Aktívni členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave
Napísal(a) Ing. Milan Kupčo
Nielen činorodou prácou členovia MO SZPB partizána Tótha v Rožňave napĺňajú uznesenie a jednotlivé body plánu práce na rok 2016, ale venujú sa aj iným kultúrno-spoločenským resp. športovým akciám. V sobotu 16. apríla 2016 sa zúčastnili výletu do Košíc, konkrétne - navštíviť Botanickú a Zoologickú záhradu. Sprevádzalo ich slnečné počasie. Po príchode do Botanickej záhrady si prezreli výstavu kaktusov ako aj ďalšie subtropické a tropické rastliny. Mnohí z účastníkov boli očarení obrovským množstvom rastlín v skleníkoch, kde na vlastné oči videli dozrievajúce pomaranče, citróny, banány a iné cudzokrajné ovocie.
Medzinárodný deň Rómov v Muránskej Dlhej Lúke
Napísal(a) Monika Podolinská
Je to sviatok, ktorí poznajú všetci. Každý si ho pripomína inak. Niekto výstavou, koncertom, divadlom či iným spôsobom. Robí tak preto, lebo chce prejaviť úctu, uznanie a vďaku Rómom medzi nami. A to je aj náš prípad. 15. apríla 2016 sme si tento deň, síce s malým oneskorením, pripomenuli už po tretíkrát aj my. Dopoludňajší program sa niesol v znamení férových športových súťaží, výtvarných a environmentálnych aktivít. Medzi nami sme privítali deti z materskej školy, našich bývalých žiakov zo ZŠ s MŠ v Muráni, ale aj nových kamarátov zo ZŠ v Šumiaci.
Svet zdravia je pripravený dobudovať rozostavané nemocničné pavilóny v Rimavskej Sobote a v Žiari nad Hronom
Napísal(a) Tomáš Kráľ
Investícia do oboch projektov by výrazne zvýšila úroveň zdravotnej starostlivosti pre takmer 150 tisíc obyvateľov. Sieť regionálnych nemocníc Svet zdravia od samotného prevzatia nemocníc v Rimavskej Sobote a v Žiari nad Hronom v apríli 2014 rieši budúcnosť rozostavaných a dlhodobo chátrajúcich nemocničných pavilónov v oboch mestách. Na základe interných analýz je Svet zdravia pripravený obidve nemocničné stavby dobudovať
Agentúra pre rozvoj Gemera v Hnúšti organizuje dva tréningy komunitného organizovania
Napísal(a) Štefan Horváth
Už dve členky Agentúry pre rozvoj Gemera v Hnúšti sa vďaka výmennému programu podporovanému americkou vládou stali certifikovanými komunitnými organizátorkami. Tento medzinárodný program zahrňuje
725 rokov prvej písomnej zmienky o Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
V roku 2016 si pripomíname 725. výročie prvej písomnej zmienky o Rožňave. Najstaršou písomnou zmienkou o Rožňave je listina kráľa Ondreja III z 3. februára 1291, ktorou poveril Jágerskú kapitulu, aby v spolupráci s kráľovským zástupcom vytýčila hranice obce Rosnoubana.
Oslavy 71. výročia oslobodenia obcí Stredného Gemera
Napísal(a) Ing. František Lukáš
V dňoch 27. – 28. januára 2016 uskutočnili sa oslavy 71. výročia oslobodenia obcí v Muráni, Muránskej Lehote, Muránskej Hute a Muránskej Dlhej Lúke. Najviac prítomných bolo zúčastnených práve v Muránskej Dlhej Lúke, pretože po týchto oslavách sa konala v kultúrnom dome výročná členská
Vo veku 72 rokov zomrel v Revúcej známy publicista Dušan Dubovský
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
S hlbokým zármutkom oznamujeme, že dňa 7. februára 2016 vo veku 72 rokov zomrel v Revúcej známy publicista Dušan Dubovský. Posledná rozlúčka bude v stredu 10. februára 2016 o 12:00 hodine v Dome smútku v Revúcej.
