Odboj (125)
Základná organizácia SZPB v Poltári je životaschopná
Napísal(a) Veronika Rízová
Dňa 19.1.2019 od 14.00 hodiny sa konala v Kultúrnom dome v Poltári výročná členská schôdza Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Malé okresné mesto s bohatou minulosťou aj tienistých období, ale predovšetkým v období po vyhlásení Slovenského národného povstania. V katastri okresu sa odohrávali kruté boje, jednak pri potláčaní SNP nemeckými divíziami Horst Wessel, za podpory nyillasiovských maďarských fašistov a po prekročení vtedy štátnej hranice pri Tomášovciach za aktívnej podpory kolaborantov a horlivcov z Hlinkovej gardy.
O spôsobe vypočúvania gardistov v Málinci svedčí aj osud Juraja Bystrianskeho z Myslín, ktorého mučili tak, že mu prikladali rozpálený „pigľajs“, (žehličku)
Hroznatín a Čierny Potok. Dve obce, ktoré málokto pozná
Napísal(a) J. Pupala
Hroznatín a Čierny Potok. Dve obce, ktoré málokto pozná. Snáď vlastenci v Čechách a na Slovensku vedia, že v Hroznatíne, v lone Českomoravskej vysočiny, uzrel svetlo sveta dňa 25.11.1895 Ludvík, syn miestneho sedliaka Jana Svobodu a jeho manželky Františky Chalupovej, ako tretí potomok po bratovi Jozefovi a sestre Márii. Osud mu nedoprial poznať vlastného otecka, ten zomrel po úraze, ktorý mu spôsobil kôň kopnutím. Mamička sa po troch rokoch vydala za Frantíška Nejedlého, ktorý do rodiny priviedol taktiež tri deti. V roku 1913 mu zomrel neočakávane aj otčim, a tak sa Ludvík vrátil do Hroznatína na rodinné hospodárstvo. Po vyhlásení vojny v roku 1914 mladý Ludvík aj so starším bratom narukovali na vojnu.
Rimavská Sobota si slávnostne pripomenula 74. výročie oslobodenia
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 21. decembra 2018 sa pred pamätníkom osloboditeľom mesta Rimavská Sobota konalo pietne zhromaždenie pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Rimavskej Soboty. Na pozvanie primátora mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozefa Šimka sa pietneho aktu zúčastnil aj radca veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike pán Andrej Vladimirovič Šabanov. Po úvodnej básni prednesenej Mgr. Erikou Juhászovou, venovanej padlým mladým červenoarmejcom, hymne Slovenskej republiky, slávnostný príhovor predniesol primátor mesta JUDr. Jozef Šimko. Osobitne privítal zástupcu Ruského veľvyslanectva pána A. V. Šabanova, prednostu Okresného úradu v Rimavskej Sobote, predsedu Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote, študentov škôl mesta Rimavská Sobota,
V Rožňave bol Deň červených makov ako pietna spomienka na 100. výročie ukončenia 1. svetovej vojny
Napísal(a) J. Pupala
Pred pamätníkom padlých vojakov v 1. svetovej vojne na cintoríne v Rožňave sa uskutočnila pietna spomienka na sté výročie vypuknutia tragickej svetovej udalosti ako Deň červených makov, ktorý zorganizoval veliteľ Gemersko-malohontského pluku chemického určenia ASR v Rožňave a Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave. Medzi pozvanými hosťami bol prítomný aj priamy účastník oslobodzovacích bojov Červenej armády v Maďarsku a južného Slovenska plk. v. v. Ladislav Sládek s manželkou Ruženou z Rimavskej Soboty, ktorých sprevádzal predseda ZO SZPB arm. generála Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku (okres. Rimavská Sobota) JUDr. Jozef Pupala, prednosta Okresného úradu v Rožňave Ján Babič a iní.
Spomienka na slovenský holokaust v Čiernom Potoku
Napísal(a) J. Pupala
Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. generála Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku v spolupráci s obecným zastupiteľstvom obce dňa 2.11.2018 o 16.00 hodine si pripomenula odvlečenie 15 občanov slovenskej národnosti z okolitých osád do koncentračného tábora nyilašovskými fašistami dňa 4.11.1944, z ktorých 12-ti zahynuli v koncentračnom tábore Flossenbürg. Hlavným obvinením zo strany nyilašovcov bola skutočnosť, že stáli pred rímskokatolíckym kostolom v Hodejove a počas spievania maďarskej hymny, hoci stáli pred kostolom, si nesňali z hláv klobúky. V následných dňoch vodil maďarských fašistov po osadách, kde bývali Slováci, pán ctený notár a ukazoval, kto si klobúk z hlavy nesňal a hneď bol aj zatknutý.
