Tradície (187)
Fašiangové zvyky z Rožňavského Bystrého v rámci projektu „U nás taká obyčaj...“ oživili Bystränky
Napísal(a) Mária Ferenczová
Fašiangové zvyky z Rožňavského Bystrého v rámci projektu „U nás taká obyčaj...“ priniesla do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave folklórna skupina Bystränky. V stredu 31. januára 2018 sa opäť zišli priaznivci tradičnej ľudovej kultúry, aby si oživili spomienky na mladé roky a tí mladší sa zoznámili s ďalšími ľudovými zvykmi, ktoré sa v Gemeri dodržiavali. „Počas fašiangov sa v Rožňavskom Bystrom konali aj páračky a to bola príležitosť na stretnutia počas dlhých zimných večerov a pre mládež aj na zábavu,“ uviedla pani Zuzana Tomková, nositeľka tradícií z Rožňavského Bystrého.
Páranie peria dnes už nie je bežná záležitosť ani v dedinách. To aké perie sa pára, do čoho sa používa i iné zaujímavosti o páračkách i mužských prácach v zimnom období sa prítomní od nej
V programe U nás taká obyčaj... uvedú Bistränskia páraški
Napísal(a) MF
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj v novom roku pokračuje v projekte „U nás taká obyčaj...“, ktorý je zameraný na prezentáciu tradičnej kultúry horného Gemera. Prvý folklórny večer v tomto roku bude patriť zvykom a obvyklým činnostiam počas fašiangového obdobia. Aj keď sa v našom regióne nezachovala tradícia bujarých zábav a sprievodov, na dedinách sa v tomto čase konali svadby, zabíjačky, hostiny, zábavy s muzikou, priadky či páračky, kde sa mládež stretávala aj so zámerom zabaviť sa. „V stredu 31. januára 2018 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uvidíme v podaní folklórnej skupiny Bystränky čo sa všetko odohrávalo v minulosti na fašiangových páračkách v Rožňavskom Bystrom.
Betlehemské svetlo z Baziliky Narodenia Pána sa dostalo aj na Gemer
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi miliónmi ľudí. Napĺňa tak svoje poslanie byť symbolom jednoty nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc. Chceme spolu s ním odovzdať porozumenie do sŕdc v našom okolí. Prijmime ho a šírme jeho plamienok ďalej, aby sme pomohli rozžiariť a spojiť celé Slovensko.
Dom tradičnej kultúry Gemera v Rožňave rozvoniaval škoricou a vanilkou, ozývali sa v ňom koledy a vianočné piesne
Napísal(a) M. Ferenczová
V stredu 13. decembra v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave rozvoniavala škorica a vanilka, ozývali sa koledy a vianočné piesne v podaní folklórnych kolektívov z horného Gemera. Organizátor Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo pre svojich priaznivcov stretnutie s vianočnými tradíciami z Gemera v rámci projektu U nás taká obyčaj..., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Šva sä stálo ši sä nestálo v Mokrej Lúke?
Napísal(a) Štefánia Dachová
Ak by ni, stálo se aj po trečí ráz. V sobotu 16.12.2017 zmo mali bosorácky jermok. A bulo zas výborne. Nechýbeli bosorky, hoščä, domácí i cezpoľní. Stánkári núkali zo svojich dielní len to najlepšia – perníky, kolášiky, vianočnia výzdoby, šperky, klbásky, medžík, sviašky, hlavnice, koreniny,... ojojoj, bulo si zo šoho vyberač. Koj nám šicom zahrali v bruchu cigáni, tak zmo se šicia nachovali – kapustnicou, gemerskyma gulkamí, belušamí, klbáskamí, pankúškamí, buchtamí a ostatnyma dobrotamí. Samozrejme podával se i tradičný pudžing.
Folklórne Vianoce 2017 pohladili duše a rozohriali srdiečka divákov v Revúcej
Napísal(a) A. Kvetková
Milovníci folklóru a folklórnych tradícií si určite prišli na svoje v stredu 13. decembra 2017 na vianočnom vystúpení folklórneho súboru Lykovec a Lykovček v Revúcej. Na pódiu MsDK sa vystriedali všetky generácie súboristov, počnúc škôlkarmi až po seniorov, aby vo vyše hodinovom pásme hovoreného slova, spevu a tanca priblížili divákom typické a možno už aj zabudnuté zvyky a tradície nášho regiónu, spojené so sviatkami radosti a hojnosti.
