Odboj (125)
Základná organizácia SZPB v Poltári je životaschopná
Napísal(a) Veronika Rízová
Dňa 19.1.2019 od 14.00 hodiny sa konala v Kultúrnom dome v Poltári výročná členská schôdza Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Malé okresné mesto s bohatou minulosťou aj tienistých období, ale predovšetkým v období po vyhlásení Slovenského národného povstania. V katastri okresu sa odohrávali kruté boje, jednak pri potláčaní SNP nemeckými divíziami Horst Wessel, za podpory nyillasiovských maďarských fašistov a po prekročení vtedy štátnej hranice pri Tomášovciach za aktívnej podpory kolaborantov a horlivcov z Hlinkovej gardy.
O spôsobe vypočúvania gardistov v Málinci svedčí aj osud Juraja Bystrianskeho z Myslín, ktorého mučili tak, že mu prikladali rozpálený „pigľajs“, (žehličku)
Hroznatín a Čierny Potok. Dve obce, ktoré málokto pozná
Napísal(a) J. Pupala
Hroznatín a Čierny Potok. Dve obce, ktoré málokto pozná. Snáď vlastenci v Čechách a na Slovensku vedia, že v Hroznatíne, v lone Českomoravskej vysočiny, uzrel svetlo sveta dňa 25.11.1895 Ludvík, syn miestneho sedliaka Jana Svobodu a jeho manželky Františky Chalupovej, ako tretí potomok po bratovi Jozefovi a sestre Márii. Osud mu nedoprial poznať vlastného otecka, ten zomrel po úraze, ktorý mu spôsobil kôň kopnutím. Mamička sa po troch rokoch vydala za Frantíška Nejedlého, ktorý do rodiny priviedol taktiež tri deti. V roku 1913 mu zomrel neočakávane aj otčim, a tak sa Ludvík vrátil do Hroznatína na rodinné hospodárstvo. Po vyhlásení vojny v roku 1914 mladý Ludvík aj so starším bratom narukovali na vojnu.
Rimavská Sobota si slávnostne pripomenula 74. výročie oslobodenia
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 21. decembra 2018 sa pred pamätníkom osloboditeľom mesta Rimavská Sobota konalo pietne zhromaždenie pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Rimavskej Soboty. Na pozvanie primátora mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozefa Šimka sa pietneho aktu zúčastnil aj radca veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike pán Andrej Vladimirovič Šabanov. Po úvodnej básni prednesenej Mgr. Erikou Juhászovou, venovanej padlým mladým červenoarmejcom, hymne Slovenskej republiky, slávnostný príhovor predniesol primátor mesta JUDr. Jozef Šimko. Osobitne privítal zástupcu Ruského veľvyslanectva pána A. V. Šabanova, prednostu Okresného úradu v Rimavskej Sobote, predsedu Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote, študentov škôl mesta Rimavská Sobota,
V Rožňave bol Deň červených makov ako pietna spomienka na 100. výročie ukončenia 1. svetovej vojny
Napísal(a) J. Pupala
Pred pamätníkom padlých vojakov v 1. svetovej vojne na cintoríne v Rožňave sa uskutočnila pietna spomienka na sté výročie vypuknutia tragickej svetovej udalosti ako Deň červených makov, ktorý zorganizoval veliteľ Gemersko-malohontského pluku chemického určenia ASR v Rožňave a Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave. Medzi pozvanými hosťami bol prítomný aj priamy účastník oslobodzovacích bojov Červenej armády v Maďarsku a južného Slovenska plk. v. v. Ladislav Sládek s manželkou Ruženou z Rimavskej Soboty, ktorých sprevádzal predseda ZO SZPB arm. generála Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku (okres. Rimavská Sobota) JUDr. Jozef Pupala, prednosta Okresného úradu v Rožňave Ján Babič a iní.
Spomienka na slovenský holokaust v Čiernom Potoku
Napísal(a) J. Pupala
Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. generála Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku v spolupráci s obecným zastupiteľstvom obce dňa 2.11.2018 o 16.00 hodine si pripomenula odvlečenie 15 občanov slovenskej národnosti z okolitých osád do koncentračného tábora nyilašovskými fašistami dňa 4.11.1944, z ktorých 12-ti zahynuli v koncentračnom tábore Flossenbürg. Hlavným obvinením zo strany nyilašovcov bola skutočnosť, že stáli pred rímskokatolíckym kostolom v Hodejove a počas spievania maďarskej hymny, hoci stáli pred kostolom, si nesňali z hláv klobúky. V následných dňoch vodil maďarských fašistov po osadách, kde bývali Slováci, pán ctený notár a ukazoval, kto si klobúk z hlavy nesňal a hneď bol aj zatknutý.
