Výstavy (325)
Banícke múzeum v Rožňave pripravilo výstavu ako výber z bohatého fondu umeleckých diel Teodora Jozefa Moussona
Napísal(a) Eva Lázárová
Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí a galérií (18. máj) sa konala dňa 16. mája 2017 o 16.30 hod. v Obrazárni grófa Dionýza Andrássyho v Krásnohorskom Podhradí vernisáž sezónnej výstavy Teodor Jozef Mousson (1887-1946). T. J. Mousson pôsobil v rokoch 1911-1944 v Michalovciach ako učiteľ kreslenia. Bol jeden z prvých maliarov, ktorý sa systematicky venoval Zemplínu, ktorý sa stal primárnym motívom jeho tvorby a celoživotného diela.
Opäť pripravujú výstavu detských výtvarných prác pod názvom „ROMANO DŽIVIPEN - RÓMSKY ŽIVOT“
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, špecializujúce sa na dokumentáciu rómskej kultúry (od roku 1996), opäť pripravuje výstavu detských výtvarných prác pod názvom „ROMANO DŽIVIPEN - RÓMSKY ŽIVOT“, XI. ročník. Výstava je zároveň aj súťažnou prehliadkou, do ktorej sa zapojilo 14 škôl v okresoch Rimavská Sobota, Revúca a Poltár. Vernisáž výstavy a vyhodnotenie detských prác sa uskutoční v stredu 17. mája 2017 o 13.00 hod. Výstava potrvá do 25. júna 2017.
Výstava Krásavice zahalené v dyme predstaví historické fajky zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, z obdobia 17. až 20. storočia.
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
V sobotu, 20. mája 2017 o 18.00 hod. bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sprístupnená výstava „Krásavice zahalené v dyme. Historické fajky a fajčiarske potreby zo zbierok Gemersko-malohontského múzea.“ Výstava predstaví historické fajky zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, z obdobia 17. až 20. storočia. Výstava bude sprístupnená v rámci programu Noci múzeí a galérií 2017 a potrvá do 31. júla 2017.
Obrazy umelca Zemplína Teodora Jozefa Moussona uvidíte na výstave v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) Dana Barnová
Teodor Jozef Mousson bol jeden z prvých maliarov, ktorý sa systematicky venoval Zemplínu. Bol zanieteným obdivovateľom a stvárňovateľom tunajšieho kraja a ľudu. Banícke múzeum v Rožňave a Zemplínske múzeum v Michalovciach, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, pripravili v dňoch 16. mája až 30. septembra 2017 o tomto umelcovi v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí výstavu. Vernisáž sa uskutoční v spomínanom zariadení 16. mája 2017 o 16.30 hod.
„Umenie a život má rovnaký zmysel“ - Z vernisáže výstavy ŽIŤ
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa za účasti autoriek 4. mája 2017 uskutočnila vernisáž výstavy Žiť. Podujatie otvorila Gabriella Badin. Následne jedna z vystavujúcich autoriek, Veronika Trnečková, prítomným odprezentovala samotný obsah výstavy. ŽIŤ je výstava troch mladých talentovaných výtvarníčok z nášho regiónu – Alexandry Selmeciovej, Veroniky Trnečkovej a Viktórii Zatrochovej, ktoré sa rozhodli žiť umeleckým životom, žiť tvorivo v neustálej inšpirácii.
Stručne o vernisáži výstavy Poézia kameniny v Nových Zámkoch
Napísal(a) Sylvia Holečková
Vo štvrtok 4. mája 2017 sa vo výstavných priestoroch Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch uskutočnila vernisáž putovnej výstavy Baníckeho múzea v Rožňave Poézia kameniny.
Výstava mala premiéru v roku 2015 v Rožňave. V Nových Zámkoch, kde bude inštalovaná do 5. augusta 2017, má piatu reprízu. Prinášame niekoľko fotozáberov z výstavy i z atmosféry vernisáže.
Na výstave Maliar Lučenca predstavia život a dielo Františka Gyurkovitsa (1876 – 1968)
Napísal(a) Andrea Németh Bozó
Vo štvrtok, 11. mája 2017 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy “Maliar Lučenca. Život a dielo Františka Gyurkovitsa (1876 – 1968)“. Ide o reprízu výstavy, ktorú usporiadalo Novohradské múzeum a galéria v Lučenci v roku 2016, pri príležitosti 140. výročia narodenia umelca. Výstava je dvojjazyčná (v slovenskom a maďarskom jazyku) a potrvá do 31. júla 2017.
