Tradície (187)
Živé múzeum VI. - Tradičné remeslo valchárov a súkenníkov na Gemeri - plstenie a splsťovanie
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 13. októbra 2017 sa konal v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave v spolupráci s Mestom Rožňava v poradí druhý odborno-vzdelávací seminár zameraný na tému tradičného valchárstva a súkenníctva na Gemeri – plstenie a splsťovanie.
Slovenské mitrovanie: Ukončenie pastierskej sezóny 2017 sa blíži
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Ukončenie pastierskej sezóny sa viaže k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra. Ide o starý zvyk nazývaný mitrovanie, ktorý si v obci Veľké Teriakovce pripomenú už po šiestykrát. Pre verejnosť sú aj tento rok pripravené ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality a viaceré sprievodné aktivity, ako výstava oviec, jarmok či drevené atrakcie pre deti.
U nás taká obyčaj... Predsvadobné a svadobné obyčaje z Vyšnej Slanej v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave Vás pozýva na prvý jesenný folklórny večer s folklórnou skupinou Radzim. V stredu 20. septembra 2017 o 18.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej uvedie piesne a zvyky spojené s najkrajším obdobím života mladých ľudí. „Skupina zo svojho bohatého repertoáru vybrala ľúbostné piesne a nezvyčajné spracovanie svadobnej témy. Do programu sme zapojili aj nositeľky tradícií, aby si zaspomínali a priblížili nám časy svojej mladosti,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska.
Dôstojná a nezabudnuteľná oslava okrúhleho výročia obce Rakovnica
Napísal(a) -sb-
Medzi tradičné podujatia v našej obci Rakovnica patria Dni obce. Tento rok sme to oslávili v dňoch 22. a 23. júla pri príležitosti 690. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Okrúhle jubileum bolo pre organizátorov výzvou. Dali si na tom patrične záležať. V rámci osláv bol zrealizovaný bohatý, pestrý program. Osláv sa zúčastnili milí hostia starostovia obcí: Monika Paličková Honce, Jarmila Pavlíková Gočaltovo, Želmíra Gonosová Rožňavské Bystré, Július Kerekeš Rudná,
Remeslo ešte nevymrelo, šup ho s kožuchom cez plecia!
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Kušnieri, blanári, grznári, fošníci, švači, garbiari, barbari - takto sa v minulosti nazývalo remeslo kožušnícke. Ako sa remeslo vyvíja v obci Muránska Zdychava? Na označenie výrobcov, ktorí sa zaoberajú výrobou kožušín sa používa v nárečí viacero pomenovaní. V dávnej minulosti to bol termín kušnier. Okrem názvu kušnier, nachádzame v literatúre aj názvy ako blanár, grznár. Obec Muránska Zdychava leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v blízkosti mesta Revúca. Mojím prvým podnetom pre výskum boli kroje.
Leto je v plnom prúde a s tým sú spojené aj rôzne praktiky v minulosti. Letný slnovrat je obdobie, ktorému v ľudovej tradícii dominoval oheň. Symbolizoval slnko a ľudia verili, že očisťuje a utužuje zdravie. Najvýznamnejším dňom ľudového kalendára spätým s ohňom je deň svätého Jána – 24. júna. V predvečer sviatku sa zapaľovali v chotároch obcí vatry nazývané vajano alebo sobotky. Verilo sa, že kto preskočí svätojánsky oheň, nemusí sa báť v ďalšom roku smrti. Pálením ohňov sa tiež privolával životodarný dážď.
VyKroj sa s „Hraškou“ (Mgr. Petra Oravcová) v Muránsko-zdychavskom kroji
Napísal(a) Ľubica Koreňová
Príjemné popoludnie ste mali možnosť stráviť vo štvrtok 13.7.2017 v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, kde sa konala historicky prvá prednáška v múzeu vôbec pre deti a širokú verejnosť. Do problematiky krojov a ľudového odievania nás zasvätila Mgr. Petra „Hraška“ Oravcová, ktorá kroje a ľudovú kultúra študovala. Petra nás naučila ako sa kroj obliekal a z čoho sa skladal. Poukázala na rozdiely v ľudovom odievaní v jednotlivých regiónoch Slovenska, ako je Gemer, Horehronie, Podpoľanie a Zemplín.
