Tradície (187)
Na Prvého mája v Rožňavskom Bystrom otvárali "studniški"
Napísal(a) Želmíra Gonosová
Obec Rožňavské Bystré má bohatú históriu a nepochybne vzácne klenoty – kultúrne tradície, ktorými sa môžeme pochváliť. Pokračovateľom ľudových tradícií je DFS „Bystränky“, ktorá sa snaží verne zachytiť históriu bystranského folklóru. Má z čoho čerpať, lebo všetky zvyky sú autentické – bystranské, na ktoré sme právom hrdí. Folklór patrí v Rožňavskom Bystrom medzi najväčšiu pýchu obce, pretože obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór – kroje, hudbu, piesne, zvyky, tradície, tance a nárečie.
V programe "Pred svadbó v Genšu" v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa prestavila FSk Genšenky
Napísal(a) M. Ferenczová
Atmosférou pred svadobných príprav žilo 20. apríla 2016 Gemerské osvetové stredisko v Rožňave počas ďalšieho folklórneho večera z cyklu U nás taká obyčaj. „V Genšu sa do svadobných príprav zapájali ženy nielen zo širokej rodiny, ale aj susedy, aby v dome budúcej nevesty, do svadobnej polievky gágoríky narobili,“ povedala vedúca folklórnej skupiny Genšenky z Honiec, Mária Lukáčová. A tento starý zvyk, ktorý sa ešte aj v dnešných časoch v gemerských dedinách zachováva, predstavili v Dome tradičnej kultúry Gemera milovníkom regionálneho folklóru.
Folklórny večer U nás taká obyčaj spestria Genšenky z Honiec s programom Pred svatbó v Genšu
Napísal(a) M. Fereczová
Veľkonočné sviatky ukončili pôstne obdobie a tak v Dome tradičnej kultúry Gemera, na Betliarskej ulici číslo 8 v Rožňave, budú 20. apríla o 18 00 hodine členky folklórnej skupiny „Genšenky“ z Honiec chystať svadobnú hostinu. Do svadobnej polievky sa na Gemeri už od pradávna pripravovali špeciálne domáce cestoviny – gágoríky. Keďže pre celú svadobnú družinu bolo treba urobiť niekoľko kíl cestovín, začali sa tieto chystať hneď po prvých ohláškach v kostole.
APRÍL: Mesiac vyvrcholí tradíciou stavania májov a turistikou
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
V mesiaci apríl čakajú na vás podujatia rôzneho druhu - od dobrovoľníckej akcie v rámci Dňa Zeme, cez divadelné predstavenie až po stavanie májov a turistickú akciu. V blízkom okolí sú zas pripravené koncerty, divadelná prehliadka a offroad šou.
Mesiac apríl sa spája s medzinárodným Dňom Zeme, ktorý každoročne pripadá na 22. apríla. Pri tejto príležitosti organizujú obce Mikroregiónu Rimava a Rimavica už tradičnú dobrovoľnícku akciu, ktorá bude tento rok v sobotu 16. apríla.
Ako sa kvočka Valika z Polomy s kvočkou Máriou z Betliara chystali na Veľkú noc do Henckoviec
Napísal(a) Fero Fundja
Povedala kvočka Valika z Polomy kvočke Márii z Betliara:
"Nedajme se zbaviť veľkonočného čara,
zložme vajca maľované a vyberme sa na návštevu k našej priateľke do Henckoviec - Hane.
Tam iste prídu kúpači a šibači kohúti zo súboru z Vlachova, takže im budeme na rane.
Jozefovské jarné spevy vo Vlachove ozvučili celú Slanskú dolinu
Napísal(a) Mgr. Martina Galová
V prvý jarný deň 20.3. 2016 už ako tradične OZ Stromíš v spolupráci s obecným úradom vo Vlachove zorganizovali folklórne podujatie s názvom Jozefovské jarné spevy. Tieto zvyky sa tradujú z minulosti, kedy dievky a dievčatá z dediny chodili spievať „na Skavku“ pásmo jarných piesní, čo symbolizovalo rozlúčku so zimou a vítanie jari.
