Odboj (125)
Od pamätníka Červenej armády k nášmu červenoarmejcovi
Napísal(a) J. Pupala
Za prísnych koronavírusových opatrení zišla sa 6.5.2020 hŕstka antifašistov pri pamätníku Červenej armády v Rimavskej Sobote, aby si pripomenula 75. výročie ukončenia 2. svetovej vojny. Veniec k pamätníku osloboditeľov položili: poslanec NR SR za ĽSNS a primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, podpredseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote JUDR. Štefan Baláž, predseda OO SMER-SD Ing. Ivan Hazucha a predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozef Pupala. Vzhľadom k tomu, že zástupca Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR sa k pietnemu aktu nedostavil načas, účastníci sa rozišli.
Keďže som ešte nemal spoj z Rimavskej Soboty do Čierneho Potoka, tak som si sadol na lavičku oproti pamätníku osloboditeľov a trpezlivo čakal.
Spomienka na hrdinov, bojovníkov proti fašizmu v tieni koronavírusu
Napísal(a) J. Pupala
Deň 75. výročia víťazstva nad nemeckým fašizmom – 8. máj sa blíži. Opatrenia súvisiace s koronavírusom však nedovoľujú ani slávnostné zhromažďovania občanov k tomuto výročiu. No antifašisti, okrem iných inštitúcií, si toto výročie pripomínajú. Tak sa stalo aj dňa 2. mája 2020, kedy sa v meste Poltár stretli v byte pani Elenky Gabľasovej, rod. Samošovej (jej spomienky uvádzam v prílohe spísanej k jej jubileu) redaktori televízie Markíza v spolupráci s predsedom ZO SZPB v Poltári Jánom Iždinským a predsedom družobnej organizácie SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozefom Pupalom, aby zdokumentovali jej spomienky na vojnové roky a Slovenské národne povstanie.
Po realizácii televízneho rozhovoru sa dokumentaristi odobrali na „miesto činu“, k pamätníku týchto udalostí do Hrnčiarok-Studeného Potoka,
Medaila 75. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne zdobí aj hruď 92-ročného veterána Artúra Szobonyu
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 3. marca 2020 delegácia Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR pod vedením tretej tajomníčky pani Mariji Vershinnovej a jej asistentky Olinky Borodnevovej, ktoré sprevádzal predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku, v obradnej sieni Mestského úradu v Tornali za prítomnosti primátorky mesta Mgr. Anny Szögedi, predsedu ZO SZPB maršála R. J. Malinovského v Tornali PaedDr. Mariana Zelinu, a syna oceňovaného Tibora a dcérky Vierky, odovzdali pamätnú medailu k 75. výročiu víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne, ktorú udelil prezident Ruskej federácie Artúrovi Szobonyovi, rozviedčikovi a spojke partizánskej brigády Rákoczi pod velením majora Kozlova. Pôvodný zámer odovzdania medaily pred pamätníkom vojakom Červenej armády a v jej rámci aj rumunským vojakom padlým pri oslobodzovaní mesta Tornale, pre nepriaznivé počasie bol realizovaný v obradnej sieni mestského úradu.
Pamätná medaila aj pre 98-ročného odbojára Jozefa Špitáľa
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 4.3.2020 navštívila delegácia Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike – tretia tajomníčka Marija Veršinina a jej asistentka Olina Borodneva, ktoré sprevádzal predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku a predseda redakčnej rady periodika ÚV SZPB Bojovník JUDr. Jozef Pupala – účastníka protifašistického odboja des. v. v. Jozefa Špitáľa v obci Veľké Teriakovce. Delegácia Veľvyslanectva RF v SR odovzdala J. Špitáľovi pamätnú medailu z príležitosti 75. výročia víťazstva nad nemeckým fašizmom, ktorú mu udelil prezident Ruskej federácie Vladimir Putin. Slávnostného odovzdania medaily vzhľadom k imobilite oslávenca sa v rodinnom dome vo Veľkých Teriakovciach zúčastnili jeho deti – dcéra Yvetka, synovia Jozef a Janko. Napriek krásnemu veku a zdravotného stavu sa ocenený snažil ruskej delegácii vykresliť svoju bojovú cestu.
