Odboj (125)
Od pamätníka Červenej armády k nášmu červenoarmejcovi
Napísal(a) J. Pupala
Za prísnych koronavírusových opatrení zišla sa 6.5.2020 hŕstka antifašistov pri pamätníku Červenej armády v Rimavskej Sobote, aby si pripomenula 75. výročie ukončenia 2. svetovej vojny. Veniec k pamätníku osloboditeľov položili: poslanec NR SR za ĽSNS a primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, podpredseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote JUDR. Štefan Baláž, predseda OO SMER-SD Ing. Ivan Hazucha a predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozef Pupala. Vzhľadom k tomu, že zástupca Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR sa k pietnemu aktu nedostavil načas, účastníci sa rozišli.
Keďže som ešte nemal spoj z Rimavskej Soboty do Čierneho Potoka, tak som si sadol na lavičku oproti pamätníku osloboditeľov a trpezlivo čakal.
Spomienka na hrdinov, bojovníkov proti fašizmu v tieni koronavírusu
Napísal(a) J. Pupala
Deň 75. výročia víťazstva nad nemeckým fašizmom – 8. máj sa blíži. Opatrenia súvisiace s koronavírusom však nedovoľujú ani slávnostné zhromažďovania občanov k tomuto výročiu. No antifašisti, okrem iných inštitúcií, si toto výročie pripomínajú. Tak sa stalo aj dňa 2. mája 2020, kedy sa v meste Poltár stretli v byte pani Elenky Gabľasovej, rod. Samošovej (jej spomienky uvádzam v prílohe spísanej k jej jubileu) redaktori televízie Markíza v spolupráci s predsedom ZO SZPB v Poltári Jánom Iždinským a predsedom družobnej organizácie SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozefom Pupalom, aby zdokumentovali jej spomienky na vojnové roky a Slovenské národne povstanie.
Po realizácii televízneho rozhovoru sa dokumentaristi odobrali na „miesto činu“, k pamätníku týchto udalostí do Hrnčiarok-Studeného Potoka,
Medaila 75. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne zdobí aj hruď 92-ročného veterána Artúra Szobonyu
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 3. marca 2020 delegácia Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR pod vedením tretej tajomníčky pani Mariji Vershinnovej a jej asistentky Olinky Borodnevovej, ktoré sprevádzal predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku, v obradnej sieni Mestského úradu v Tornali za prítomnosti primátorky mesta Mgr. Anny Szögedi, predsedu ZO SZPB maršála R. J. Malinovského v Tornali PaedDr. Mariana Zelinu, a syna oceňovaného Tibora a dcérky Vierky, odovzdali pamätnú medailu k 75. výročiu víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne, ktorú udelil prezident Ruskej federácie Artúrovi Szobonyovi, rozviedčikovi a spojke partizánskej brigády Rákoczi pod velením majora Kozlova. Pôvodný zámer odovzdania medaily pred pamätníkom vojakom Červenej armády a v jej rámci aj rumunským vojakom padlým pri oslobodzovaní mesta Tornale, pre nepriaznivé počasie bol realizovaný v obradnej sieni mestského úradu.
Pamätná medaila aj pre 98-ročného odbojára Jozefa Špitáľa
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 4.3.2020 navštívila delegácia Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike – tretia tajomníčka Marija Veršinina a jej asistentka Olina Borodneva, ktoré sprevádzal predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku a predseda redakčnej rady periodika ÚV SZPB Bojovník JUDr. Jozef Pupala – účastníka protifašistického odboja des. v. v. Jozefa Špitáľa v obci Veľké Teriakovce. Delegácia Veľvyslanectva RF v SR odovzdala J. Špitáľovi pamätnú medailu z príležitosti 75. výročia víťazstva nad nemeckým fašizmom, ktorú mu udelil prezident Ruskej federácie Vladimir Putin. Slávnostného odovzdania medaily vzhľadom k imobilite oslávenca sa v rodinnom dome vo Veľkých Teriakovciach zúčastnili jeho deti – dcéra Yvetka, synovia Jozef a Janko. Napriek krásnemu veku a zdravotného stavu sa ocenený snažil ruskej delegácii vykresliť svoju bojovú cestu.