Výstava Poézia kameniny bude mať v Nových Zámkoch piatu reprízu
Napísal(a) Sylvia Holečková
Výstavou Poézia kameniny sa bude prezentovať Banícke múzeum v Rožňave v Nitrianskom samosprávnom kraji. Putovná výstava, prezentujúca krásu a rozmanitosť výrobkov niekdajšej kameninovej manufaktúry v Rožňave, bude sprístupnená vo výstavnej sieni Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch v termíne od 5. mája do 5. augusta 2017. Vernisáž výstavy sa uskutoční 4. mája o 16.oo hod. V Nových Zámkoch bude mať výstava piatu reprízu. Po úspešnej premiére v roku 2015 na domácej pôde bola výstava
Z vernisáže výstavy úspešných prác z regionálnych súťaží v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) A. Kleinová
Vernisáž výstavy úspešných prác z regionálnych súťaží zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko 26. apríla 2017. Slávnostnú atmosféru spríjemnila hrou na akordeón jedna z výtvarníčok - pani Vlasta Bujnovská. Všetky výtvarné práce a fotografie inštalované na výstave postupujú do krajských súťaží. Niektoré aj s čestnými uznaniami a oceneniami v jednotlivých žánroch a kategóriách. Priaznivci výtvarného umenia a umeleckej fotografie majú možnosť vidieť vystavené diela do 12. mája 2017
Z vernisáže výstavy Šuster, drž sa svojho kopyta v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 27. apríla 2017 uskutočnila vernisáž výstavy Východoslovenského múzea v Košiciach Šuster, drž sa svojho kopyta. Autormi výstavy sú PhDr. Dárius Gašaj a Mgr. Martin Jarinkovič, PhD. Výstava prezentuje históriu obuvníckeho a čižmárskeho remesla v Košiciach od stredoveku až do obdobia 20. storočia.
V Rožňave je doplnená o zbierkové predmety z historického fondu Baníckeho múzea v Rožňave viažuce sa k obuvníckemu a čižmárskemu remeslu, ktoré mali v meste
Viac...
Hodnoty Lindy Holodovej na výstave v Jelšave
Napísal(a) Mestské múzeum Jelšava
Mestské múzeum Jelšava Vás pozýva na vernisáž výstavy HODNOTY autorky Mgr. Mgr. art. Lindy Holodovej 27.04.2017 od 17:00 hod. a následnú výstavu od 28.04.2017 do odvolania.
Výstava Hodnoty je autorským diplomovým projektom umelkyne Mgr. et. Mgr. art. Lindy Holodovej (1987), absolventky katedry sochárstva a priestorovej tvorby Akadémie umení v Banskej Bystrici. Svoje štúdium absolvovala pod vedením prof. Miroslava Brooša, akad. mal. v ateliéri AT.EX.T. - ateliér experimentálnej tvorby.
Galerijno-pedagogické hodiny k výstave Dotyky – Érintések
Napísal(a) Gabriella Badin
Výstavu Základnej školy Reformovanej kresťanskej cirkvi v Rožňave s vyučovacím jazykom maďarským, ktorá bola pod názvom Dotyky – Érintések inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, počas jej trvania navštívili rôzne vekové skupiny. Tých najmenších oslovila hlavne pestrofarebná tvorba súčasných žiakov školy; iných zase zaujala rozmanitosť výtvarných námetov a techník.
Vysoko hodnotená výtvarná práca žiakov, ale aj odborná a obetavá práca pedagógov školy
Napísal(a) Gabriella Badin
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave možno v týchto dňoch navštíviť výstavu pod názvom Dotyky – Érintések, ktorá bola nainštalovaná pri príležitosti 20. výročia založenia Základnej školy Reformovanej kresťanskej cirkvi v Rožňave s vyučovacím jazykom maďarským. Výstavu eklektického salónneho charakteru zostavili pedagogičky školy Alíz Farkas a Irén Ambus z výtvarných prác ako bývalých tak aj súčasných žiakov školy. Odborným garantom je akademický maliar Mgr. Szilárd Fecsó.
Výstava „Vtáky Gemerskej pahorkatiny“ predstaví výsledky desaťročného výskumu vtáctva tohto územia
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Počas jarných prázdnin Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sprístupní výstavu „Vtáky Gemerskej pahorkatiny“, ktorá je výsledkom desaťročného terénneho výskumu a návštevníkov zoznámi s vtáctvo tohto územia. Vernisáž výstavy sa uskutoční 1. marca 2017 (streda) o 15.00 hodine v priestoroch múzea. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.