Múzeá (723)
Nová akvizícia diel maliara Júliusa Sándyho v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V januári tohto roka (2017) sa zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote rozrástol o nové prírastky z oblasti výtvarného umenia. Kolekciu diel z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 - 1894) sa podarilo získať vďaka príbuzným autora z Budapešti, s ktorými múzeum nadviazalo spoluprácu ešte v roku 2012 počas prípravy výstavy sochára Istvána Ferenczyho, s ktorým bol Sándy v príbuzenskom vzťahu.
Predmet mesiaca február v Gemersko-malohontskom múzeu – Sup bielohlavý (Gyps fulvus)
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote predstaví verejnosti ďalší zaujímavý predmet zo svojich bohatých zbierok. Tentoraz z prírodovedného fondu - dermoplastický preparát supa bielohlavého (Gyps fulvus), ktorý bude v múzeu vystavený od 1. do 28. februára 2017.
Dermoplastický preparát supa bielohlavého pochádza pravdepodobne ešte zo zbierok Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote,
K najbohatším remeselníkom v Rožňave patrili mäsiari
Napísal(a) Sylvia Holečková
V Rožňave v 15. – 16. storočí tvorili popri baníkoch významnú vrstvu obyvateľstva remeselníci. Takmer do konca 16. storočia malo mesto iba remeslá nevyhnutne potrebné pre život obyvateľstva alebo pre baníctvo a hutníctvo. Za krátky čas sa Rožňava zmenila na remeselnícke mesto s početnými cechmi.
Medzi najstarších remeselníkov v Rožňave patrili mäsiari. Produkovali najnevyhnutnejšie produkty pre činnosť baníkov – loj a kožu. Cech vytvorili v roku 1597,
Fond pre podporu umenia v roku 2016 finančne podporil projekty Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Pavol Lackanič
Fond na podporu umenia (FPU) je verejnoprávnou inštitúciou, ktorá zabezpečuje z verejných zdrojov podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu. Jeho hlavným poslaním je podpora „živého“ umenia a kultúry pričom poskytuje finančné prostriedky aj na podporu múzeí, umeleckých aktivít a kultúry vo všeobecnosti. Fond nahrádza podstatnú časť dotačného systému ministerstva kultúry, ktorý poskytuje finančné prostriedky pre múzea a galérie.
Neprehliadnite vreckové slnečné hodiny z roku 1840, ktoré zároveň slúžili ako kompas
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Novoročným, januárovým predmetom mesiaca budú vreckové slnečné hodiny, ktoré zároveň slúžili ako kompas. Vyrobené boli okolo rokov 1840 – 1850. V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote budú vystavené od 2. do 31. januára 2017. Čas sa už od staroveku meral slnečnými hodinami. Tie ukazovali čas pomocou tienidla, za pomoci rotácie Zeme a tým spôsobeného opakujúceho sa zdanlivého pohybu Slnka na oblohe.
Knižnica Baníckeho múzea v Rožňave má vo svojom fonde takmer sedemtisíc kníh
Napísal(a) Janka Vaisová
Knižnica Baníckeho múzea v Rožňave bola založená v roku 1963 a obsahuje tituly z rôznych oblastí. V jej fonde sa nachádza takmer 7000 kníh, medzi nimi aj viacero vzácnych historických vydaní, no rovnako aj veľa kníh s už neaktuálnymi informáciami. Dôvodom je fakt, že počas posledných rokov nebola dopĺňaná o novú aktuálnu odbornú literatúru.
Rožňavských študentov zaujímala výstava Rolanda Neupauera Internácia
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnili galerijno-pedagogické hodiny k aktuálnej výstave pod názvom Internácia. Na úvod účastníci, študenti zo Strednej odbornej školy technickej v Rožňave pod vedením Ing. Kataríny Miščíkovej, absolvovali prehliadku výstavy a oboznámili sa s dielami autora Rolanda Neupauera, ktoré následne aj vizuálne interpretovali – vytvorili vlastné kópie umeleckých diel.
Ochranné fólie určené na ochranu interiéru proti slnečnému žiareniu má aj Banícke múzeum v Rožňave
Napísal(a) Jaroslava Neubauerová
Jednou zo základných funkcií múzea je nadobúdanie predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré ako zbierkové predmety odborne spravuje, vedecky skúma a sprístupňuje verejnosti. Múzeá a galérie sú povinné podľa zákona vykonávať základné odborné činnosti medzi, ktoré patrí aj odborná ochrana zbierkových predmetov vystavených priamo v expozičných priestoroch.
Čím sa vyznačovalo Živé múzeum V. – košikárstvo v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) Gabriella Badin
Počas mesiacov október a november sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave konal V. ročník múzejno-pedagogického programu Živé múzeum. Naším predsavzatím je postupne každým rokom predstaviť záujemcom významné tradičné remeslá regiónu Gemer. Po úspešne zrealizovaných interaktívnych ukážkach počas minulých rokov (kroje, hrnčiarstvo, modrotlač a pastierske umenie na Gemeri) sme sa tento rok zamerali na košikárstvo.
Učitelia dejepisu sa stretli vo vynovených priestoroch Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
V posledný novembrový deň sa vo vynovených priestoroch Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo zasadnutie okresnej predmetovej komisie učiteľov dejepisu. Stretnutie učiteľov vyučujúcich dejepis v základných školách bolo tentokrát zamerané na baníctvo, ktoré bolo v minulosti rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života v našom meste.
Viac...
Predmetom mesiaca december v Gemersko-malohontskom múzeu je súbor hlinených tabačníc
Napísal(a) PhDr. Oľga Bodorová, Mgr. Ľudmila Pulišová
Počas decembra si budú môcť návštevníci pozrieť ďalší zaujímavý predmet z bohatých zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Predmetom mesiaca december je súbor hlinených tabačníc, pochádzajúcich zo západnej oblasti hrnčiarskej produkcie regiónu Gemer–Malohont, nachádzajúceho sa v údolí riek Suchá, Rimava a Blh.
Zaoberali sa využitím interpretácie výtvarného diela v edukačných procesoch
Napísal(a) Gabriella Badin
Metodický deň pre pedagógov v Galérii Baníckeho múzea. Súčasné umenie je plné abstraktného videnia sveta a je jeho tvorivým a kreatívnym zobrazením, ktoré je pre dnešnú mládež na prvý pohľad ťažko interpretovateľné. V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa po úspešnom galerijno-pedagogickom programe pre študentov gymnázia
V SNM začína prvé z piatich sprievodných podujatí k výstave Civilizované bývanie pre každého
Napísal(a) D. Brisudová
Slovenské národné múzeum pozýva na prvé z piatich sprievodných podujatí k výstave Civilizované bývanie pre každého venovanej Janovi Vaněkovi (1891 - 1962). Úvod je venovaný téme Ako sa zbiera nábytok. Návštevníci sa stretnú s Mgr. Jindřichom Chatrným z Múzea města Brna, autorom výstavy, dňa 23. 11. 2016 o 17.00.
Banícke múzeum v Rožňave zavedie návštevníkov do zázračného sveta starých hračiek
Napísal(a) Pavol Horváth
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrna inštitúcia Košického samosprávneho kraja, a Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň predstavia vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25, unikátne staré hračky. V dňoch od 16.11.2016 do 20.01.2017
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.