Výstavy (325)
Výstava stolovania v Dennom centre Rožňava
Napísal(a) Ing. M. Kupčo
V rámci dní mesta Rožňavy pripravili členky Denného centra v Rožňave zaujímavú výstavu v priestoroch svojho klubu – a to stolovanie v minulosti, ale aj v súčasnosti. Úvodom zazneli piesne skupiny Kandráčovcov v podaní speváckeho zboru pri Dennom centre. Po príhovore primátora Pavla Burdigu tento slávnostne prestrihnutím pásky otvoril spomínanú výstavu.
Spomienka muránskej kameniny – prezentácia kameninových výrobkov z Muráňa
Napísal(a) Sylvia Holečková
V rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva a Dní mesta Rožňava bude dňa 14. 9. 2017 o 17.00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave slávnostne otvorená výstava Spomienka muránskej kameniny. Na území Gemera pôsobili v minulosti dve manufaktúry na výrobu kameniny. Po úspešnej výstave Poézia kameniny, venovanej výrobkom kameninovej manufaktúry v Rožňave, pripravilo Banícke múzeum v Rožňave výstavu, ktorá prezentuje výrobky o niečo významnejšej a známejšej manufaktúry na výrobu kameniny v Muráni,
Komentovaná prehliadka k výstave Rurálna epopej v rámci cyklu Rožňavské radiály
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 30. augusta 2017 sa konala v Galérii Baníckeho múzea Komentovaná prehliadka v rámci finisáže výstavy Andrej Dúbravský & Ryosuke Kurosaka – Rurálna epopej. Podujatie, ktoré sa uskutočnilo vďaka podpore projektu z verejných zdrojov Fondom pre podporu umenia, zastrešovalo OZ Medza, pôsobiace pri Baníckom múzeu v Rožňave. Prehliadku viedli kurátori výstavy Silvia L. Čúzyová a Noro Lacko. Poukázali predovšetkým na výtvarný fenomén autorov: ich vzájomný umelecký vzťah a podobnosti, resp. kontrasty v ich dielach.
V Rimavskej Sobote pripravujú výstavu rozsiahlej zbierky relikvií Dr. Lászla Szilasa z Ostrihomu zo 127 štátov sveta
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Dňa 10. augusta 2017 o 15.00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy „Policajné symboly zo sveta. Zo zbierky Dr. Lászla Szilasa z Ostrihomu“. Výstava vznikla v spolupráci s Lászlóm Szilasom z Ostrihomu, z Maďarska, ktorý je zberateľom policajných uniforiem, dôstojníckych čiapok, odznakov a nášiviek na rukávy. Návštevníci si výstavu budú môcť pozrieť do 31. októbra 2017.
Rožňavské radiály 5 – Rurálna epopej s Andrejom Dúbravským
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 27. 7. 2017 uskutočnila vernisáž výstavy Rurálna epopej. Výstava je inštalovaná v rámci piateho ročníka cyklu výstav súčasného umenia pre mesto Rožňava, s názvom Rožňavské radiály. Výstavu otvorila Gabriella Badin, ktorá okrem prítomných hostí privítala vystavujúceho umelca, Andreja Dúbravského, ktorý popri vlastných diel na výstave predstavil aj práce svojho japonského kolegu, žijúceho v New Yorku, Ryosuke Kumakuru. Obidvaja umelci sú predstaviteľmi novej vlny talentovaných výtvarníkov súčasného svetového umenia.
Výstavu „Neznáme farby svetových osobností" sprístupnia v GMM
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote 2. augusta 2017 bude sprístupnená výstava „Neznáme farby svetových osobností", ktorá predstaví 13 svetových osobností, ktoré majú rómske korene, v podobe portrétov zhotovených technikami pop art, street art, stencil art. Výstava potrvá do 3. septembra 2017.Výstava vznikla v spolupráci so Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove. Je výsledkom projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“, v rámci ktorého mladý amatérsky výtvarník Jozef Fečo vytvoril
Ryosuke Kumakuru, japonský maliar žijúci v New Yorku na výstave Andreja Dúbravského v Rožňave
Napísal(a) PH
Aktuálny piaty ročník cyklu výstav súčasného umenia pre mesto Rožňava s názvom ROŽŇAVSKÉ RADIÁLY, v rámci ktorého kurátorská dvojica Noro Lacko a Silvia L. Čúzyová pripravila pre rožňavskú verejnosť viac ako 20 výstav, prednášok a ďalších sprievodných podujatí a predstavili tvorbu nemenej než 50 súčasných umelcov a kurátorov, ide do svojho veľkého finále.