Vianočné obdobie sa spája s rôznymi magickými úkonmi
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Vianočné obdobie sa spája s rôznymi magickými úkonmi. Keďže už sme prekonali Katarínu, Martina a Ondreja, pozrime sa na ďalšie zvyky späté s nasledujúcimi dňami. Deti už túžobne odrátavajú hodiny do sv. Mikuláša. Absencia zmienok v starších prameňoch potvrdzuje výpovede najstarších obyvateľov, podľa ktorých 6. decembra deň sv. Mikuláša prebiehal bez povšimnutia. Tesne pred prvou svetovou vojnou sa začal ujímať zvyk, že sa jeden z mužských členov rodiny pristrojí za Mikuláša a obdaruje deti jablkami, orechmi a inými dobrotami.
Najkrajšie sviatky roka sa blížia a s nimi sa stupňuje predvianočný zhon. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave Vás pozýva stráviť príjemné chvíle s tradičnými vianočnými koledami, vinšami a zvykmi z rôznych gemerských obcí. „Vianočnú atmosféru zažívame prostredníctvom médií, v živej podobe v rámci koncertov a iných podujatí, ale v pôvodnom prostredí koledy, vinše a spevy vidíme už len vo výnimočných prípadoch. Folklórne kolektívy ich zachovávajú vo svojich programoch a práve z ich repertoárov sme pripravili vianočný folklórny večer,
Jesenné obdobie v našich dedinách býva spestrené rôznymi tradíciami. Dostali sme o jednej z nich krátku informáciu i pestré fotografie aj zo známej obce pod Kohútom, neďaleko Revúcej. V sobotu 18.11.2017 sa už po druhýkrát tam konala dlho očakávaná Zabíjačka svornosti, na ktorú sa veľmi tešili najmä členovia urbariátu Muránskej Zdychavy. Podujatie zorganizovali členovia výboru pod vedením predsedu Pavla Simana.
U nás taká obyčaj - Folklórny večer na tému zvonkárstva v bývalej Gemerskej župe
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Zvonkárstvo je remeslo nadviazané na chov oviec a dobytka. Patrilo medzi domáce remeslá a venovali sa mu poniektorí kováči a zruční pastieri počas zimného obdobia v oblastiach Pohronia, Považia, Oravy, Turca, Liptova, ale aj na Gemeri a Spiši, no niektoré zvonce sa však dovážali z Maďarska a Nemecka. Remeselnou výrobou kutých zvoncov zo železného plechu sa od 16. storočia dokonca zaoberali zvonkári z Jelšavy. Vyrábali zvonce, ktoré vyvážali aj do Egypta, na Blízky východ a do Francúzska pre špeciálne parížske fiakre. Volali sa paríže
Viac...
Slovenské mitrovanie prilákalo do obce Veľké Teriakovce tisícky návštevníkov
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Slovenské mitrovanie prilákalo do obce Veľké Teriakovce tisícky návštevníkov, hoci mu počasie neprialo tak ako po minulé roky. V sobotu 21. októbra 2017 bola na Salaši pod Maginhradom ukončená pastierska sezóna, nechýbali ukážky prác na salaši, baranie špeciality, kultúrny program a viacero sprievodných aktivít.
Tradičná výroba modrotlače v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v rámci Zimného festivalu zvykov a obyčají Gemera ROK NA GEMERI pripravuje opäť zaujímavý workshop, v súčasnosti veľmi atraktívnej a vyhľadávanej textilnej techniky – výroby modrotlače, ktorý sa uskutoční dňa 21. novembra od 17.00 hodiny v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Živé múzeum VI. - Tradičné remeslo valchárov a súkenníkov na Gemeri
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 30. októbra 2017 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave konal, v spolupráci s Mestom Rožňava, tretí odborno-vzdelávací seminár zameraný na tému tradičného valchárstva a súkenníctva na Gemeri – plstenie a splsťovanie. Účastníci seminára absolvovali, v súlade so zámermi nášho projektu Živé múzeum VI., kompletný odborno-vzdelávací program. Všetci si z podujatia odniesli, rovnako ako aj predošlé skupiny, metodickú príručku o plstení, ktorú vydalo Banícke múzeum v Rožňave.
Lehotské obyčaje v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) M. Ferenczová
Príjemný októbrový večer strávili návštevníci podujatia U nás taká obyčaj s folklórnou skupinou Lehoťanka a remeselníkmi Lýdiou Zacharovou a Ondrejom Klimom z Čiernej Lehoty. Lehoťanka ponúkla zo svojho bohatého repertoáru piesne a tance spojené so zaujímavými zvykmi a obyčajmi z Čiernej Lehoty a moderátorka Martina Dudášová zase vyspovedala remeselníkov. Tradícia výroby perlových čepcov v Čiernej Lehote pokračuje vďaka pani Lýdii Zacharovej, ktorá nadviazala na krásnu záľubu svojej svokry.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-