Pri príležitosti 75. výročia Veľkej vlasteneckej vojny odovzdali Jánovi Štefánikovi pamätnú medailu
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 4.3.2020 v predpoludňajších hodinách navštívili Jána Štefánika v byte jeho dcéry Viery v Hnúšti zástupcovia Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike – tretia tajomníčka pani Marija Verchinina, so svojou asistentkou Olinou Borodnevou, aby účastníkovi protifašistického odboja Jánovi Štefánikovi pri príležitosti 75. výročia Veľkej vlasteneckej vojny 1941 – 1945 odovzdali pamätnú medailu, ktorú mu odelil prezident Ruskej federácie Vladimír Putin. Hostí Ruského veľvyslanectva sprevádzal predseda redakčnej rady periodika SZPB Bojovník a predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvika Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozef Pupala. Slávnostného aktu odovzdania pamätnej medaile bol prítomný aj predseda ZO SZPB v Hnúšti Pavol Kyseľ a pocteného dcéra Viera Guželová s manželom.
Jozef Špitál – zabudnutý hrdina druhej svetovej vojny
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 22.12.2019 sa v obci Veľké Teriakovce dožil krásneho veku 98 rokov pán Jozef Špitál. Pýtate sa kto je Jozef Špitál? Narodil sa 22.12. 1921 v Zákamennom, dnes okr. Námestovo. Na Orave bolo zdravo, ale žilo sa ťažko. Už ako školák, vzrastom menší, ale čiperný, slúžil u bohatých gazdov. (Bližšie viď majgemer.sk príspevok k jeho 95-tym narodeninám.) Dnes už okrem rodinných príbuzných si na jeho jubileum nespomenul takmer nikto. No v ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu v Čiernom Potoku majú zmapovaných viacerých svobodovcov, medzi nimi aj Jožka Špitála. Na výročnej schôdzi Klubu vojenských výsadkárov v Žiline dňa 1.2.2020, pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala prítomných upozornil, že ešte žije "svobodovec", príslušník 2. čs. paradesantnej brigády Jožko Špitál. A informoval ich o jeho osude.
Spomienka na gemerského hrdinu Jána Ušiaka
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Z iniciatívy ObV SZPB v Rimavskej Sobote a mesta Rimavská Sobota pripravili v mestskom Kulturnom dome v Rimavskej Sobote dňa 18. októbra 2019 konferenciu k nedožitým 105. narodeninám hrdinu SNP por. Jána Ušiaka, rodáka z Budinej, okres Lučenec a k 75. výročiu od jeho tragickej smrti.
Medzi hosťami bola praneter Janka Ušiaka Ing. Ailina Hanková zo Zvolena, prvý tajomník Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR Anatolij Tomnikov a tretia tajomnička Veľvyslanectva RF v SR Marija Verchina, starosta obce Čeladná Pavel Lukša, starosta obce Budiná Marian Čerpák, primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, ktorý nad konferenciu prevzal patronát. Prítomní boli tiež zástupcovia ZO SZPB takmer z celého okresu, pedagógovia a žiaci škôl z mesta Rimavská Sobota, verejnosť z mesta a okolia.
Čo sa vám vynorí v predstavách, keď poviete dátum 17. november?
Napísal(a) J. Pupala
Nedalo mi a pri dnešnom stretnutí s mladými ludmi vo veku do 30 rokov a študentov stredných škôl (a gymnázia) som im položil otázku: „Čo sa Vám vynorí v predstavách, keď poviete dátum 17. november?“ Študenti odpovedali: „Štátny sviatok, tak nejdeme do školy." Ďalší mladý pár odpovedal: „Pri demonštráciiach v Prahe strieľali komunisti do demonštrujúcich študentov a niekoľkých zastrelili!“. Na otázku koľkých a v ktorom roku, odpovedali, že niekoľkých a v roku 1989.
Keď pobadali na mojej tvári ironický úsmev, predložili otázku mne: „Nemáme pravdu?“
Pripomenuli sme si Deň vojnových veteránov
Napísal(a) Katarína Kvetková
Na poliach Flámska vlčie maky rastú, tam medzi krížmi, rad za radom. Značia miesta, kde ležíme. Tam hore počuť udatný spev škovránka, uprostred revu kanónov tu dolu.
Pred 101 rokmi, 11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte vstúpila na západnom fronte do platnosti dohoda o prímerí medzi Nemeckom a spojeneckými mocnosťami. Po štyroch rokoch, troch mesiacoch a trinástich dňoch sa skončila najstrašnejšia vojna, akú dovtedy ľudstvo zažilo. Zapojilo sa do nej 38 štátov zo všetkých obývaných kontinentov. Do zbrane bolo zmobilizovaných 115 miliónov mužov, z ktorých 10 miliónov zahynulo. Ďalším 20 miliónom zostali trvalé následky v podobe zmrzačenia, psychických porúch a iných zdravotných problémov. Medzi civilným obyvateľstvom si konflikt z rokov 1914 – 1918 vyžiadal sedem miliónov obetí. Zo slovenských vojakov mobilizovaných do rakúsko-uhorskej armády padlo až 69 700. Pre malý národ to bola obrovská tragédia.