Dušan Dubovský sa narodil 16.
Vence a kvetinové kytice na počesť oslobodenia pribudli aj k pamätnej tabuli na budove rožňavskej Radnice
Napísal(a) Ing. Milan Kupčo
Mesto Rožňava, Oblastný výbor SZPB, Základná organizácia SZPB partizána Tótha a vojenské útvary mesta Rožňava spolu s občanmi si 22. januára 2016 pripomenuli 71. výročie oslobodenia mesta Rožňava. Po úvodných salvách a štátnej hymne a prednesenej básne sa ujal slova primátor mesta Pavol
Obyvatelia Henckoviec si pripomenuli 71. výročie oslobodenia obce
Napísal(a) Ing. Milan Kupčo
Obyvatelia gemerskej obce Henckovce si dňa 22. januára 2016 pripomenuli 71. výročie oslobodenia, hoci obec bola oslobodená 24. januára 1945. Tieto oslavy boli spojené aj s výročnou členskou schôdzou miestnej základnej organizácie SZPB, na ktorú boli pozvaní aj zástupcovia Oblastného výboru SZPB v Rožňave. Po úvodnej
Kienti denného stacionára pre seniorov v Rakovnici vyrábali rôzne fašiangové masky
Napísal(a) Mgr. Viktória Hegedűsová
V dennom stacionári pre seniorov v Rakovnici, sa klienti zúčastnili každodennej aktivity „Fašiangy“ dňa 20.01.2016 (streda, 10.00 hod). Po privítaní klientov som mala pripravené krátke zaujímavosti typické pre fašiangové slávnosti. Popri prednášaní rôznych informácií som zapájala klientov do diskusie. Mali porozprávať ako prebiehali fašiangy v každej
Viac...
Sedemdesiate prvé výročie oslobodenia mesta Revúca si uctila aj podpredsedníčka NR SR Jana Laššáková
Napísal(a) Martina Urbanová
V pondelok, 25. januára 2016 o 13:00 hodine sa pred pomníkom na Námestí slobody uskutočnili spomienkové oslavy 71. výročia oslobodenia mesta Revúca, ktoré každoročne organizuje Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Revúcej a Mesto Revúca.
Každý z nás občas pocíti vnútorný impulz zmierniť svoj každodenný, neraz vybičovaný pracovný rytmus a pracovné tempo. Nielen oddych, ale tiež túžba po stretnutí s príjemnými ľuďmi, známymi aj neznámymi, vedie naše kroky do krásne vyzdobenej plesovej siene. A práve na takú sa v sobotu, 16. januára 2016 premenila bielo-červeno
V dennom stacionári pre seniorov vládla tvorivosť a kreativita
Napísal(a) Mgr. Viktória Hegedűsová
V dennom stacionári pre seniorov v Rakovnici sa 13. januára 2016 seniori zúčastnili na akcii „Tvorivosť a kreativita".Na začiatku vedúca pracovníčka privítala klientov, zapriala im veľa úspechov a vysvetlila metodiku práce, ktorá ich dnes čaká.
Že metodika práce bola zvolená vhodne, svedčí aj fakt, že sa táto akcia niesla v duchu dobrej nálady, harmónie a pohody. Klienti mali pripravené pracovné pomôcky na stoloch.
Novoročné zmeny v dennom stacionári v Rakovnici
Napísal(a) Viktória Hegedűsová
Motto: „Spôsob, akým žijeme naše dni, je spôsob, akým žijeme naše životy.“
Dovoľte mi, aby som sa Vám mohla predstaviť. Moje meno je Mgr. Viktória Hegedűsová. Pochádzam z Rožňavy. Okrem rodičov mám aj jedného staršieho brata. Vyštudovala som II. stupeň vysokoškolského vzdelania, odbor sociálna práca. Odbor
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.