Výstavy (325)
Putovná výstava o predčasne narodených deťoch pod názvom „Narodil sa bojovník!“
Napísal(a) Tatiana Bachňaková
Pôrodná hmotnosť menšia „ako vrecko múky“, napriek tomu sa rodičia tešia z každého malého pokroku.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho
kraja a Občianske združenie Malíček pozývajú širokú verejnosť na putovnú výstavu o predčasne narodených deťoch pod názvom „Narodil sa bojovník!“ do priestorov knižnice
v termíne od 6. – 31. marca 2017.
Historická Rožňava na fotografiách neobyčajne zaujala jej súčasníkov
Napísal(a) Petronela Bodnárová
Vernisáž druhej tohtoročnej výstavy s názvom Historická Rožňava na fotografiách sa uskutočnila v utorok 7. februára 2017 vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Slávnostnú vernisáž otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič. Ing. František Kardoš, ako hlavný iniciátor myšlienky prípravy tejto výstavy, vo svojom príhovore ozrejmil prítomným dôvod vzniku tejto ojedinelej výstavy a zároveň poukázal na dôležitosť zachovávať pre budúce generácie spomienky na naše mesto.
Z vernisáže výstavy Hrady v Gemeri - Malohonte
Napísal(a) Sylvia Holečková
Výstavnú sezónu 2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave začala výstava Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Hrady v Gemeri – Malohonte. Vernisáž výstavy sa uskutočnila 2. februára 2017 za prítomnosti primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu a kurátorov výstavy – PhDr. Alexandra Botoša a Mgr. Daniela Bešinu, ktorí účastníkom vernisáže porozprávali o tejto zaujímavej archeologickej výstave.
Otvoria výstavu s názvom Historická Rožňava na fotografiách
Napísal(a) Mgr. Pavol Horváth
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, bude dňa 7. februára 2017 o 16.00 hodine otvorená výstava s názvom Historická Rožňava na fotografiách.
Organizátorom výstavy je Banícke múzeum v Rožňave v spolupráci s Klubom priateľov starej Rožňavy a Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy.
Výstava vznikla na základe iniciatívy nadšencov historickej Rožňavy za aktívnej pomoci Gábora Bogdána, člena Klubu priateľov starej Rožňavy
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvoria putovnú archeologickú výstavu Hrady v Gemeri a Malohonte
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Výstavnú sezónu 2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorí putovná archeologická výstava Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pod názvom „Hrady v Gemeri – Malohonte“. Návštevníci ju budú mať možnosť vzhliadnuť v termíne od 2.2.2017 do 23.3.2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Vernisáž výstavy sa uskutoční 2.2.2017 o 16.30 hod. Hrady a hradné ruiny dodnes priťahujú pozornosť širokej verejnosti.
SNM–Múzeum rusínskej kultúry v Prešove v spolupráci so Slovensko-ruskou spoločnosťou, klubom Arbat v Prešove a Občianskym združením Prešovský klub vojenskej histórie Dukla pripravili výstavu s názvom Od Stalingradu po Berlín. Otvorenie výstavy sa uskutoční dňa 17. januára 2017 o 16:00 h v priestoroch múzea na Masarykovej ulici č. 20, Prešov.
Fotovýstava Oplecko, kamža a čepec prístupná do konca januára 2017
Napísal(a) M. Ferenczová
V pondelok 19. decembra 2016 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave vítala návštevníkov vôňa škorice a vanilky. Viacúčelové sály sa zmenili na výstavnú sieň s farebnými a čiernobielymi fotografiami ľudového odevu horného Gemera, ktoré boli vytvorené v rámci projektu „Oplecko, kamža a čepec“. Niektoré odevy a doplnky mali možnosť návštevníci vidieť aj na figurínach a porovnať hlavne materiál z akého boli zhotovené.
U nás taká obyčaj... Oplecko, kamža a čepec
Napísal(a) Mária FerenczováNa výstave "MALIAR JÚLIUS SÁNDY" uvidia návštevníci v Rimavskej Sobote vzácnu kolekciu jeho diel
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote je miestom vernisáže výstavy MALIAR JÚLIUS SÁNDY (1827 - 1894), ktorá sa uskutoční vo štvrtok 15. decembra o 15.00 hodine. Výstava je sprístupnená v slovenskom i maďarskom jazyku. Maliar a grafik Július Sándy (1827 Tállya - 1894 Budapešt) už ako mladý začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847-1848
Jedenásti revúcki fotografi vystavujú svoje najnovšie práce
Napísal(a) Martina Urbanová
V piatok 9. decembra 2016 o 17:00 hod. sa vo výstavnej sále revúckeho MsDK uskutočnila vernisáž výstavy Revúcka fotografia. Svoje rôznorodé fotografie vystavili jedenásti revúcki fotografi - Beata BELÁKOVÁ, Lýdia BODNÁROVÁ, Milan BUKÓCI, Maroš DETKO, Alena GERŠICOVÁ, Monika HALÁKOVÁ, Miqo CASH, Dušan PETRO, Peter POBOČEK, Viktor POBOČEK a Ján POLIAK.
Viac...
Výstava fotografií FOTOROMA z Gemera si našla miesto v Oslo, v Bratislave a teraz aj v Muránskej Dlhej Lúke
Napísal(a) Monika Podolinská
Projekt FOTOROMA - Zvyšovanie povedomia o kultúrnej rozmanitosti Rómov a budovanie interkultúrneho dialógu prostredníctvom fotografie sa už pomaly, ale isto dostáva do povedomia ľudí. Tu, v najbližšom okolí, odkiaľ pochádzajú amatérski fotografi, aj v okolí Trnavy, lebo odtiaľ sú tí profesionálni. Od 17. novembra 2016 aj v Osle, kde bola práve v ten deň otvorená výstava tých istých fotografií,
V Rožňave oficiálne otvorili výstavu akademického maliara Rolanda Neupauera pod názvom Internácia
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 25. novembra 2016 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo oficiálne otvorenie výstavy akademického maliara Rolanda Neupauera pod názvom Internácia. Roland Neupauer žije a tvorí v Krásnohorskom Podhradí. Je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, odbor maľba, ateliér profesora J. Bergera. V súčasnosti sa venuje vlastnej voľnej tvorbe,
Nová výstava Akadémie Rovás z Košíc v Rožňave pod názvom „eNRA 2016"
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 22.11.2016 uskutočnila vernisáž novej výstavy Akadémie Rovás z Košíc pod názvom „eNRA 2016 v Rožňave”. V rámci samotnej výstavy sa prezentuje 28 umelcov, z ktorých sa na vernisáži osobne zúčastnili šiesti: József Borisza Borsó (maliar), Astrida Kiss (maliar), Oszkár Kovács (fotograf), András Koren (fotograf), Viktória Mucza (maliarka) a akademický maliar Otto Szabó,
Skrytá divočina láka nadšencov fotografie fauny na výstavu v Revúcej
Napísal(a) M. Urbanová
V utorok 8. novembra 2016 o 15:30 hod. sa výstavná sála Mestského domu kultúry v Revúcej zaplnila hosťami a nadšencami fotografie fauny, pretože sa tam uskutočnila výstava fotografov - členov Slovenskej asociácie fotografov prírody, Ing. Jána SLOVÁKA a VLADIMÍRA VICIANA, ktorú zorganizovalo MsKS v Revúcej za pomoci Ing. Maroša Detka, ktorý sa hosťom zároveň aj prihovoril a vystavovateľom poďakoval.
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.