Očarujúca cesta okolo „Obkresleného sveta“ Gézu Dámosyho v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
V Baníckom múzeu v Rožňave môžu počas slnečných prázdninových dní návštevníci na výstave precestovať takmer celý svet. V týchto dňoch vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, prezentujú zaujímavú výstavu grafika a svetobežníka Gézu Dámosyho – Obkreslený svet. Géza Dámosy sa narodil v roku 1936 v Budapešti. Študoval architektúru v Maďarsku a Nemecku, kde sa neskôr začal venovať umeniu a jeho štúdiu.
Súčasťou programu 21. ročníka „Dni mesta Revúca“ 16. - 18. júna 2017 je aj Revúcky Salón - výstava výtvarníkov „Klubu Plánka“ v MsKS. Salón je stretnutie aktívnych výtvarníkov z Revúcej a blízkeho okolia, ktorí sa výtvarnou tvorbou zaoberajú profesionálne, poloprofesionálne aj zo záľuby. Na výstave sa prezentovalo 14 výtvarníkov od najmladšieho až po seniorov 84 rokov. Súčasťou programu 21. ročníka „Dni mesta Revúca“ 16. - 18. júna 2017 je aj Revúcky Salón - výstava výtvarníkov „Klubu Plánka“ v MsKS.
Z vernisáže výstavy výtvarných prác absolventov Základnej umeleckej školy v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnila 15. júna 2017 vernisáž výstavy výtvarných prác absolventov Základnej umeleckej školy v Rožňave: Sarah Gembickej, Andrei Gibasovej, Nicol Garajovej, Viktórii Valkovej, Anabele Vaszilovej, Kataríne Stohrovej a Daniele Majorčíkovej. Výstavu otvorili riaditelia zúčastnených inštitúcií Mgr. Pavol Lackanič a Mgr. Monika Kerekešová, DiS. art. a následne odovzdali slovo učiteľkám, ktoré s absolventmi pracovali počas štúdií: Mgr. Jane Kušnierovej a Mgr. Astride Kiss.
Viac...
Galerijno-pedagogické hodiny k výstave ŽIŤ v GBM
Napísal(a) Gabriella Badin
Výstava s názvom Žiť, ktorá je inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave a potrvá do 19. 7. 2017, predstavuje diela súčasných regionálnych výtvarníkov: Veroniky Trnečkovej, Viktórii Zatrochovej a Alexandry Selmeciovej. Je mimoriadne dôležité, aby ich tvorbu spoznali i naši stredoškoláci, keďže sú si s autormi blízki ako vekom, tak aj videním sveta. Po našich pozitívnych skúsenostiach z niektorých bývalých výstav sme sa rozhodli pokračovať v interaktívnej výstavnej pedagogike pre miestnych študentov s cieľom prehĺbiť ich umelecko-estetický rozhľad a získať tak nových potenciálnych obdivovateľov výtvarnej kultúry.
Výstava „500 rokov reformácie (1517-2017)“ v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Vernisáž výstavy „500 rokov reformácie (1517-2017)“ sa uskutoční 15. júna 2017 (štvrtok) o 15.00 hodine v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava vznikla v spolupráci s Bélom Pohóczkym mladším, kňazom reformovanej cirkvi zo Širkoviec, ktorý so svojím otcom zozbieral veľký počet historických kníh, predmetov a dokumentov súvisiacich s reformáciou. Návštevníci si výstavu budú môcť pozrieť do 31. augusta 2017.
Bol som na Medzinárodnom veľtrhu hasičskej techniky a služieb v Brne
Napísal(a) Gabriel Čapó
Som žiakom Strednej odbornej školy technickej v Košiciach na Kukučínovej 23. Nám študentom a našej škole sa naskytla možnosť zúčastniť sa medzinárodnej výstavy určenej predovšetkým pre odborníkov z oblasti požiarnej ochrany, činnosti integrovaného záchranného systému, ochrany zdravia, života a majetku. Zo školy boli vybraní 8 študenti, ktorí sme cestovali s majstrom odborného výcviku, pánom Jozefom Baffym, do Brna na tento veľtrh. Pre nás to bola skvelá akcia, a príležitosť hlavne náučná.
V Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave je sprístupnená ojedinelá výstava ÚPRAVA VLASOV A POKRÝVKY HLAVY
Napísal(a) M. F.
V Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave je sprístupnená výstava fotografií z projektu Oplecko, kamža a čepec. „Vzhľadom na množstvo fotografií, ktoré boli spracované a nebol priestor ich všetky vystaviť, Gemerské osvetové stredisko ich postupne priblíži verejnosti prostredníctvom tematických výstav,“ uviedla Mária Ferenczová, manažérka kultúry z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Teraz ponúka priaznivcom tradičnej ľudovej kultúry možnosť bližšie sa oboznámiť so spôsobom česania vlasov malých dievčat,
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.