Členovia Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava skrášľovali okolie
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Jar patrí snáď k najkraším ročným obdobiam. Prebúdza sa príroda - rozkvitajú stromy, kvety, ožívajú vtáčiky... Mesto Jelšava zorganizovalo v piatok 7. 4. 2017 brigádu na výsadbu ihličnanov na Hradovisko, aby sa zlepšilo životné prostredie. Tejto brigády sa zúčastnili aj členovia Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava, ktorí zakropovali zasadené sadenice. Brigáda tým však pre dobrovoľných hasičov neskončila. Pokračovala skrášľovaním okolia zbrojnice a samozrejme aj tu sa vysadili sadenice - jedličky
Pamätná kniha obce Rochovce obohacuje jej internetovú stránku
Napísal(a) MG - od
"S troch strán stisnutej kotline popretínanej prameňmi, potôčikmi a močiarmi bujnelo rastlinstvo. Svoj mohutný vzrast vo vodnom zrkadle obdivovalo, v ňom bystré rybky na slniečku sa vyhrievaly. Chrobáci, motýli a včelky zdolaní únavou pristávali na pestrých kvietkoch. V pralesoch pod mohutnými stromami ukrývala sa zverina k nej spev vtáctva, sťa slnečný papršlek ťažko prenikal. Do tohto prostredia dostal sa zavalitý človek. V jeho mocnej ruke menily sa kamenné bronzové a železné nástroje.
Dobrovoľní hasiči z okresu Revúca absolvovali v Jelšave odbornú prípravu pre používateľov rádiostaníc a telekomunikačných zariadení
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Odbornou školou DPO SR v Martine zorganizovali dňa 28.1.2017 Odbornú prípravu používateľov rádiostaníc a telekomunikačných zariadení. Odborná príprava bola vykonaná v priestoroch Mestského domu kultúry v Jelšave a zúčastnilo sa jej 68 dobrovoľných hasičov z Držkoviec, Gemera, Gemerskej Vsi, Jelšavy, Kamenian,
Jelšavskí dobrovoľní hasiči hodnotili uplynulý rok
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Opäť sa stretol rok s rokom a nastalo obdobie hodnotenia, čo sa v uplynulom roku udialo. V sobotu 14. januára 2017 sa jelšavskí dobrovoľní hasiči stretli v Klube dôchodcov v Jelšave, aby vyhodnotili rok 2016 na výročnej členskej schôdzi. Medzi jelšavských hasičov zavítali aj kolegovia z rumunského Nadlaku.
Na úvod si prítomní mohli pozrieť prezentáciu, ktorá poukázala na rôznorodú činnosť v uplynulom období.
Nič sa nedá robiť, obecné Muránske noviny ma svojím výzorom, obsahom i vľúdnosťou vždy vedia osloviť a už niekoľko rokov máme spoločné záujmy. Medzi ne patrí zaujímavé oslovenie čitateľov, ktorí pochádzajú z obce, ale aj širokého okolia. Verných čitateľov majú aj v okresnom sídle v Revúcej, ale i ďalej na východ od Jelšavy.
Revúcej dominujú vianočné trhy, výstava kolekcií i večer s Mikulášom
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
V piatok 2. a v sobotu 3. decembra 2016 bol pre obyvateľov Revúcej a jej návštevníkov okrem vianočných trhov, tradičnej kapustnice, výborného punču, vareného vínka a horúcej medoviny, pripravený aj pestrý predvianočný kultúrny program, ktorý zorganizovalo Mesto Revúca a MsKS v Revúcej.
