Výstavy (325)
Veže zaliate slnkom - Architektonická tvorba Júliusa Sándyho
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote dňa 6. decembra 2018 o 15.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy „Veže zaliate slnkom – Architektonická tvorba Júliusa Sándyho“, ktorou si pripomenieme 150 rokov od narodenia významného architekta Júliusa Sándyho (1868 – 1953). Výstavu pripravilo Maďarské múzeum architektúry a Dokumentačné centrum pamiatkovej starostlivosti. Výstava, prostredníctvom projektov, dokumentov a fotografií, dokumentuje Sándyho tvorbu a kurátorsky ju pripravil historik umenia Péter Bodó, pracovník Maďarskej národnej galérie, v rámci štipendijného programu Maďarskej akadémie umení. Autorkou fotografií je Krisztina Bélavári, pracovníčka Maďarského múzea architektúry.
Podtatranskí susedia pozývajú na zberateľskú výstavu Čaro detstva
Napísal(a) Magdaléna Bekessová
Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo pre svojich návštevníkov zaujímavú zberateľskú výstavu pod názvom Čaro detstva. Výstava predstavuje súkromnú zbierku pani Alice Tokarčíkovej, zberateľky starožitností z Hanisky pri Prešove. Pani Tokarčíková je držiteľkou šiestich certifikovaných rekordov zapísaných v Knihe slovenských rekordov a patrí jej aj siedmy certifikát TOP zberateľka Slovenska. Najpočetnejšiu časť jej zbierky tvoria dečky a obrusy, ktorých má 520 exemplárov, plyšové hračky a bábiky z porcelánu, dámske bavlnené vyšívané vreckovky, ako jediná na Slovensku zbiera plesové kabelky ručne vyšívané korálikmi.
V Rožňave otvorili Tajomstvo medovníkového srdca s dielňou rodiny Lefterovcov
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave a Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, otvorili vo štvrtok 22. novembra 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave výstavu Tajomstvo medovníkového srdca. Na úvod vernisáže riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič privítal všetkých návštevníkov. Prítomným sa následne prihovorili Martin Jarinkovič a Ľudmila Mitrová z Východoslovenského múzea v Košiciach, ako aj Sylvia Holečková z Baníckeho múzea v Rožňave. Po odznení tónov Detskej ľudovej hudby Lúčka zo ZUŠ v Rožňave sa už záujemcovia mohli kochať pohľadom na medovnikárske umenie. Autorka výstavy a etnografka, Ľudmila Mitrová, najzvedavejších návštevníkov ochotne previedla celou výstavou, predstavila medovnikársku dielňu rodiny Lefterovcov
ROŽŇAVA BAŇA – život a práca. Múzejníci budú prezentovať výsledky svojho výskumu
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave 27.11.2018 o 15.30 hod. slávnostne otvoria výstavu ROŽŇAVA BAŇA – život a práca, ktorú pripravilo OZ Medza v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave. Výstava prezentuje výsledky výskumu zameraného na vplyv rozvinutého priemyslu na život v meste a zachovanie priemyselného dedičstva.
Mnohí zo súčasných obyvateľov Rožňavy a okolia, ich príbuzní, známi, pracovali, či žili na Rožňava Bani. Závod Železorudné bane Rožňava patril v 80. rokoch s počtom okolo 1 200 pracovníkov k najväčším zamestnávateľom v regióne. Práca na Bani sa tak priamo či nepriamo dotýkala takmer všetkých obyvateľov mesta a blízkeho okolia.
Výstava na pozadí historických faktov, prostredníctvom množstva dobových fotografií, písomností, trojrozmerných predmetov a spomienok pamätníkov
V revúckom Dome kultúry vystavuje inšpiratívny Kruh tvorivých žien
Napísal(a) J. Genčanský
„Jak rýchle ide čas! Čo je to rokov sto?
A dni a týždne, mesiace a roky
nič nie sú iné, len starosť rojných hláv!
Kto múdry je, ten nepočíta čas,
ten nezratuje kvapky dažďové.“
– napísal 28-ročný Vladimír Sýkora, alias Peter Zvon v Tanci nad plačom.
„Čas letí jak vtáci nedozerní.“ – zaspieval 19-ročný Laco Novomeský...
„Nemám čas!“ – frfleme všetci dennodenne, či už máme 50 alebo 20.
Veru, žijeme rýchlo, nemáme čas. Ale čas sám nám nič nevymeriava, proste plynie. Sme to my, kto ho úzkostlivo sledujeme, my, ktorí sa nevieme rozhodnúť, či minúta má byť hodinou, alebo hodina minútou. Čas sme my. Meriame ho svojím životom a prácou. Čas – máme ho toľko, koľko ho chceme mať. Tak žime a tvorme!