Spoločné rokovanie českých a slovenských antifašistov v Plzni aj za účasti zástupcov z Gemera
Napísal(a) J. Pupala
V dňoch 19. - 21.9.2018 sa uskutočnilo v Plzni v priestoroch Sportovního gymnázia na ulici Vejprnickej spoločné rokovanie Výkonného výboru Českého zväzu bojovníkov za slobodu a Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky, 80. výročia Mníchovskej dohody hitlerovského Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska a o odstúpení sudetského pohraničia Nemecku. Delegáciu Výkonného výboru ÚV ČSBS viedol jej predseda Ing. Jaroslav Vodička a delegáciu Ústrednej rady SZPB jej predseda Ing. Pavol Sečkár.
Spomienkové zhromaždenie k 74. výročiu SNP v Rimavskej Sobote
Napísal(a) J. Pupala
Pri pamätníku vojakov Červenej armády v Rimavskej Sobote dňa 27.8.2018 si obyvatelia mesta a okolia položením vencov pripomenuli 74. výročie Slovenského národného povstania. Po skončení kladenia vencov a slovenskej hymne predniesla ďakovnú báseň ako prejav vďaky padlým osloboditeľom a partizánom za našu slobodu Mgr. Rika Juhászová. Po nej mal slávnostný príhovor predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rimavskej Sobote a člen Ústrednej Rady SZPB Ing. Pavol Brndiar. Vo svojom podrobnom príhovore účastníkov pietneho zhromaždenia podrobne oboznámil s vývojom od Mnichovskej zrady a Viedenskej arbitráže, ktoré znamenali rozpad ČSR a okupáciu južného Slovenska a Podkarpatskej Ukrajiny fašistickým
Aký je Chlieb každodenný partizánsky v básni Jána Brocku
Napísal(a) MG od
Výraznou osobnosťou Gemera v jeho novodobých dejinách, ale najmä v časoch oslodzovania našej vlasti spod jarma nemeckého faišizmu, je mladý povstalecký básnik Ján Brocko (1.3.1924 Revúca - 7.7.1946 Revúca).Práve v dňoch 74. výročia Slovenského národného povstania je jeho meno v našom regióne často spomínané. Istotne aj inde sa oceňuje jeho básnická tvorba, zrodená tesne pred touto udalosťou a recitujú sa verše napísané rukou mladého, sotva 20 ročného poeta. S ostrou zbraňou pera i vojenskej pušky sa postavil tam, kde ho volalo jeho presvedčenie i srdce. Ísť do hôr k partizánom. Pri zdôrazňovaní významu tejto osobnosti som si pripomenul vetu o Brockovi, napísanú autorom životopisnej novely Dušanom Mikolajom Stanem sa básnikom, ktorou nám približuje postavu básnika Ján Brocku: "Brocko je jeden z mála básnikov, ktorí sa vyjadrovali na povstaleckom území o najaktuálnejších udalostiach priamo, bezprostredne." Jednou z takých v
Na základe uznesenia predsedníctva ObV SZPB v Rimavskej Sobote sa dňa 15.6.2018 uskutočnil poznávací autobusový zájazd pre všetky súťažiace družstvá základných a stredných škôl okresu Rimavská Sobota, ktoré sa vedomostnej súťaže “Protifašistický odboj, II. svetová vojna a SNP“ zúčastnili aj so svojimi pedagogickými vedúcimi. Za ObV SZPB zabezpečovali zájazd tajomníčka ObV SZPB v Rimavskej Sobote Miriam Velochová, Mgr. Koloman Migra, Mgr. Ivan Gesko a JUDr. Jozef Pupala, ktorý pri jednotlivých pamätných miestach informoval o udalostiach v danej oblasti z obdobia druhej svetovej vojny.
Výročie oslobodenia spod fašizmu za účasti ministra obrany SR Petra Gajdoša si pripomenuli aj na Veľkej lúke pod Muránskym hradom
Napísal(a) J. Debnár
Sedemdesiate tretie výročie porážky fašistického Nemecka bolo na Gemeri oslávené v sobotu 19. mája 2018 na pamätnom záložnom letisku Veľká lúka pod Muránskym hradom. Pozvanie tradične prijal aktívny účastník výstupu do priestorov hradu Muráň minister obrany – reprezentant SNS p. Peter Gajdoš, ako aj poslanec NR SR Radovan Baláž. Oboch predstaviteľov, ako i početných účastníkov akcie privítal predseda OO SNS a viceprimátor mesta Revúca Július Buchta. Oslava začala položením vencov vďaky k pamätníku SNP najmladšou generáciou za sprievodu primátora Jelšavy Milana Kolesára, ako i príslušníkov armády SR. Za zvukov hymny SR a sprievodných farebných oslavných delových sálv a preletov leteckých modelov nasledovala priliehavá báseň „Poďakovanie“, ako aj prejavy
Viac...
