Tradície (188)
U nás taká obyčaj... FSk Genšenky: Už pastír trúbí...
Napísal(a) Mária Ferenczová
Jarný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave v stredu 25. apríla ponúkne svojim priaznivcom zaujímavý program. Folklórna skupina Genšenky z Honiec z rozprávania najstarších obyvateľov obce spracovala tému vyháňania dobytka na pašu. „Začiatok spoločného pasenia dobytka po zime bolo veľkou dedinskou udalosťou. Zvyčajne to bývalo napríklad na Zelený štvrtok, na Ďura, alebo 1. mája, podľa podnebných podmienok obce. Reálny termín bol daný aj počasím či zásobami krmiva po zime. Ako to bývalo v Honciach sa dozvieme práve z ich programu,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Dobšiná sa teší na okresnú súťažnú prehliadku folklórnych skupín Nositelia tradícií
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a mesto Dobšiná srdečne pozývajú všetkých priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry na okresnú súťažnú prehliadku folklórnych skupín Nositelia tradícií v nedeľu 22. apríla 2018 do Kultúrneho domu v Dobšinej. V regionálnom kole, ktoré je základným stupňom celoslovenskej postupovej súťaže, sa predstaví šesť folklórnych skupín z okresu Rožňava. Súťažné kolektívy uvedú svoje najlepšie programové čísla, spracované zvyky a obyčaje, ktoré majú v ich obciach tradíciu, alebo sa ich podarilo oživiť a opäť uviesť do života. „Niektoré ľudové zvyky a obyčaje sa do súčasnosti zachovali vďaka zanieteným členom folklórnych skupín, ktoré pôsobia v našich obciach a neúnavne sa venujú uchovávaniu miestnych tradícií, obohacujú kultúrny život v dedinách, reprezentujú ich pri rôznych príležitostiach, folklórnych a iných podujatiach,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
APRÍL: Ponuka pre vás z každého rožka troška
Napísal(a) Kristína Furmanová
Nadchádzajúci mesiac bude na podujatia v našom regióne naozaj bohatý. Opäť na vás čaká tanečná zábava, skvelé koncerty aj divadlo. Nudiť sa nebudú ani nadšenci folklóru, tradícií, športu či turistiky. Program tentoraz spestria zábavné vystúpenia, zaujímavé filmové predstavenia a program pre deti.
Veľkonočná zábava
Čo tak vstúpiť do nového mesiaca a Veľkonočného pondelka plného zvykov a tradícií tanečným krokom? Urobiť tak môžete na Veľkonočnú nedeľu (1.4.) v Kokave nad Rimavicou. O zábavu sa postará DJ Cirkus a špeciálny hosť - ľudový rozprávač z Hriňovej Martin Kopor.
Na prvom jarnom folklórnom večere zazneli jozefovské spevy a ďalšie jarné zvyky a obyčaje z Vlachova
Napísal(a) Mária Ferenczová
Jozefovské spevy a ďalšie jarné zvyky a obyčaje z Vlachova uviedla folklórna skupina Stromíš na prvom jarnom folklórnom večere v stredu 21. marca 2018 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Z rozprávania Juraja Kováča sa prítomní dozvedeli aké bývali jozefovské jarné spevy v minulosti, Ľudmila Hajdúková a Viera Liptáková porozprávali o tradičných jedlách a čo všetko sa varilo v pôstnom období vo Vlachove. „Je pozitívne, že do tohto pásma zapojili aj najmladších, z detského folklórneho súboru Malý Stromíš, s detskými hrami, ktoré boli súčasťou obradov privolávania jari a tepla. A zároveň prirodzene vedú deti k poznávaniu vlastných tradícií,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Jozefovské jarné spevy vo Vlachove začali piesňou A pred Jozefom v tot týžden
Napísal(a) Tatiana Tomková
Príchod najkrajšieho ročného obdobia bol na území Slovenska oddávna spájaný s rôznymi ľudovými tradíciami. Vo Vlachove jar vítali piesňami a detskými hrami. Občianske združenie Stromíš, Obec Vlachovo a Dom Matice slovenskej v Rožňave 17. marca 2018 už tradične usporiadali podujatie s názvom Jozefovské jarné spevy, ktoré sa konajú na Skavke uprostred dediny. Táto tradícia sa zachovala z minulosti, kedy ženy a dievčatá na Jozefa spievali Jozefovské piesne ako vítanie jari. Pre nepriaznivé počasie sa toto podujatie aj tento rok presunulo do Kultúrneho domu. Po úvodnom slove Sašky Vargovej a po príhovore pána starostu Ing. Petra Pakesa otvorila program ženská spevácka skupina FSk Stromíš piesňou A pred Jozefom v tot týžden.
