Odboj (123)
Bojová ukážka dobýjania obrannej línie z čias SNP medzi obcami Rimavské Zalužany a Rimavská Baňa zaujala súčasníkov
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Medzi obcami Rimavské Zalužany a Rimavská Baňa na „kóte“ Hrb v Mikroregióne Rimava a Rimavica, MAS Malohont sa dňa 10.9.2016 od 13.00 hodine uskutočnila bojová ukážka dobýjania obrannej línie SNP z dní 19.- 21 októbra 1944. Podujatie prebiehalo pod záštitou starostky obce Rimavská Baňa pani Mgr. Eleny Polóniovej
Stále sú živé spomienky generálmajora MUDr. Jána Paškana na Gemer počas Slovenského národného povstania
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Slovenské národné povstanie, ako zákonité vyústenie celého národnooslobodzovacieho hnutia, sa rozšírilo neobyčajne rýchlo. Spomínal naň počas svojho života genmjr. Ján Paškan, hlavný náčelník zdravotnej služby na Slovensku v čase SNP. Ako rodák z gemerskej obce Ochtiná hneď v začiatkoch pochopil, na ktorej strane je jeho
Spoznávali pravdivú históriu svojho mesta a okolia v období 2. svetovej vojny
Napísal(a) Ing. Milan Malček
Dňa 24. júna 2016 sa v meste Rožňava, v obciach Štítnik, Slavošovce a Čierna Lehota realizoval projekt „Spoznaj pravdivú históriu svojho mesta a okolia v období 2. svetovej vojny“, ktorý bol určený predovšetkým žiakom základných škôl deviateho ročníka a ich učiteľom dejepisu, ktorí v rámci školských osnov
Ján Čajak ml., spisovateľ, zaslúžilý umelec o SNP a anglo-americkej misii
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Nebolo by jednej slovenskej rodiny, kde by nepoznali tvorbu rodiny Čajakovcov. Posledný v rode bol prof. Ján Čajak ml., čestný občan obce Slavošovce. Ako nepriamy potomok spisovateľa a rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského inicioval vznik dnešného regionálneho múzea nášho rodáka. Ján Čajak sa narodil 18.7.1897 v Selenči v bývalej Juhoslávii v spisovateľskej rodine. Zomrel 3. júla 1982 v Bratislave.
Na Veľkej Lúke na Muránskej planine zazneli salvy
Napísal(a) Bc. Jana Hajdúková
Keď som v sobotu ráno 21. mája 2016 niečo po 9:00 hod. čakala na námestí v Muráni na autobus, ktorý nás mal odviezť na Veľkú Lúku bola som plná očakávania, čo mi dnešný deň prinesie. Určite som vedela kvôli čomu sa chcem zúčastniť tejto slávnosti, ktorá sa konala pri príležitosti ukončenia 2. svetovej vojny s cieľom vzdať úctu padlým. Táto akcia sa konala už po piatykrát pod názvom Pochod vďaky.
Spomienky plukovníka v zálohe Jána Dušana Hudeca, veliteľa 4. brigády 1. československého armádneho zboru
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Čas je neúprosný, spravodlivý rovnako ku všetkým, spomienky na víťaznú a bojovú cestu priamych účastníkov bojov v druhej svetovej vojne sú nezabudnuteľné. Od roku, zavŕšeného víťazstvom, keď opäť budú kvitnúť orgovány, uplynulo už veľa rokov. Kráčali sme a hrdo niesli dnes už historickú a bojovú zástavu 4. brigády 1. československého armádneho zboru po uliciach vtedy už slobodnej a rozjasanej Prahy.
Zorganizovali trojdňový Pochod duchovne po stopách hrdinov SNP
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Pri príležitosti blížiaceho sa 72. výročia SNP Armáda SR v spolupráci s Oblastným výborom SZPB v Rimavskej Sobote a primátormi a starostami (Rimavská Sobota, Kociha, Rimavská Baňa, Kraskovo, Babinec, Rimavské Brezovo, Hnúšťa, Klenovec a Tisovec) zorganizovali pochod „Duchovne po stopách hrdinov SNP“ v sprievode duchovných ekumenickej pastoračnej služby.
Dôležitosť pripomenutia si Dňa víťazstva nad fašizmom po 71 rokoch aj v Rimavskej Sobote
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
V piatok 6. mája 2016 o 11.30 hodine si aj v Rimavskej Sobote pripomenuli 71. výročie víťazstva nad fašizmom - koniec 2. svetovej vojny v Európe kladením vencov k pamätníku osloboditeľov mesta Rimavská Sobota. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov OblV v Rimavskej Sobote v spolupráci s primátorom mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozefom Šimkom a prednostom Okresného Úradu v Rimavskej Sobote JUDr. Pavlom Struhárom vzhľadom k štátnemu sviatku 8. mája, presunul na piatok 6. mája z dôvodu umožnenia účasti na pietnom akte aj mladeži zo škôl v meste,
Ondrej Leštach, väzeň číslo 8879 1172, zajatec
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
V spomienkach na príbehy mužov, ktorí sa nebáli smrti v boji za našu slobodu v kritických rokoch 1939 – 1945, nemožno obísť denník jedného z mnohých, ktorí sa nebáli vystúpiť proti fašizmu so zbraňou v ruke. „Odmenou“ im boli koncentračné tábory, ani tie však nedokázaličloveka zlomiť. Príbeh zajatca Ondreja Leštacha z Henckoviec, narodeného 10.4.1904, z denníka ktorého vyberáme nasledovnú časť, je toho dôkazom:
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-