Spoločné rokovanie českých a slovenských antifašistov v Plzni aj za účasti zástupcov z Gemera
Napísal(a) J. Pupala
V dňoch 19. - 21.9.2018 sa uskutočnilo v Plzni v priestoroch Sportovního gymnázia na ulici Vejprnickej spoločné rokovanie Výkonného výboru Českého zväzu bojovníkov za slobodu a Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky, 80. výročia Mníchovskej dohody hitlerovského Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska a o odstúpení sudetského pohraničia Nemecku. Delegáciu Výkonného výboru ÚV ČSBS viedol jej predseda Ing. Jaroslav Vodička a delegáciu Ústrednej rady SZPB jej predseda Ing. Pavol Sečkár.
Spomienkové zhromaždenie k 74. výročiu SNP v Rimavskej Sobote
Napísal(a) J. Pupala
Pri pamätníku vojakov Červenej armády v Rimavskej Sobote dňa 27.8.2018 si obyvatelia mesta a okolia položením vencov pripomenuli 74. výročie Slovenského národného povstania. Po skončení kladenia vencov a slovenskej hymne predniesla ďakovnú báseň ako prejav vďaky padlým osloboditeľom a partizánom za našu slobodu Mgr. Rika Juhászová. Po nej mal slávnostný príhovor predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rimavskej Sobote a člen Ústrednej Rady SZPB Ing. Pavol Brndiar. Vo svojom podrobnom príhovore účastníkov pietneho zhromaždenia podrobne oboznámil s vývojom od Mnichovskej zrady a Viedenskej arbitráže, ktoré znamenali rozpad ČSR a okupáciu južného Slovenska a Podkarpatskej Ukrajiny fašistickým
Aký je Chlieb každodenný partizánsky v básni Jána Brocku
Napísal(a) MG od
Výraznou osobnosťou Gemera v jeho novodobých dejinách, ale najmä v časoch oslodzovania našej vlasti spod jarma nemeckého faišizmu, je mladý povstalecký básnik Ján Brocko (1.3.1924 Revúca - 7.7.1946 Revúca).Práve v dňoch 74. výročia Slovenského národného povstania je jeho meno v našom regióne často spomínané. Istotne aj inde sa oceňuje jeho básnická tvorba, zrodená tesne pred touto udalosťou a recitujú sa verše napísané rukou mladého, sotva 20 ročného poeta. S ostrou zbraňou pera i vojenskej pušky sa postavil tam, kde ho volalo jeho presvedčenie i srdce. Ísť do hôr k partizánom. Pri zdôrazňovaní významu tejto osobnosti som si pripomenul vetu o Brockovi, napísanú autorom životopisnej novely Dušanom Mikolajom Stanem sa básnikom, ktorou nám približuje postavu básnika Ján Brocku: "Brocko je jeden z mála básnikov, ktorí sa vyjadrovali na povstaleckom území o najaktuálnejších udalostiach priamo, bezprostredne." Jednou z takých v
Na základe uznesenia predsedníctva ObV SZPB v Rimavskej Sobote sa dňa 15.6.2018 uskutočnil poznávací autobusový zájazd pre všetky súťažiace družstvá základných a stredných škôl okresu Rimavská Sobota, ktoré sa vedomostnej súťaže “Protifašistický odboj, II. svetová vojna a SNP“ zúčastnili aj so svojimi pedagogickými vedúcimi. Za ObV SZPB zabezpečovali zájazd tajomníčka ObV SZPB v Rimavskej Sobote Miriam Velochová, Mgr. Koloman Migra, Mgr. Ivan Gesko a JUDr. Jozef Pupala, ktorý pri jednotlivých pamätných miestach informoval o udalostiach v danej oblasti z obdobia druhej svetovej vojny.
Výročie oslobodenia spod fašizmu za účasti ministra obrany SR Petra Gajdoša si pripomenuli aj na Veľkej lúke pod Muránskym hradom
Napísal(a) J. Debnár
Sedemdesiate tretie výročie porážky fašistického Nemecka bolo na Gemeri oslávené v sobotu 19. mája 2018 na pamätnom záložnom letisku Veľká lúka pod Muránskym hradom. Pozvanie tradične prijal aktívny účastník výstupu do priestorov hradu Muráň minister obrany – reprezentant SNS p. Peter Gajdoš, ako aj poslanec NR SR Radovan Baláž. Oboch predstaviteľov, ako i početných účastníkov akcie privítal predseda OO SNS a viceprimátor mesta Revúca Július Buchta. Oslava začala položením vencov vďaky k pamätníku SNP najmladšou generáciou za sprievodu primátora Jelšavy Milana Kolesára, ako i príslušníkov armády SR. Za zvukov hymny SR a sprievodných farebných oslavných delových sálv a preletov leteckých modelov nasledovala priliehavá báseň „Poďakovanie“, ako aj prejavy
Viac...
