Výstavy

Výstavy (310)

Podtatranskí susedia pozývajú na zberateľskú výstavu Čaro detstva

Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo pre svojich návštevníkov zaujímavú zberateľskú výstavu pod názvom Čaro detstva. Výstava predstavuje súkromnú zbierku pani Alice Tokarčíkovej, zberateľky starožitností z Hanisky pri Prešove. Pani Tokarčíková je držiteľkou šiestich certifikovaných rekordov zapísaných v Knihe slovenských rekordov a patrí jej aj siedmy certifikát TOP zberateľka Slovenska. Najpočetnejšiu časť jej zbierky tvoria dečky a obrusy, ktorých má 520 exemplárov, plyšové hračky a bábiky z porcelánu, dámske bavlnené vyšívané vreckovky, ako jediná na Slovensku zbiera plesové kabelky ručne vyšívané korálikmi.

V Rožňave otvorili Tajomstvo medovníkového srdca s dielňou rodiny Lefterovcov

Banícke múzeum v Rožňave a Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, otvorili vo štvrtok 22. novembra 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave výstavu Tajomstvo medovníkového srdca. Na úvod vernisáže riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič privítal všetkých návštevníkov. Prítomným sa následne prihovorili Martin Jarinkovič a Ľudmila Mitrová z Východoslovenského múzea v Košiciach, ako aj Sylvia Holečková z Baníckeho múzea v Rožňave. Po odznení tónov Detskej ľudovej hudby Lúčka zo ZUŠ v Rožňave sa už záujemcovia mohli kochať pohľadom na medovnikárske umenie. Autorka výstavy a etnografka, Ľudmila Mitrová, najzvedavejších návštevníkov ochotne previedla celou výstavou, predstavila medovnikársku dielňu rodiny Lefterovcov

ROŽŇAVA BAŇA – život a práca. Múzejníci budú prezentovať výsledky svojho výskumu

V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave 27.11.2018 o 15.30 hod. slávnostne otvoria výstavu ROŽŇAVA BAŇA – život a práca, ktorú pripravilo OZ Medza v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave. Výstava prezentuje výsledky výskumu zameraného na vplyv rozvinutého priemyslu na život v meste a zachovanie priemyselného dedičstva.

Mnohí zo súčasných obyvateľov Rožňavy a okolia, ich príbuzní, známi, pracovali, či žili na Rožňava Bani. Závod Železorudné bane Rožňava patril v 80. rokoch s počtom okolo 1 200 pracovníkov k najväčším zamestnávateľom v regióne. Práca na Bani sa tak priamo či nepriamo dotýkala takmer všetkých obyvateľov mesta a blízkeho okolia.
Výstava na pozadí historických faktov, prostredníctvom množstva dobových fotografií, písomností, trojrozmerných predmetov a spomienok pamätníkov

V revúckom Dome kultúry vystavuje inšpiratívny Kruh tvorivých žien

„Jak rýchle ide čas! Čo je to rokov sto?
A dni a týždne, mesiace a roky
nič nie sú iné, len starosť rojných hláv!
Kto múdry je, ten nepočíta čas,
ten nezratuje kvapky dažďové.“
– napísal 28-ročný Vladimír Sýkora, alias Peter Zvon v Tanci nad plačom.
„Čas letí jak vtáci nedozerní.“ – zaspieval 19-ročný Laco Novomeský...
„Nemám čas!“ – frfleme všetci dennodenne, či už máme 50 alebo 20.
Veru, žijeme rýchlo, nemáme čas. Ale čas sám nám nič nevymeriava, proste plynie. Sme to my, kto ho úzkostlivo sledujeme, my, ktorí sa nevieme rozhodnúť, či minúta má byť hodinou, alebo hodina minútou. Čas sme my. Meriame ho svojím životom a prácou. Čas – máme ho toľko, koľko ho chceme mať. Tak žime a tvorme!

utorok, 13 november 2018 11:57

Tajomstvo medovníkového srdca

Napísal(a)
Tajomstvo medovníkového srdca

Výstava Tajomstvo medovníkového srdca, ktorej vernisáž bude 22. novembra 2018 o 15.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, predstaví návštevníkom nielen históriu a osobnosti medovnikárstva, ale aj unikátnu medovnikársku dielňu Lefterovcov, jednej z posledných košických medovnikárskych rodín, ktorá spolupracovala s ďalšou významnou medovnikárskou rodinou Novellyovcov. Výstava je zároveň venovaná genéze a vývoju medovnikárskych foriem a medovníkov, ktoré v priebehu stáročí podliehali rôznym módnym trendom. Výstava prezentuje drevené historické formy z 18. a 19. storočia, plechové formy zo zbierok Východoslovenského múzea, medovníky, ktoré boli vytvorené na drevených formách, medovníky z plechových foriem a súčasné medovníčky z dielní šikovných medovnikárok.

