Múzeá (729)
Rožňava patrila už v 17. storočí medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku. V meste pulzoval čulý remeselnícky život s početnými cechmi. K cechovému životu neodmysliteľne patrili cechové zvolávacie tabuľky.
Cechová zvolávacia tabuľka, vyhotovená z dreva alebo kovu, slúžila na zvolávanie všetkých členov cechu na schôdze, ohlasovala sa ňou cechová schôdza.
Brzotínski žiaci na Historickom predpoludní v Baníckom múzeu
Napísal(a) Sylvia Holečková
V rámci Zážitkového učenia sa dňa 16. 3. 2017 zúčastnili žiaci ZŠ v Brzotíne podujatia Historické predpoludnie v múzeu. Navštívili sprístupnené expozície Baníckeho múzea v Rožňave. V Historickej expozícii – prezentačnom múzejnom depozitári sa počas prehliadky oboznámili s najkrajšími a najvzácnejšími zbierkovými predmetmi múzea. Formou prednášok spojených s prezentáciou sa dozvedeli o cechoch a cechovom živote v našom meste, ako aj o predmetoch,
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave zazvonili zvony mladého rožňavského zvonolejára
Napísal(a) Gabriella Badin
V piatok 3. marca 2017 o 17.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave zazvonili zvony mladého rožňavského zvonolejára, Róberta Slíža, a vytvorili tak krásny zvukový úvod slávnostnej vernisáže k výstave Zachovanie dávnych remesiel v krajinách Vyšehradskej štvorky. Výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič spolu s predsedom Združenia gemerských remeselníkov (ZGR) a poslancom KSK Jurajom Nagyom.
Predmetom mesiaca marec je sedem zreštaurovaných starých tlačí 17. - 19. storočia
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca marec je sedem zreštaurovaných starých tlačí 17. - 19. storočia z knižnice Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Zreštaurovanie tlačí bolo realizované z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia. V roku 2016 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia vo výške 12 600,- Eur na realizáciu projektu: „Reštaurovanie tlačí 17. - 19. storočia z historického knižného fondu múzea. 2. etapa“.
Akvizícia potápačskej zbierky Petra Ferdinandyho z Revúcej
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote získalo do svojho zbierkového fondu vďaka podpore Fondu na podporu umenia na rok 2016 unikátnu zbierku historickej potápačskej techniky od zberateľa, potápača, inštruktora potápania, ale i cestovateľa Petra Ferdinandyho (*1948) z Revúcej. Zbierka je svojím rozsahom a zameraním na Slovensku unikátna. Pozostáva z 504 ks najrozličnejších častí potápačského výstroja.
Študenti opäť tvorili v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
Snaženie Baníckeho múzea v Rožňave o oživenie galerijného života galerijno-pedagogickými hodinami prináša svoje ovocie.
Študenti umeleckých a technických škôl čoraz viac vyhľadávajú tieto možnosti edukácie a tvorby in situ. Ďalšia príležitosť sa naskytla výstavou eNRA študentom zo Strednej odbornej školy technickej v Rožňave pod vedením Ing. Kataríny Miščíkovej, ktorá sama o sebe je veľmi inšpiratívna; prináša zaujímavé umelecké pohľady
Nová akvizícia diel maliara Júliusa Sándyho v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V januári tohto roka (2017) sa zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote rozrástol o nové prírastky z oblasti výtvarného umenia. Kolekciu diel z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 - 1894) sa podarilo získať vďaka príbuzným autora z Budapešti, s ktorými múzeum nadviazalo spoluprácu ešte v roku 2012 počas prípravy výstavy sochára Istvána Ferenczyho, s ktorým bol Sándy v príbuzenskom vzťahu.
Predmet mesiaca február v Gemersko-malohontskom múzeu – Sup bielohlavý (Gyps fulvus)
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote predstaví verejnosti ďalší zaujímavý predmet zo svojich bohatých zbierok. Tentoraz z prírodovedného fondu - dermoplastický preparát supa bielohlavého (Gyps fulvus), ktorý bude v múzeu vystavený od 1. do 28. februára 2017.
Dermoplastický preparát supa bielohlavého pochádza pravdepodobne ešte zo zbierok Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote,
K najbohatším remeselníkom v Rožňave patrili mäsiari
Napísal(a) Sylvia Holečková
V Rožňave v 15. – 16. storočí tvorili popri baníkoch významnú vrstvu obyvateľstva remeselníci. Takmer do konca 16. storočia malo mesto iba remeslá nevyhnutne potrebné pre život obyvateľstva alebo pre baníctvo a hutníctvo. Za krátky čas sa Rožňava zmenila na remeselnícke mesto s početnými cechmi.
Medzi najstarších remeselníkov v Rožňave patrili mäsiari. Produkovali najnevyhnutnejšie produkty pre činnosť baníkov – loj a kožu. Cech vytvorili v roku 1597,
Fond pre podporu umenia v roku 2016 finančne podporil projekty Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Pavol Lackanič
Fond na podporu umenia (FPU) je verejnoprávnou inštitúciou, ktorá zabezpečuje z verejných zdrojov podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu. Jeho hlavným poslaním je podpora „živého“ umenia a kultúry pričom poskytuje finančné prostriedky aj na podporu múzeí, umeleckých aktivít a kultúry vo všeobecnosti. Fond nahrádza podstatnú časť dotačného systému ministerstva kultúry, ktorý poskytuje finančné prostriedky pre múzea a galérie.
Viac...
Neprehliadnite vreckové slnečné hodiny z roku 1840, ktoré zároveň slúžili ako kompas
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Novoročným, januárovým predmetom mesiaca budú vreckové slnečné hodiny, ktoré zároveň slúžili ako kompas. Vyrobené boli okolo rokov 1840 – 1850. V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote budú vystavené od 2. do 31. januára 2017. Čas sa už od staroveku meral slnečnými hodinami. Tie ukazovali čas pomocou tienidla, za pomoci rotácie Zeme a tým spôsobeného opakujúceho sa zdanlivého pohybu Slnka na oblohe.
Knižnica Baníckeho múzea v Rožňave má vo svojom fonde takmer sedemtisíc kníh
Napísal(a) Janka Vaisová
Knižnica Baníckeho múzea v Rožňave bola založená v roku 1963 a obsahuje tituly z rôznych oblastí. V jej fonde sa nachádza takmer 7000 kníh, medzi nimi aj viacero vzácnych historických vydaní, no rovnako aj veľa kníh s už neaktuálnymi informáciami. Dôvodom je fakt, že počas posledných rokov nebola dopĺňaná o novú aktuálnu odbornú literatúru.
Rožňavských študentov zaujímala výstava Rolanda Neupauera Internácia
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnili galerijno-pedagogické hodiny k aktuálnej výstave pod názvom Internácia. Na úvod účastníci, študenti zo Strednej odbornej školy technickej v Rožňave pod vedením Ing. Kataríny Miščíkovej, absolvovali prehliadku výstavy a oboznámili sa s dielami autora Rolanda Neupauera, ktoré následne aj vizuálne interpretovali – vytvorili vlastné kópie umeleckých diel.
Ochranné fólie určené na ochranu interiéru proti slnečnému žiareniu má aj Banícke múzeum v Rožňave
Napísal(a) Jaroslava Neubauerová
Jednou zo základných funkcií múzea je nadobúdanie predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré ako zbierkové predmety odborne spravuje, vedecky skúma a sprístupňuje verejnosti. Múzeá a galérie sú povinné podľa zákona vykonávať základné odborné činnosti medzi, ktoré patrí aj odborná ochrana zbierkových predmetov vystavených priamo v expozičných priestoroch.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).