Odboj (123)
Tradične dňa 25.01. sa schádzajú občania Revúcej na Námestí slobody, aby si pripomenuli oslobodenie mesta spod fašistickej okupácie. Aj toho roku sme sa stretli, aby sme si zároveň zhodnotili výsledky práce našej ZO SZPB gen. Viesta. Pri pamätníku osloboditeľov sa v tento deň zhromaždilo asi 200 občanov mesta, v hojnom zastúpení mládež z miestnych škôl, aby si pripomenuli januárový deň, kedy do nášho mesta priniesli vojská Červenej a Rumunskej armády dlho očakávanú vytúženú slobodu.
Po úvodnej básni a hymne si prítomní vypočuli príhovor primátorky mesta pani Evy Cireňovej, ktorým pripomenula historické udalosti, keď do mesta vstupovali osloboditeľské vojská.
Dôstojné oslavy 73. výročia oslobodenia Rimavskej Soboty
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Po takmer šiestich rokoch okupácie dočkala sa slobody dňa 21.12.1944 aj Rimavská Sobota, centrum Gemera. Za obdobie okupácie z mesta odvliekli do koncetračných táborov 670 „židobolševikov“ z Rimavskej Soboty. Obyčajní obyvatelia mesta bez rozdielu národnosti boli proti fašistickému režimu a naviac okupantom. Svedčia o tom aj udalosti, kedy mladí muži radšej opustili „hortyovskú vlasť“ a ušli do zahraničia. Mnohí mladí muži, ktorí boli nasadení na východný front k maďarskej armáde, pri prvej príležitosti prebehli k Červenej armáde.
Devätnásty december je dňom, kedy si Tornaľčania každoročne pripomínajú oslobodenie spod fašizmu
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Devätnásty december 1944 bol dňom, kedy vojská 2. ukrajinského frontu, a v jeho rámci aj 4. armádny zbor rumunskej armády, v ranných hodinách ich prieskum prenikol do mesta Tornaľa a do večerných hodín bolo mesto oslobodené. Už na druhý deň 20.12.1944 do mesta presunul svoj štáb veliteľ 2. UF maršál ZSSR Rodion Jakovlevič Malinovský.
Pri príležitosti 73. výročia zavlečenia 14 obyvateľov terajšej obce Čierny Potok a príľahlých osád nyilassiovskými fašistami do koncentračného tábora v Dachau usporiadala ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu v Čiernom Potoku v spolupráci s Obecným úradom pietne spomienkové zhromaždenie občanov a hostí a položením vencov k pamätníku týchto obetí, ktorý je pred Obecným úradom v obci.
Z dôvodu konania volieb do VÚC dňa 4.11.2017 bol termín presunutý na skorší termín.
Pripomenuli si hrdinstvo mladých bojovníkov proti fašizmu v SNP
Napísal(a) Ondrej Doboš
Slovenské národné povstanie 1944. Pojem, na ktorý sa nezabúda ani na Gemeri. Najmä nie v malej hornogemerskej obci Rožňavské Bystré. Keď vyslovíte tieto slová, každý z pôvodných dedinčanov vie, že sú spojené s menami Štefan Kalický, bratia Pavol i Ján Belákovci a Ondrej Gallo Krajný. Všetci padli v boji za slobodu a nezávislosť Slovenska krátko po vypuknutí Povstania. Táto ľudská tragédia zasiahla tri rodiny, ktoré takmer v rovnakom čase stratili svojich najbližších. Dvaja z nich hrdinsky padli pri výbuchu muničného skladu v neďalekých Slavošovciach, ďalší na Pustom poli
Členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave sa zúčastnili centrálnych osláv 73. výročia SNP
Napísal(a) Ing. M. Kupčo
Členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave sa zúčastnili aj centrálnych osláv 73. výročia SNP v Banskej Bystrici. Odchod autobusu bol už v skorých ranných hodinách smerom na Dobšinú, kde sme pribrali aj ostatných našich členov a cez Pusté pole, Telgárt a Brezno sme sa dostavili do Banskej Bystrice. Pred vstupom do múzea pri pamätníku SNP sme sa však trochu zdržali, nakoľko sme sa museli podrobiť osobnej prehliadke. Pred tribúnou už sedelo množstvo ľudí a my sme prakticky prišli na poslednú chvíľu, kedy sa začínal pietny akt kladenia vencov k súsošiu akademického
Za účasti predstaviteľov mesta Rožňava, MO SZPB partizána Tótha, spoločenských organizácií, zástupcov samosprávy, ako aj ostatných obyvateľov konali sa 28.8.2017 oslavy 73. výročia SNP. Po kladení vencov, zaznení štátnej hymny SR a básni sa prítomným prihovoril primátor mesta Pavol Burdiga, v maďarskej reči poslanec MZ Arpád Laco. Prítomným sa taktiež prihovoril aj
V Slovenskom národnom povstaní bojovala celá rodina
Napísal(a) Magdaléna Lavrincová
Ján Repáš ml., študent Obchodnej akadémie v Prešove, veľkonočné sviatky 1943 strávil v Klenovci, kde jeho otec Ján Repáš st. a mama mali obchod. Okrem rodičov v Klenovci bývali aj jeho starí rodičia so synom Milanom a dcérami Ľudmilou a Zuzanou, povolaním učiteľkou. V prírode prudko sa prebúdzala jar a počas sviatkov 17-ročný Janko Repáš trochu pozabudol na školské starosti a na vojnové udalosti. Počasie sviatkom prialo a veľkonočná šibačka sa vydarila. Bola veselá, aj dievčat v dedine bolo veľa a každej sa ušlo aj niekoľko vedier vody. Nechýbalo ani ich radostné výskanie a smiech.