Pri príležitosti 75. výročia Veľkej vlasteneckej vojny odovzdali Jánovi Štefánikovi pamätnú medailu
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 4.3.2020 v predpoludňajších hodinách navštívili Jána Štefánika v byte jeho dcéry Viery v Hnúšti zástupcovia Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike – tretia tajomníčka pani Marija Verchinina, so svojou asistentkou Olinou Borodnevou, aby účastníkovi protifašistického odboja Jánovi Štefánikovi pri príležitosti 75. výročia Veľkej vlasteneckej vojny 1941 – 1945 odovzdali pamätnú medailu, ktorú mu odelil prezident Ruskej federácie Vladimír Putin. Hostí Ruského veľvyslanectva sprevádzal predseda redakčnej rady periodika SZPB Bojovník a predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvika Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozef Pupala. Slávnostného aktu odovzdania pamätnej medaile bol prítomný aj predseda ZO SZPB v Hnúšti Pavol Kyseľ a pocteného dcéra Viera Guželová s manželom.
Jozef Špitál – zabudnutý hrdina druhej svetovej vojny
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 22.12.2019 sa v obci Veľké Teriakovce dožil krásneho veku 98 rokov pán Jozef Špitál. Pýtate sa kto je Jozef Špitál? Narodil sa 22.12. 1921 v Zákamennom, dnes okr. Námestovo. Na Orave bolo zdravo, ale žilo sa ťažko. Už ako školák, vzrastom menší, ale čiperný, slúžil u bohatých gazdov. (Bližšie viď majgemer.sk príspevok k jeho 95-tym narodeninám.) Dnes už okrem rodinných príbuzných si na jeho jubileum nespomenul takmer nikto. No v ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu v Čiernom Potoku majú zmapovaných viacerých svobodovcov, medzi nimi aj Jožka Špitála. Na výročnej schôdzi Klubu vojenských výsadkárov v Žiline dňa 1.2.2020, pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala prítomných upozornil, že ešte žije "svobodovec", príslušník 2. čs. paradesantnej brigády Jožko Špitál. A informoval ich o jeho osude.
Spomienka na gemerského hrdinu Jána Ušiaka
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Z iniciatívy ObV SZPB v Rimavskej Sobote a mesta Rimavská Sobota pripravili v mestskom Kulturnom dome v Rimavskej Sobote dňa 18. októbra 2019 konferenciu k nedožitým 105. narodeninám hrdinu SNP por. Jána Ušiaka, rodáka z Budinej, okres Lučenec a k 75. výročiu od jeho tragickej smrti.
Medzi hosťami bola praneter Janka Ušiaka Ing. Ailina Hanková zo Zvolena, prvý tajomník Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR Anatolij Tomnikov a tretia tajomnička Veľvyslanectva RF v SR Marija Verchina, starosta obce Čeladná Pavel Lukša, starosta obce Budiná Marian Čerpák, primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, ktorý nad konferenciu prevzal patronát. Prítomní boli tiež zástupcovia ZO SZPB takmer z celého okresu, pedagógovia a žiaci škôl z mesta Rimavská Sobota, verejnosť z mesta a okolia.
Čo sa vám vynorí v predstavách, keď poviete dátum 17. november?
Napísal(a) J. Pupala
Nedalo mi a pri dnešnom stretnutí s mladými ludmi vo veku do 30 rokov a študentov stredných škôl (a gymnázia) som im položil otázku: „Čo sa Vám vynorí v predstavách, keď poviete dátum 17. november?“ Študenti odpovedali: „Štátny sviatok, tak nejdeme do školy." Ďalší mladý pár odpovedal: „Pri demonštráciiach v Prahe strieľali komunisti do demonštrujúcich študentov a niekoľkých zastrelili!“. Na otázku koľkých a v ktorom roku, odpovedali, že niekoľkých a v roku 1989.
Keď pobadali na mojej tvári ironický úsmev, predložili otázku mne: „Nemáme pravdu?“
Pripomenuli sme si Deň vojnových veteránov
Napísal(a) Katarína Kvetková
Na poliach Flámska vlčie maky rastú, tam medzi krížmi, rad za radom. Značia miesta, kde ležíme. Tam hore počuť udatný spev škovránka, uprostred revu kanónov tu dolu.
Pred 101 rokmi, 11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte vstúpila na západnom fronte do platnosti dohoda o prímerí medzi Nemeckom a spojeneckými mocnosťami. Po štyroch rokoch, troch mesiacoch a trinástich dňoch sa skončila najstrašnejšia vojna, akú dovtedy ľudstvo zažilo. Zapojilo sa do nej 38 štátov zo všetkých obývaných kontinentov. Do zbrane bolo zmobilizovaných 115 miliónov mužov, z ktorých 10 miliónov zahynulo. Ďalším 20 miliónom zostali trvalé následky v podobe zmrzačenia, psychických porúch a iných zdravotných problémov. Medzi civilným obyvateľstvom si konflikt z rokov 1914 – 1918 vyžiadal sedem miliónov obetí. Zo slovenských vojakov mobilizovaných do rakúsko-uhorskej armády padlo až 69 700. Pre malý národ to bola obrovská tragédia.