Taký bol osud Artura Soboňu, skromného a nenápadného hrdinu, ktorý sa dožil deväťdesiat rokov
Napísal(a) J. Pupala
Krásneho veku 90 rokov sa dožil 17. 4. 2018 Artur Soboňa, skromný, nenápadný hrdina, ktorý v rokoch II. svetovej vojny robil cezhraničnú spojku medzi partizánskymi oddielmi brigády majora Vasila Michajloviča KOZLOVA. Jubilantovi dňa 21.4.2018 prišli okrem rodinných príbuzných zablahoželať aj primátorka mesta Tornaľa pani Mgr. Anna Szegedy v doprovode s prednostom mestského úradu p. Ladislavom Nagyom, predseda ZO SZPB v Tornali pán PaedDr. Marian Zelina a podpredseda Mgr. Miroslav Tabaček. Náš oslávenec bol nesmierne šťastný, že k jeho jubileu sa zišli jeho deti, najstarší syn Vladimír s rodinou, žijúci v zahraničnej Plzni, dcérka Vierka s rodinou z Tornale, syn Tibor s rodinou z Tornale a syn Peter, žijúci v zahraničnej Jihlave. Veľkú radosť okrem detí a hostí mu urobila účasť 7 vnúčat.
Rimavskosoboťania si pripomenuli 73. výročie ukončenia 2. svetovej vojny
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 4.5.2018 o 11.30 hodine si obyvatelia Rimavskej Soboty a okolia pripomenuli 73. výročie ukončenia 2. svetovej vojny v Európe položením vencov pri pamätníku vojakov Červenej armády, ktorí položili svoje životy za oslobodenie mesta Rimavská Sobota. Ako prví položili veniec k pamätníku osloboditeľov žiaci ZŠ S. Vozára z Hrachova, ako víťazi dopoludňajšej vedomostnej súťaže ZŠ a stredných škôl v okrese na tému Protifašistický odboj a história SZPB, Nikola Fanová, Oliver Benda, Matej Mišurák a vedúci družstva Mgr. Ján Vaculčiak. Po nich nasledovali delegácie ObV SZPB, MÚ Rimavská Sobota, OR PZ Rimavská Sobota, Okresného úradu v Rimavskej Sobote. Pietneho aktu, ktorému dôstojnosť dodala účasť čestnej stráže z VÚ Rožňava sa zúčastnil aj zástupca Veľvyslanectva
Na spomienkovom zhromaždení k 73. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny si rožňavský vojenský útvar uctil aj priameho účastníka bojov proti fašizmu
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 2. mája 2018 popoludní sa priestoroch vojenských kasární Gemersko-malohontského pluku v Rožňave uskutočnil spomienkový nástup pluku RCHBO pri príležitosti 73. výročia ukončenia 2. svetovej vojny v Európe. Veliteľ pluku pred zahájením oficiálneho nástupu pozval hostí na slávnostný obed vo vojenskej jedálni. Pri tejto príležitosti zablahoželali pánovi plk. v. v. Ladislavovi Sládekovi a pani Ružene Sládekovej k 20. výročiu ich sobáša, ktorý pripadol práve na 2. mája a mjr. v. v. Ing. Milan Malček manželom odovzdal kyticu kvetov. Po skončení obeda osobne plk. v. v. L.Sládek poďakoval kuchárom a kuchárkam za výborne pripravený obed.
Vojak Červenej armády 2. Ukrajinského frontu, plk. v. v. Ladislav Sládek oslávil 90-te narodeniny
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Vojak Červenej armády 2. Ukrajinského frontu, plk.v.v. Ladislav Sládek 6. marca 2018 oslávil v Rimavskej Sobote svoje krásne 90-te narodeniny. Okrem príbuzných jubilantovi prišli zablahoželať aj vzácní hostia. Osobný pozdrav a dar mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca RF v SR Alexeja Leonidoviča Fedotova oslávencovi odovzdal plk. Alexander Vinogradov. Ústredná rada SZPB mu pri príležitosti životného jubilea udelila Rad gen. M. R. Štefánika, ktorý mu osobne odovzdal predseda ÚR SZPB Ing. Pavol Sečkár a člen ÚR SZPB, predseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote Ing. Pavol Brndiar. Osobne prišiel jubilantovi zablahoželať aj primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, zástupcovia ZO SZPB, kde je oslávenec členom a ďalší pozvaní hosti. Nezvyčajný darček jubilantovi venoval veliteľ Gemersko-malohontského pluku v Rožňave plk. Oliver Toderiška
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).