Čo napísal partizánsky veliteľ Karol Adler tesne pred jeho objavením fašistami v pivnici domu vo Vyšnej Slanej
Napísal(a) MG od
Blíži sa ďalšie, už 73. výročie Slovenského národného povstania. Do jeho histórie sa zlatými písmenami zapísali aj hrdinovia z Gemera. A nie je ich málo. O mnohých sme písali, ďalších mená sú napísané na pomníkoch, ktoré im náš národ postavil na ich večnú pamiatku. Dnes si pripomenieme jedného z tých, ktorých fašisti surovo trápili, aby na výstrahu iných obesili na námestí v Dobšinej 20. decembra 1944. Aj keď históriu jeho pôsobenia poznáme, chcem vám pripomenúť málo známy obsah listu, ktorý napísal tesne pred jeho objavením fašistami v pivnici domu vo Vyšnej Slanej.
PREČO V ČIERNOM POTOKU SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE OSLAVUJÚ UŽ ZAČIATKOM AUGUSTA?
Napísal(a) Ing. Veronika Rízová
V malebnej obci na juhozápade Gemera a na pokraji Cerovej vrchoviny je malá, ale dlhá obec Čierny Potok. Rozprestiera sa v údolí potôčika rovnakého mena a je dlhá 3,5 km. Má 77 domov a žije v nej 147 obyvateľov. Po Viedenskej arbitráži pripadla k horthyovskému Maďarsku. Po vypuknutí II. svetovej vojny slovenskí mládenci, ktorých rodičia aj s detvákmi prišli na Dolnú Zem po roku 1922, nechceli narukovať do Horthyho armády, aby bojovali proti bratom Rusom. Nuž, prebehli hranicu medzi Ožďanmi a Dolnými Honmi a prichýlili sa pri starých rodičoch a strýkoch na Podpoľaní.
Viac...
Magdaléna Lavrincová: Florián Čatloš a gemerskí odbojári
Napísal(a) Mgr. Magdaléna Lavrincová
Do partizánskych bojov proti fašistom sa v roku 1944 zapojila veľká časť robotníctva a baníctva v Železníku, Sirku, Rákoši a Rákošskej Bani. Florián Čatloš už v júli 1944 zbehol od slovenskej armády k partizánom Alexejeva S. Jegorova. Partizánov, ktorí sa zoskupili pod jeho vedením, zaradili v Brezne 28. augusta 1944 do 8. oddielu. Oddiel bol v meštianskej škole v Brezne, kde sa nachádzal aj štáb Jegorovovej partizánskej brigády. Mal 6 rôt. Piatej rote velil 24 ročný Florián Čatloš.
Magdaléna Lavrincová: Mladý pomocník partizánov
Napísal(a) Magdaléna Lavrincová
Pavel Hruška z Klenovca kráčal s otcom dolu svahom kosiť lúku za domom v obci. Blížil sa koniec školských prázdnin. Ráno sľubovalo nádherný deň popretkávaný láskavým slnkom. Cestou stretli obľúbeného učiteľa meštianky Jána Kačániho a Jána Štefánika. Boli to ilegálni pracovníci, ktorí sa zapojili do príprav Povstania. Povedali im, že v Banskej Bystrici vypuklo povstanie proti nemeckým okupantom a že je vyhlásená mobilizácia.
Pred vernisážou výstavy „Malenkij robot“ (1945 - 1949)
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Vernisáž výstavy „Malenkij robot“ (1945 - 1949) sa uskutoční 29. júna 2017 o 15.00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. V zajatí sovietskych lágrov. Výstava vznikla v spolupráci s Vladimírom Lehotaim z Uzovskej Panice, ktorý desaťročia zhromažďoval informácie o lágroch od bývalých väzňov. O tému mal od detstva veľký záujem, pretože aj jeho príbuzní boli odvlečení.
Členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave v sedle Zbojská a na Dieliku
Napísal(a) Ing. Milan Kupčo
V sobotu 3.6.2017 pripravil MO SZPB partizána Tótha v Rožňave výlet do sedla Zbojská s možnosťou vyviezť sa do tohto sedla medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou ozubnicovou železnicou s návštevou pamätníka padlých v II. svetovej vojne v sedle Dielik medzi Tisovcom a Muráňom. Po príchode na železničnú stanicu v Tisovci už nás čakal parný ozubnicový rušeň s niekoľkými vozňami, ktorý nás vyviezol do sedla Zbojská. Po príchode na Zbojskú nás toto nádherné prostredie v lone prírody ihneď „dostalo“,
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-