Udalosť, ktorá sa odohrala 19. - 21. októbra 1944 na kóte, resp. kopci Hrb medzi obcami Rimavská Baňa a Rimavské Zalužany, ožije prostredníctvom ukážky bojov, ktorú si budete môcť pozrieť na rovnakom mieste v sobotu 21. septembra 2019. Postará sa o to takmer stovka členov z viacerých klubov vojenskej histórie z celého Slovenska.
Píše sa október 1944 a nemecká SS divízia postupuje od Miskolca na Rimavskú Sobotu s jediným cieľom, potlačiť Slovenské národné povstanie. V tom im však bránila kóta Hrb neďaleko obce Rimavská Baňa. Na tomto polohou významnom a strategickom kopci si slovenská povstalecká armáda vybudovala obranné postavenie.
Viac...
Symbolický pohreb účastníka SNP z Vyšnej Slanej, ktorý pred 75 rokmi zahynul v Dachau
Napísal(a) PaedDr. Ivan Pajtaš a Ing. Ján Hric
Nevšedná udalosť sa uskutočnila v sobotu 7. septembra 2019 v gemerskej obci Vyšná Slaná. Na obecnom cintoríne sa uskutočnil symbolický pohreb nebohého Juraja Hrica, občana spomínanej obce, ktorý zahynul 5. apríla 1945 v koncentračnom tábore Dachau. Po 75 rokoch rodina uložila na urnové miesto hlinu zo spoločného hrobu v Dachau a pamätnú tabuľu tohto rodáka. Juraja zatkli fašisti ako účastníka SNP, ktorý ako 17-ročný sa zapojil do Povstania. Slávnostného obradu, ktorý viedla miestna farárka Karmen Želinská sa zúčastnili traja žijúci súrodenci nebohého, Ondrej Hric, Božena Bárthová a Elena Sentpéteryová a najbližšia rodina spolu so starostom obce Dušanom Galom a evanjelickým speváckym zborom z Vyšnej Slanej.
Vysoké plamene vatier a praskanie horiacich driev nás vracali do obdobia SNP
Napísal(a) MG od
Medzi významné výročia Slovenskej republiky v tomto roku patrí aj 75. výročie Slovenského národného povstania. Na celoštátnej úrovni sme ho oslávili 28. a 29. augusta v Banskej Bystrici. Denník Pavda o tejto slávnosti napísal: “K niekoľkým tisíckam zhromaždených účastníkov osláv prehovorili prezidentka SR Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Andrej Danko, predseda vlády SR Peter Pellegrini a ďalší významní hostia, ktorí vzdali hold bojovníkom povstania." Viacerí boli odmenení významnými vojenskými, alebo štátnymi oceneniami. Medzi nimi bol aj zástupca nášho Gemera plukovník v. v. Ladislav Sládek z Rimavskej Soboty, ako dnes už jediný príslušník, ktorý bojoval v II. svetovej vojne v radoch Červenej armády.
„Pamätaj, živý, na rok štyridsiaty štvrtý,
keď odhodlaní na smrť povstali proti fašistickej smrti
synovia verní a holou hruďou zaštítili mať.
To broneli už zore, ktoré rozžal na obzore Stalingrad.“
V duchu tohto odkazu sa uskutočnili v Revúcej mestské a regionálne oslavy 75. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania. Deň pred celoslovenskými oslavami v Banskej Bystrici – 28. augusta 2019 si v Revúcej pri pamätníku občanov, ktorí bojovali proti fašizmu, pripomenuli najvýznamnejšie ozbrojené vystúpenie slovenského ľudu proti okupácii nemeckej armády na našom území.
V Rimavskej Sobote si pripomenuli 75. výročie SNP
Napísal(a) J. Pupala
Mestský úrad v Rimavskej Sobote v spolupráci s ObV SZPB a ďalšími spoluoganizátormi si dňa 27.8.2019 o 11.30 hodine pripomenuli výročie SNP položením vencov k pamätníku osloboditeľov mesta a Gemera padlým vojakom Červenej armády. Za tónov Pochodu padlých revolucionárov položil veniec so spolupracovníkmi MÚ Rimavská Sobota primátor mesta JUDr. Jozef Šimko, predstavitelia Okresného úradu v Rimavskej Sobote, Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote a ďalší predstavitelia spoločenských a politických organizácií. Za Ruskú federáciu sa spomienkového aktu zúčastnil poradca Obchodného zastupiteľstva Ruskej federácie v Slovenskej republike pán Igor SITOV.
Pietneho aktu sa zúčastnil ako jediný priamy účastník protifašistického odboja, bývalý vojak Červenej armády, plk. v. v. Ladislav Sládek.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).