dobýjania obrannej línie z čias SNP medzi obcami Rimavské Zalužany a Rimavská Baňa zaujala súčasníkov
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Medzi obcami Rimavské Zalužany a Rimavská Baňa na „kóte“ Hrb v Mikroregióne Rimava a Rimavica, MAS Malohont sa dňa 10.9.2016 od 13.00 hodine uskutočnila bojová ukážka dobýjania obrannej línie SNP z dní 19.- 21 októbra 1944. Podujatie prebiehalo pod záštitou starostky obce Rimavská Baňa pani Mgr. Eleny Polóniovej
Stále sú živé spomienky generálmajora MUDr. Jána Paškana na Gemer počas Slovenského národného povstania
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Slovenské národné povstanie, ako zákonité vyústenie celého národnooslobodzovacieho hnutia, sa rozšírilo neobyčajne rýchlo. Spomínal naň počas svojho života genmjr. Ján Paškan, hlavný náčelník zdravotnej služby na Slovensku v čase SNP. Ako rodák z gemerskej obce Ochtiná hneď v začiatkoch pochopil, na ktorej strane je jeho
Spoznávali pravdivú históriu svojho mesta a okolia v období 2. svetovej vojny
Napísal(a) Ing. Milan Malček
Dňa 24. júna 2016 sa v meste Rožňava, v obciach Štítnik, Slavošovce a Čierna Lehota realizoval projekt „Spoznaj pravdivú históriu svojho mesta a okolia v období 2. svetovej vojny“, ktorý bol určený predovšetkým žiakom základných škôl deviateho ročníka a ich učiteľom dejepisu, ktorí v rámci školských osnov
Ján Čajak ml., spisovateľ, zaslúžilý umelec o SNP a anglo-americkej misii
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Nebolo by jednej slovenskej rodiny, kde by nepoznali tvorbu rodiny Čajakovcov. Posledný v rode bol prof. Ján Čajak ml., čestný občan obce Slavošovce. Ako nepriamy potomok spisovateľa a rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského inicioval vznik dnešného regionálneho múzea nášho rodáka. Ján Čajak sa narodil 18.7.1897 v Selenči v bývalej Juhoslávii v spisovateľskej rodine. Zomrel 3. júla 1982 v Bratislave.
Na Veľkej Lúke na Muránskej planine zazneli salvy
Napísal(a) Bc. Jana Hajdúková
Keď som v sobotu ráno 21. mája 2016 niečo po 9:00 hod. čakala na námestí v Muráni na autobus, ktorý nás mal odviezť na Veľkú Lúku bola som plná očakávania, čo mi dnešný deň prinesie. Určite som vedela kvôli čomu sa chcem zúčastniť tejto slávnosti, ktorá sa konala pri príležitosti ukončenia 2. svetovej vojny s cieľom vzdať úctu padlým. Táto akcia sa konala už po piatykrát pod názvom Pochod vďaky.
Spomienky plukovníka v zálohe Jána Dušana Hudeca, veliteľa 4. brigády 1. československého armádneho zboru
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Čas je neúprosný, spravodlivý rovnako ku všetkým, spomienky na víťaznú a bojovú cestu priamych účastníkov bojov v druhej svetovej vojne sú nezabudnuteľné. Od roku, zavŕšeného víťazstvom, keď opäť budú kvitnúť orgovány, uplynulo už veľa rokov. Kráčali sme a hrdo niesli dnes už historickú a bojovú zástavu 4. brigády 1. československého armádneho zboru po uliciach vtedy už slobodnej a rozjasanej Prahy.
Zorganizovali trojdňový Pochod duchovne po stopách hrdinov SNP
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Pri príležitosti blížiaceho sa 72. výročia SNP Armáda SR v spolupráci s Oblastným výborom SZPB v Rimavskej Sobote a primátormi a starostami (Rimavská Sobota, Kociha, Rimavská Baňa, Kraskovo, Babinec, Rimavské Brezovo, Hnúšťa, Klenovec a Tisovec) zorganizovali pochod „Duchovne po stopách hrdinov SNP“ v sprievode duchovných ekumenickej pastoračnej služby.
Dôležitosť pripomenutia si Dňa víťazstva nad fašizmom po 71 rokoch aj v Rimavskej Sobote
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
V piatok 6. mája 2016 o 11.30 hodine si aj v Rimavskej Sobote pripomenuli 71. výročie víťazstva nad fašizmom - koniec 2. svetovej vojny v Európe kladením vencov k pamätníku osloboditeľov mesta Rimavská Sobota. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov OblV v Rimavskej Sobote v spolupráci s primátorom mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozefom Šimkom a prednostom Okresného Úradu v Rimavskej Sobote JUDr. Pavlom Struhárom vzhľadom k štátnemu sviatku 8. mája, presunul na piatok 6. mája z dôvodu umožnenia účasti na pietnom akte aj mladeži zo škôl v meste,
Viac...
Ondrej Leštach, väzeň číslo 8879 1172, zajatec
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
V spomienkach na príbehy mužov, ktorí sa nebáli smrti v boji za našu slobodu v kritických rokoch 1939 – 1945, nemožno obísť denník jedného z mnohých, ktorí sa nebáli vystúpiť proti fašizmu so zbraňou v ruke. „Odmenou“ im boli koncentračné tábory, ani tie však nedokázaličloveka zlomiť. Príbeh zajatca Ondreja Leštacha z Henckoviec, narodeného 10.4.1904, z denníka ktorého vyberáme nasledovnú časť, je toho dôkazom:






























Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-