Čepčenie (zavíjanie, kičkanie, povjazuvvaňia, zavíjäška) ako už vieme je svadobný obradový akt založenia čepca na hlavu mladuchy. Patrí medzi obrady prechodu – symbolizuje zmenu stavu mladuchy z dievky na vydatú ženu. Podľa tradície sa konalo ráno po svadobnej noci. V 20. storočí sa v dôsledku skrátenia svadieb časovo spojilo s obradom skladania venca mladuchy, čo bývalo o polnoci sobášneho dňa. Bolo to už v priestore domu ženícha (v komore, na povale, v stodole). Prítomné bývali len vydaté ženy.
Ako zaujímavo využiť sviatočný deň - prvú prázdninovú stredu - na relax v kruhu svojich najbližších? Gemerské osvetové stredisko ponúka skvelý celodenný program v príjemnom prostredí Domu tradičnej kultúry Gemera. Tvorivé aktivity pre celú rodinu v hrnčiarskej a tkáčskej dielni, školičku tanca, či pečenie domáceho chleba v tradičnej peci. Ako zaujímavo využiť sviatočný deň - prvú prázdninovú stredu - na relax v kruhu svojich najbližších? Gemerské osvetové stredisko ponúka skvelý celodenný program v príjemnom prostredí Domu tradičnej kultúry Gemera.
Revúcke prababičky, babičky, matky a pozvaní hostia si pripomenuli a spoločenským podujatím oslávili Deň matiek
Napísal(a) Gejza Fabian
V stredu 10. mája 2017 popoludní sa v Mestskom dome kultúry v Revúcej zišli rôzne generácie žien - prababičky, babičky, matky a pozvaní hostia, aby si všetci pripomenuli a spoločenským podujatím oslávili Deň matiek, ktoré zorganizovali Základná organizácia JDS Revúca v spolupráci s Mestom Revúca a MsKS Revúca.
Oslavy Dňa matiek moderoval Ing. Igor Hock, ktorý privítal všetkých prítomných a pozvaných hostí. Slávnostný príhovor mal viceprimátor Ing. Július Buchta.
Viac...
Na podujatí U nás taká obyčaj je vyhradená téma Rohovina, ako ju nepoznáme
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko sa v mesiaci máj bude na podujatí U nás taká obyčaj venovať téme Rohovina, ako ju nepoznáme.
Domácka a remeselná výroba z rohoviny zanikla v polovici 50. rokov v procese kolektivizácie poľnohospodárstva a likvidácie živností. Ústredie ľudovej umeleckej výroby už pri zakladaní získalo žijúcich tradičných výrobcov z rohoviny pre svoj výrobný a obchodný program a týmto sa prakticky zaslúžilo o prežitie remesla.
Postavili máj v Gemerskej Polome a pokrstili aj nový hudobný album
Napísal(a) Tatiana Tomková
Máj. Je nielen mesiacom lásky, ale aj mladý stromček, ktorý má symbolický význam. Je výrazom prírodného mýtu o boji zimy s jarou; symbolom obnovujúcej sa prírody. Zvyk nosiť máje na začiatku jari sa zachoval aj v Gemerskej Polome. V slávnostnom sprievode po dedine za spevu starodávnych obradných piesní ospevujúcich tvorivú silu prírody a pri tanci prejavujúcom radosť z víťazstva jari nad zimou. Staval sa pred domy, v ktorých bolo dievča súce na vydaj. Máje sa často rozlične ozdobovali pestrými stužkami.
Z májovej ponuky podujatí v regióne Gemer-Malohont si vyberie každý
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Z májovej ponuky podujatí v regióne Gemer-Malohont si vyberie každý. Čaká na vás pálenie vatry, turistický pochod, večerné prehliadky múzea, muzikály, bábkové divadlo, motopárty, cyklistické preteky či retromajáles. Dni mesta Rimavská Sobota prinesú jarné trhy a rôzne koncerty.
Tradíciu čistenia a otvárania studničiek v Dome tradičnej kultúry Gemera priblížila folklórna skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) M. Ferenczová,
V stredu 19. apríla 2017, aj napriek nepriaznivému počasiu, prišli priaznivci folklorizmu do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave na ďalší folklórny večer, aby sa dozvedeli niečo nové o jarných zvykoch a obyčajoch v hornom Gemeri. Diváci mali príležitosť vidieť scénicky spracovanú tradíciu čistenia a otvárania studničiek v podaní folklórnej skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého i ďalšie spevácko - tanečné čísla.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-