U nás taká obyčaj...: Jozefovské jarné spevy s folklórnou skupinou Stromíš z Vlachova v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pozýva svojich priaznivcov na ďalšie folklórne stretnutie v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. V stredu 21. marca 2018 folklórna skupina Stromíš z Vlachova uvedie tradičné Jozefovské jarné spevy. Aj v minulosti prvé jarné slnko lákalo ľudí, hlavne deti a mládež na dvor, do prírody, kde sa mohli venovať aj iným zábavkám ako počas dlhej zimy. Bol ešte pôst, ale dievčatá obradnými hrami a spevmi privolávali jar a teplejšie počasie. „Tradícia Jozefovských jarných spevov sa uchovala vo Vlachove a dodržiava ju folklórna skupina Stromíš.
Zvyky a obyčaje počas pôstu s folklórnym súborom Dubina
Napísal(a) M. Frenczová
Posledný februárový večer v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa niesol v pôstnom duchu. Diváci mali príležitosť spoznať folklórny súbor Dubina z Rožňavy aj z inej strany ako spievajúcich a tancujúcich folkloristov. Martina Dudášová, moderátorka večera, privítala troch zástupcov tejto veľkej rodiny a svoje otázky postupne adresovala Ivanovi Nemčokovi, vedúcemu súboru, Marekovi Dovalovskému a Márii Huňákovej. Obidvaja sú rodáci z Rejdovej a k tradíciám, remeslám a gemerskej kuchyni majú blízko. Ivan Nemčok, napriek tomu, že pôvodom nie je Gemerčan, už viac ako 30 rokov pôsobí na gemerskej folklórnej scéne. So svojimi deťmi šíri piesne a tance horného Gemera a vštepuje ich aj tým najmladším v detskom súbore Haviarik.
Na tradičnej Katolíckej veselici v Revúcej sa stretli a zabavili ľudia zďaleka i domáci
Napísal(a) Janka Dorčáková
V čase zábav a plesov sme sa v sobotu 10.02.2018 stretli po roku opäť v MsKS v Revúcej na tradičnej akcii „KATOLÍCKEJ VESELICI“. V jednoduchom šate, pribudli nové tváre, avšak ostala skvelá hudobná produkcia skupiny Experience. Po slávnostnom uvítaní dekanom Pavlom Bodnárom sa zábava rozbehla v plnom prúde. Hádam každému sa rozprúdila krv v žilách, utužili sme priateľstvá trvajúce roky a objavili nové, nechali sme sa opantať príjemnou náladou a pohodou. Plesať a zabávať sa neznamená iba potešiť svoje telo, ale opláchnuť svoje starosti, prevetrať starosti a opláchnuť bolesti. Stretnúť sa v priateľskom duchu je v dnešnom uponáhľanom svete veľká vzácnosť. Chvíle pohody a potešenia nestoja veľa, ale patria k životu ako soľ.
Na pôstnom folklórnom stretnutí (U nás taká obyčaj) sa predstaví folklórny súbor Dubina z Rožňavy
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva v stredu 28. februára 2018 do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave na ďalšie stretnutie s ľudovými zvykmi a zaujímavými remeslami, ktoré sa v Gemeri zachovali. V minulosti, keď skončilo fašiangové obdobie už sa nekonali zábavy, zabíjačky ani svadby, nastal pôst. Zavládla zmena aj v stravovaní, hlavne sa obmedzilo jedenie mäsa, slaniny, sladkostí i požívanie alkoholu. Počas pôstu sa ľudia pripravovali fyzicky aj duševne na jeden z najdôležitejších sviatkov v roku – Veľkú noc.
Prázdninová ponuka Domu tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave aj v tomto roku prichádza s ponukou, ktorou hravo, ale aj poučne vyplní voľné chvíle prázdninujúcich detí. Tvorivé dielne v Dome tradičnej kultúry Gemera sa tešia veľkému úspechu a záujmu návštevníkov. „V priebehu roka ponúkame program školským zariadeniam, no teraz chceme dať príležitosť deťom spolu s rodičmi, či starými rodičmi, aby sa prišli zabaviť, ale aj niečo užitočné naučiť. Počas jarných prázdnin v termíne od 26. februára do 2. marca 2018 ponúkame možnosť vyskúšať si tradičné remeselné techniky.