štvrtok, 18 október 2018 15:59

Dezider Fertő. Rómsky rezbár

Napísal(a)
Dezider Fertő. Rómsky rezbár

V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 25. októbra 2018 o 15.00 hod. uskutoční vernisáž výstavy „Dezider Fertő. Rómsky rezbár“. Prostredníctvom zbierkových predmetov z fondov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Muzea romské kultury v Brne a Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre predstaví tvorbu tohto dodnes výnimočného výtvarníka – rezbára, ako jedného z najvýraznejších predstaviteľov rómskej neprofesionálnej výtvarnej tvorby. Výstava potrvá do 31. januára 2019. Je realizovaná s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Dezider Fertő sa narodil v roku 1921 v obci Gemerská Ves. Rezbárstvu sa začal venovať pomerne neskoro, v 80. rokoch 20. storočia, po smrti manželky.

Kytica rokmi uvitá - jubilejná autorská výstava Alberta Šmihulu

„Gemerské osvetové stredisko usporiada výstavu miestneho výtvarníka pri príležitosti životného jubilea, ktorého sa dožil v tomto roku,“ pozýva riaditeľka GOS Helena Novotná a dodáva: „Albert Šmihula sa síce narodil v obci Hybe na Liptove, ale na Gemeri prežil už polovicu svojho života. Takže my ho považujeme za Rožňavčana, pričom blízky vzťah má aj k Betliaru, kde tvorí vo svojom ateliéri." Výtvarnej tvorbe sa venuje vo svojom voľnom čase od roku 1958. Inšpiruje ho každá krajina, ktorú navštívil a kde žije. Jeho realistické olejomaľby ovplyvnené rodiskom - tatranskou krajinou, ale aj Gemerom dosahujú aj komerčnú úspešnosť. Má za sebou mnohé úspešné autorské a kolektívne výstavy na Slovensku, a v zahraničí -

Výstava Gemer v období 1. ČSR je už otvorená

V rámci tzv. Osmičkovej jesene Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, slávnostne otvorilo výstavu pod názvom Gemer v období 1. ČSR.
Vo štvrtok, 4. októbra 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave najprv zazneli tóny hudobnej vložky Základnej umeleckej školy a následne riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič, srdečne privítal prítomných hostí. K jeho príhovoru sa pripojil aj Daniel Rusnák, podpredseda Košického samosprávneho kraja a následne aj spoluautor výstavy, Pavol Horváth. Autori okrem výstavy predstavili aj informačnú skladačku, ktorá bola vydaná k tomuto podujatiu a upozornili na odborné prednášky viažuce sa k výstave,

Súčasná minulosť v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej

Ing. Marián Manduch, autor mnohých fotografií regionálneho rozsahu, ktoré zachytil svojím objektívom, prezentuje svoje práce a úspechy od stredy 3. októbra 2018 na výstave v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, ktorá nesie názov Súčasná minulosť. Vernisáž výstavy otvorili svojím hudobným vstupom členovia Speváckeho zboru Quirín pri Základnej umeleckej škole v Revúcej. Diela úspešného fotografa si môžete pozrieť do 2. októbra od pondelka do piatku v čase 8:00 - 16:00 v podkroví múzea, vstupné je 0,50 EUR.

Ing. Marián Manduch sa narodil 8. októbra 1954 v Nitre. Do roku 1984 žil v Malých Ripňanoch. Od roku 1984 žije v Mojzesove. Je absolventom Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a Inštitútu výtvarnej fotografie SČF v Prahe.

Vernisáž fotografií Miqa Casha z histórie Revúcej

Jeden z našich najoceňovanejších fotografov Karol Kállay vo svojej biografii spomína:
„Prácu fotografa som vždy miloval. Keď som začal pracovať pre zahraničné časopisy, vedel som, že pôjdem po lane, ktoré je natiahnuté v takej, inokedy inej výške, a nikdy nie je pod ním záchranná sieť. Ak sa to podarí, možno zaznie potlesk. Ak nie, čaká nás pád. Zakaždým som však do toho išiel znovu a znovu, na doraz, lebo som cítil dôveru tých, ktorí ma úlohou poverili.“
Z tejto krátkej state sa dajú vyčítať najzákladnejšie vlastnosti dobrého fotografa, bez ktorých nemožno v branži uspieť: usilovnosť, pracovitosť, až tvrdohlavé zameranie na cieľ, ale aj odvaha, trochu ducha dobrodruha, a pritom všetkom osobná poctivosť a profesionalita.

Strana 3 z 23