V piatok o 9:30 sa pred budovou Súkromnej strednej odbornej školy uskutočnila prezentácia
Hlavný oltár z evanjelického kostola v Rožňavskom Bystrom odviezli na jeho rekonštruovanie
Napísal(a) Ondrej Doboš
Medzi významné kultúrno-historické pamiatky v hornogemerskej obci Rožňavské Bystré patrí okrem evanjelického kostola a. v. patrí aj oltár, ktorý sa nachádza v spomínanom kostole. Keď miestni cirkevníci v roku 1952 počas vykonávania funkcie vtedajšieho predsedu MNV Juraja Doboša sa pustili do budovania cesty do kostola,
Zo zbierok a finačnej pomoci zo zahraničia odvodnili základy evanjelického kostola v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Marta Lajčáková
Náš evanjelický kostol v Rožňavskom Bystrom bol posvätený dňa 12. októbra 1844 a už viac rokov „trpel“ nadmerným zavlhnutím múrov následkom priesakov vody, ktorá prenikala pomedzi škáry a vzlínala sa po vonkajšom betónovom sokli. Zamokal už aj interiér kostola, hlavne zo strany od miestnej komunikácie, ktorá je situovaná na severnú stranu. V kostole sú vytvorené plesne na podlahe pod lavicami aj na vnútorných obvodových múroch. Pred dvomi rokmi sme už čiastočne odstránili mokrú omietku za oltárom až do kamenného muriva, aby sa vysušil najviac postihnutý priestor.
Pamiatka posvätenia chrámu Božieho v Rakovnici, spojená s posviackou modlitebne
Napísal(a) Zuzana Poláková
Nedeľa 2. októbra 2016 sa zapíše do kroniky filiálky Rakovnica, prináležiacej k Evanjelickému cirkevnému zboru a. v. Rožňavské Bystré, veľkými písmenami. Po požehnanej dopoludňajšej slávnosti posviacky obnoveného ev. a. v. chrámu Božieho v Betliari, pri 230. výročí jeho posvätenia, prijal dôstojný brat dištriktuálny biskup Slavomír Sabol pozvanie i do Rakovnice, na slávnostné služby Božie pri príležitosti 178. výročia posvätenia chrámu Božieho, ktoré boli v Rakovnici spojené s posviackou obnovenej modlitebne.
Viac...
V Gemerskej Polome ukončili stavbu kanalizácie a čistiarne odpadových vôd
Napísal(a) D. Červenáková
Dňa 10. septembra 2016 sa uskutočnilo odovzdanie novovybudovanej kanalizácie a ČOV v obci Gemerská Poloma, na ktorom si slávnostne odovzdali symbolický kľúč od diela Ing. Miroslav Michalka – starosta obce a pán Martin Scherer, zástupca Švajčiarskej konfederácie a vedúci Kancelárie Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.
Urna s prsťou zeme z koncentračného tábora Flossenburg si našla pietne miesto v Čiernom Potoku
Napísal(a) Ing. Veronika Rízova
Obec Čierny Potok oficiálne vznikla po druhej svetovej vojne, kedy sa v rámci územnej reorganizácie osamostatnili osady Durenda, Hiodoš, Kotlina, Verecká od Hodejova. Samoty osídlili od roku 1922 postupne prisťahovalci predovšetkým z Podpoľania, ale aj z Oravy. Po skončení vojny a osamostatnení mala obec vyše 300 duší.
V Čiernom Potoku zorganizovali už XI. ročník „Kvapky krvi SNP"
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
V malej gemerskej obci Čierny Potok, ktorá má len 147 obyvateľov sa dňa 4. 8. 2016 od 8.00 do 11.00 hodiny uskutočnil už XI. ročník „KVAPKY KRVI SNP". Túto akciu organizuje ZO SZPB v spolupráci s obecným úradom v obci a NTS SR, vysunutým pracoviskom v Banskej Bystrici. Napriek vrcholiacej dovolenkovej
Čo spôsobili silné búrky spojené s krúpami v okrese Revúca a na okolí
Napísal(a) MG od
Letné búrky vedia narobiť nie raz poriadne škody. Nie raz sme sa o tom presvedčili aj v našom regióne. Tak bolo aj teraz. Správy zo stredného Gemera obsahovali aj túto informáciu: "Prívalový dážď v piatok podvečer 29. júla 2016 zaplavil v Revúcej v Banskobystrickom kraji niekoľko mestských ulíc a suterénov

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-