Viac...
Významný cirkevný sviatok - Popolcová streda otvára kresťanom predveľkonočný čas pokánia a kajúcnosti
Napísal(a) Eva Bombová
Dnešok nám prináša Popolcovú stredu a s ňou začiatok pôstu a tiež spomienku na svätého Valentína - patróna zaľúbených, snúbencov i mladomanželov. Mierumilovný a láskavý taliansky biskup chcel mladých mužov uchrániť od smrteľných rizík vojny a tajne, napriek cisárskemu zákazu ich sobášil s vyvolenými - ženáči totiž nemuseli narukovať. Zaplatil najvyššiu cenu, bol popravený sťatím. Dnešok je i štartom obávanej studenej valentínskej zimy. Práve okolo Valentína boli príšerné studené zimy a v roku 1929 ako v Česku, tak i na Slovensku namerané historicky najnižšie teploty (Vígľaš - časť Pstruša -41,0 a České Budějovice -42,2 stupňov Celzia) - bŕŕŕ.
Tvorivej dielne sa zúčastnilo takmer 40 žiakov, ktorí si mohli vyskúšať samotné tkanie
Napísal(a) Magdaléna Kantorová
„UČÍME SA TKAŤ“, to bol názov tvorivej dielne, ktorú pripravilo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote pre žiakov Evanjelickej základnej školy Zlatice Oravcovej z Rimavskej Soboty v utorok 13. februára 2017. Tvorivej dielne sa zúčastnilo takmer 40 žiakov, ktorí si mohli vyskúšať samotné tkanie pod vedením Ľubomíry Žilkovej a Martina Felbabu z Kokavy nad Rimavicou. Žiaci si dielňu chválili a tkanie ich veľmi zaujalo. Tí, ktorí práve netkali, si mohli upliesť náramky šťastia, tzv. cigánske tkaničky a švihadlá. Každý odchádzal spokojný a odniesol si okrem iného aj pekné momenty z tvorivej dielne.
Gemerské osvetové stredisko vo februári ponúka tvorivé dielne pre školy, ale aj workshopy, kurzy a klub pre dospelych
Napísal(a) gos
Z Gemerského osvetového strediska v Rožňave sme dostali možnosť informovať zaujemcov o ľudovú tvorbu s ponukou využiia tvorivých dielní pre školy, ale aj workshopy, kurzy a klub pre dospelých.
Počas zimných dní februára sa takto pomocou rôznych odborníkov naučia, alebo tiež zdokonalia v niektorých svojich záľubách. Aj keď je pred nami ešte dosť dní, istotne túto ponuku využijete a prihlásite sa tam, kde sa budete najlepšie cítiť.
Kurz paličkovanej čipky
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave aj v tomto roku pokračuje v organizovaní vzdelávacích aktivít pre verejnosť. V mesiaci február zahájime kurz paličkovanej čipky pre začiatočníkov.
Na Maska bále v Honciach vítali obyvateľov svojej obce a tešili sa aj z účasti priateľov z blízkeho okolia
Napísal(a) Mária Lukáčová
Fašiangy, fašiangy, čas zábav a veselenia sa. Spev, tanec, dobré jedlo. Práve takto sme sa my organizátori MO Matice slovenskej a Folklórnej skupiny Genšenky v Honciach snažili pripraviť 10. februára 2018 pre svojich priateľov. Vítali sme obyvateľov našej obce a tešili sme sa aj z účasti priateľov z blízkeho okolia. Naši predkovia ťažko pracovali na roliach, okolo dobytka, pozdejšie popri gazdovaní aj v iných zamestnaniach. Pracovali ako baníci, povozníci, honci, uhliari…, ale počas fašiangov si nenechali ujsť príležitosť zabaviť sa, pošpásovať, či posilniť sa dobrým výdatným jedlom. Rozhodli sme sa oprášiť zabudnutú tradíciu maškarných bálov, ktoré sa v našej obci tešili veľkej obľube.
































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-