V mrazivom počasí gočovskí folkloristi privolávali jar Jozefovskými spevmi a magickými chodovodmi
Napísal(a) Ing. Dana Lacková
Zvyk vynášania Moreny, ktorú u nás na Gemeri Striga, Baba, Hana či Hejhana sa neuchoval v každej dedine. Túto prastarú pohanskú obyčaj prostredníctvom Folklórnej skupiny Gočovan predstavilo Gemerské osvetové stredisko v rámci folklórneho večera v programe „U nás taká obyčaj“ 16. marca 2016 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. V mrazivom počasí folkloristi privolávali jar
Ako v Čiernej Lehote babky s vnúčatmi zhotovovali Morenu
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Morenu - strigu, ktorú potom upálili: FSk Lehoťanka a MO MS Čierna Lehota - členky, sa dňa 10.3.2016 venovali milej a krásnej činnosti, kedy sa zahrali mladšie ale aj staršie dievčatá, ženy. Tvorili si bábiky. Pripravovali a zhotovovali MORENU, ktorú budú vynášať v nedeľu 13.03.2016 (dva týždne pred Veľkou nocou), spolu s mladšími dievčatami a chlapcami z obce a hádzať do potoka upálenú.
Jarné spevy a zvyky v hornom Gemeri stále nás majú čím pripomínať
Napísal(a) MF
Keďže sa tohtoročná jar rozbieha veľmi rozpačito a slnko sa neustále skrýva za dažďové kvapky, rozhodlo sa ho Gemerské osvetové stredisko v Rožňave piesňami a zvykmi privolať.
Ďalší folklórny večer z cyklu „U nás taká obyčaj“ rozozvučí Dom tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) v stredu 16. 3. 2016 o 18.00 hod.
Lehotou sa ozývalo: Ta nesemo, ta nesemo, tú klétu zimu...
Napísal(a) Darina Figúrová
Táto pieseň a ešte ďalšie, patriace do skupiny jarných chorovodov, sa rozliehali v nedeľu 13.3.2016 popoludní po Čiernej Lehote. To si členky FSk Lehoťanka spolu s deťmi pripravili Morenu a práve na smrtnú nedeľu chceli zrušiť jej jej kraľovanie.
Ale pekne po poriadku.
Viac...
Rejdovskie priadky mnohým účastníkom folklórneho večera pohladili dušu
Napísal(a) Ing. Dana Lacková
S úsmevom na perách a pohladením v duši odchádzali diváci z ďalšieho folklórneho večera, ktorý v rámci cyklu „U nás taká obyčaj“, zorganizovalo v stredu, 24.2.2016 Gemerské osvetové stredisko
MAREC - mesiac vítania jari, obdobie divadiel, ale aj filmu
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
S vítaním jari je spojených aj niekoľko marcových podujatí ako vynášanie Moreny či Marienky, alebo zdobenie veľkonočného stromu. Okrem toho nájdete v ponuke mesiaca marec aj divadlo, koncert, stolnotenisový turnaj a porciu zaujímavých
S folklórnou skupinou Hôra z Rejdovej, nahliadneme do „kúdelnej chyže"
Napísal(a) D. Lacková
Aj napriek tomu, že naši predkovia zachovávali v tomto období, od popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele, veľký pôst, ponúka Gemerské osvetové stredisko v Rožňave svojim priaznivcom ďalší zo svojich folklórnych večerov. V stredu, 24.2.2016 o 18.00
Revúcke masky sa vo fašiangovom sprievode nedali ani tento rok zahanbiť
Napísal(a) od
Február tak, ako je bohatý na množstvo všelijakých fašiangových podujatí, tak je nevyspytateľný na vrtošivé počasie. A to nielen v našom Gemeri, ale po celom Slovensku. Bohatý program a peknú účasť masiek, ktoré sa každoročne schádzajú na známom fašiangovom sprievode okresným mestom
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-