Udalosť, ktorá sa odohrala 19. - 21. októbra 1944 na kóte, resp. kopci Hrb medzi obcami Rimavská Baňa a Rimavské Zalužany, ožije prostredníctvom ukážky bojov, ktorú si budete môcť pozrieť na rovnakom mieste v sobotu 21. septembra 2019. Postará sa o to takmer stovka členov z viacerých klubov vojenskej histórie z celého Slovenska.
Píše sa október 1944 a nemecká SS divízia postupuje od Miskolca na Rimavskú Sobotu s jediným cieľom, potlačiť Slovenské národné povstanie. V tom im však bránila kóta Hrb neďaleko obce Rimavská Baňa. Na tomto polohou významnom a strategickom kopci si slovenská povstalecká armáda vybudovala obranné postavenie.
Viac...
Symbolický pohreb účastníka SNP z Vyšnej Slanej, ktorý pred 75 rokmi zahynul v Dachau
Napísal(a) PaedDr. Ivan Pajtaš a Ing. Ján Hric
Nevšedná udalosť sa uskutočnila v sobotu 7. septembra 2019 v gemerskej obci Vyšná Slaná. Na obecnom cintoríne sa uskutočnil symbolický pohreb nebohého Juraja Hrica, občana spomínanej obce, ktorý zahynul 5. apríla 1945 v koncentračnom tábore Dachau. Po 75 rokoch rodina uložila na urnové miesto hlinu zo spoločného hrobu v Dachau a pamätnú tabuľu tohto rodáka. Juraja zatkli fašisti ako účastníka SNP, ktorý ako 17-ročný sa zapojil do Povstania. Slávnostného obradu, ktorý viedla miestna farárka Karmen Želinská sa zúčastnili traja žijúci súrodenci nebohého, Ondrej Hric, Božena Bárthová a Elena Sentpéteryová a najbližšia rodina spolu so starostom obce Dušanom Galom a evanjelickým speváckym zborom z Vyšnej Slanej.
Vysoké plamene vatier a praskanie horiacich driev nás vracali do obdobia SNP
Napísal(a) MG od
Medzi významné výročia Slovenskej republiky v tomto roku patrí aj 75. výročie Slovenského národného povstania. Na celoštátnej úrovni sme ho oslávili 28. a 29. augusta v Banskej Bystrici. Denník Pavda o tejto slávnosti napísal: “K niekoľkým tisíckam zhromaždených účastníkov osláv prehovorili prezidentka SR Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Andrej Danko, predseda vlády SR Peter Pellegrini a ďalší významní hostia, ktorí vzdali hold bojovníkom povstania." Viacerí boli odmenení významnými vojenskými, alebo štátnymi oceneniami. Medzi nimi bol aj zástupca nášho Gemera plukovník v. v. Ladislav Sládek z Rimavskej Soboty, ako dnes už jediný príslušník, ktorý bojoval v II. svetovej vojne v radoch Červenej armády.
„Pamätaj, živý, na rok štyridsiaty štvrtý,
keď odhodlaní na smrť povstali proti fašistickej smrti
synovia verní a holou hruďou zaštítili mať.
To broneli už zore, ktoré rozžal na obzore Stalingrad.“
V duchu tohto odkazu sa uskutočnili v Revúcej mestské a regionálne oslavy 75. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania. Deň pred celoslovenskými oslavami v Banskej Bystrici – 28. augusta 2019 si v Revúcej pri pamätníku občanov, ktorí bojovali proti fašizmu, pripomenuli najvýznamnejšie ozbrojené vystúpenie slovenského ľudu proti okupácii nemeckej armády na našom území.
V Rimavskej Sobote si pripomenuli 75. výročie SNP
Napísal(a) J. Pupala
Mestský úrad v Rimavskej Sobote v spolupráci s ObV SZPB a ďalšími spoluoganizátormi si dňa 27.8.2019 o 11.30 hodine pripomenuli výročie SNP položením vencov k pamätníku osloboditeľov mesta a Gemera padlým vojakom Červenej armády. Za tónov Pochodu padlých revolucionárov položil veniec so spolupracovníkmi MÚ Rimavská Sobota primátor mesta JUDr. Jozef Šimko, predstavitelia Okresného úradu v Rimavskej Sobote, Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote a ďalší predstavitelia spoločenských a politických organizácií. Za Ruskú federáciu sa spomienkového aktu zúčastnil poradca Obchodného zastupiteľstva Ruskej federácie v Slovenskej republike pán Igor SITOV.
Pietneho aktu sa zúčastnil ako jediný priamy účastník protifašistického odboja, bývalý vojak Červenej armády, plk. v. v. Ladislav Sládek.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-