Taký bol osud Artura Soboňu, skromného a nenápadného hrdinu, ktorý sa dožil deväťdesiat rokov
Napísal(a) J. Pupala
Krásneho veku 90 rokov sa dožil 17. 4. 2018 Artur Soboňa, skromný, nenápadný hrdina, ktorý v rokoch II. svetovej vojny robil cezhraničnú spojku medzi partizánskymi oddielmi brigády majora Vasila Michajloviča KOZLOVA. Jubilantovi dňa 21.4.2018 prišli okrem rodinných príbuzných zablahoželať aj primátorka mesta Tornaľa pani Mgr. Anna Szegedy v doprovode s prednostom mestského úradu p. Ladislavom Nagyom, predseda ZO SZPB v Tornali pán PaedDr. Marian Zelina a podpredseda Mgr. Miroslav Tabaček. Náš oslávenec bol nesmierne šťastný, že k jeho jubileu sa zišli jeho deti, najstarší syn Vladimír s rodinou, žijúci v zahraničnej Plzni, dcérka Vierka s rodinou z Tornale, syn Tibor s rodinou z Tornale a syn Peter, žijúci v zahraničnej Jihlave. Veľkú radosť okrem detí a hostí mu urobila účasť 7 vnúčat.
Rimavskosoboťania si pripomenuli 73. výročie ukončenia 2. svetovej vojny
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 4.5.2018 o 11.30 hodine si obyvatelia Rimavskej Soboty a okolia pripomenuli 73. výročie ukončenia 2. svetovej vojny v Európe položením vencov pri pamätníku vojakov Červenej armády, ktorí položili svoje životy za oslobodenie mesta Rimavská Sobota. Ako prví položili veniec k pamätníku osloboditeľov žiaci ZŠ S. Vozára z Hrachova, ako víťazi dopoludňajšej vedomostnej súťaže ZŠ a stredných škôl v okrese na tému Protifašistický odboj a história SZPB, Nikola Fanová, Oliver Benda, Matej Mišurák a vedúci družstva Mgr. Ján Vaculčiak. Po nich nasledovali delegácie ObV SZPB, MÚ Rimavská Sobota, OR PZ Rimavská Sobota, Okresného úradu v Rimavskej Sobote. Pietneho aktu, ktorému dôstojnosť dodala účasť čestnej stráže z VÚ Rožňava sa zúčastnil aj zástupca Veľvyslanectva
Na spomienkovom zhromaždení k 73. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny si rožňavský vojenský útvar uctil aj priameho účastníka bojov proti fašizmu
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Dňa 2. mája 2018 popoludní sa priestoroch vojenských kasární Gemersko-malohontského pluku v Rožňave uskutočnil spomienkový nástup pluku RCHBO pri príležitosti 73. výročia ukončenia 2. svetovej vojny v Európe. Veliteľ pluku pred zahájením oficiálneho nástupu pozval hostí na slávnostný obed vo vojenskej jedálni. Pri tejto príležitosti zablahoželali pánovi plk. v. v. Ladislavovi Sládekovi a pani Ružene Sládekovej k 20. výročiu ich sobáša, ktorý pripadol práve na 2. mája a mjr. v. v. Ing. Milan Malček manželom odovzdal kyticu kvetov. Po skončení obeda osobne plk. v. v. L.Sládek poďakoval kuchárom a kuchárkam za výborne pripravený obed.
Vojak Červenej armády 2. Ukrajinského frontu, plk. v. v. Ladislav Sládek oslávil 90-te narodeniny
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Vojak Červenej armády 2. Ukrajinského frontu, plk.v.v. Ladislav Sládek 6. marca 2018 oslávil v Rimavskej Sobote svoje krásne 90-te narodeniny. Okrem príbuzných jubilantovi prišli zablahoželať aj vzácní hostia. Osobný pozdrav a dar mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca RF v SR Alexeja Leonidoviča Fedotova oslávencovi odovzdal plk. Alexander Vinogradov. Ústredná rada SZPB mu pri príležitosti životného jubilea udelila Rad gen. M. R. Štefánika, ktorý mu osobne odovzdal predseda ÚR SZPB Ing. Pavol Sečkár a člen ÚR SZPB, predseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote Ing. Pavol Brndiar. Osobne prišiel jubilantovi zablahoželať aj primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, zástupcovia ZO SZPB, kde je oslávenec členom a ďalší pozvaní hosti. Nezvyčajný darček jubilantovi venoval veliteľ Gemersko-malohontského pluku v Rožňave plk. Oliver Toderiška































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-