Výstava Tajomstvo medovníkového srdca, ktorej vernisáž bude 22. novembra 2018 o 15.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, predstaví návštevníkom nielen históriu a osobnosti medovnikárstva, ale aj unikátnu medovnikársku dielňu Lefterovcov, jednej z posledných košických medovnikárskych rodín, ktorá spolupracovala s ďalšou významnou medovnikárskou rodinou Novellyovcov. Výstava je zároveň venovaná genéze a vývoju medovnikárskych foriem a medovníkov, ktoré v priebehu stáročí podliehali rôznym módnym trendom. Výstava prezentuje drevené historické formy z 18. a 19. storočia, plechové formy zo zbierok Východoslovenského múzea, medovníky, ktoré boli vytvorené na drevených formách, medovníky z plechových foriem a súčasné medovníčky z dielní šikovných medovnikárok.
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 25. októbra 2018 o 15.00 hod. uskutoční vernisáž výstavy „Dezider Fertő. Rómsky rezbár“. Prostredníctvom zbierkových predmetov z fondov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Muzea romské kultury v Brne a Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre predstaví tvorbu tohto dodnes výnimočného výtvarníka – rezbára, ako jedného z najvýraznejších predstaviteľov rómskej neprofesionálnej výtvarnej tvorby. Výstava potrvá do 31. januára 2019. Je realizovaná s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Dezider Fertő sa narodil v roku 1921 v obci Gemerská Ves. Rezbárstvu sa začal venovať pomerne neskoro, v 80. rokoch 20. storočia, po smrti manželky.
Kytica rokmi uvitá - jubilejná autorská výstava Alberta Šmihulu
Napísal(a) Anežka Kleinová
„Gemerské osvetové stredisko usporiada výstavu miestneho výtvarníka pri príležitosti životného jubilea, ktorého sa dožil v tomto roku,“ pozýva riaditeľka GOS Helena Novotná a dodáva: „Albert Šmihula sa síce narodil v obci Hybe na Liptove, ale na Gemeri prežil už polovicu svojho života. Takže my ho považujeme za Rožňavčana, pričom blízky vzťah má aj k Betliaru, kde tvorí vo svojom ateliéri." Výtvarnej tvorbe sa venuje vo svojom voľnom čase od roku 1958. Inšpiruje ho každá krajina, ktorú navštívil a kde žije. Jeho realistické olejomaľby ovplyvnené rodiskom - tatranskou krajinou, ale aj Gemerom dosahujú aj komerčnú úspešnosť. Má za sebou mnohé úspešné autorské a kolektívne výstavy na Slovensku, a v zahraničí -
Výstava Gemer v období 1. ČSR je už otvorená
Napísal(a) PhDr. Erika Hermélyi Gecelovská
V rámci tzv. Osmičkovej jesene Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, slávnostne otvorilo výstavu pod názvom Gemer v období 1. ČSR.
Vo štvrtok, 4. októbra 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave najprv zazneli tóny hudobnej vložky Základnej umeleckej školy a následne riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič, srdečne privítal prítomných hostí. K jeho príhovoru sa pripojil aj Daniel Rusnák, podpredseda Košického samosprávneho kraja a následne aj spoluautor výstavy, Pavol Horváth. Autori okrem výstavy predstavili aj informačnú skladačku, ktorá bola vydaná k tomuto podujatiu a upozornili na odborné prednášky viažuce sa k výstave,
Súčasná minulosť v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Ing. Marián Manduch, autor mnohých fotografií regionálneho rozsahu, ktoré zachytil svojím objektívom, prezentuje svoje práce a úspechy od stredy 3. októbra 2018 na výstave v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, ktorá nesie názov Súčasná minulosť. Vernisáž výstavy otvorili svojím hudobným vstupom členovia Speváckeho zboru Quirín pri Základnej umeleckej škole v Revúcej. Diela úspešného fotografa si môžete pozrieť do 2. októbra od pondelka do piatku v čase 8:00 - 16:00 v podkroví múzea, vstupné je 0,50 EUR.
Ing. Marián Manduch sa narodil 8. októbra 1954 v Nitre. Do roku 1984 žil v Malých Ripňanoch. Od roku 1984 žije v Mojzesove. Je absolventom Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a Inštitútu výtvarnej fotografie SČF v Prahe.
Viac...
Vernisáž fotografií Miqa Casha z histórie Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Jeden z našich najoceňovanejších fotografov Karol Kállay vo svojej biografii spomína:
„Prácu fotografa som vždy miloval. Keď som začal pracovať pre zahraničné časopisy, vedel som, že pôjdem po lane, ktoré je natiahnuté v takej, inokedy inej výške, a nikdy nie je pod ním záchranná sieť. Ak sa to podarí, možno zaznie potlesk. Ak nie, čaká nás pád. Zakaždým som však do toho išiel znovu a znovu, na doraz, lebo som cítil dôveru tých, ktorí ma úlohou poverili.“
Z tejto krátkej state sa dajú vyčítať najzákladnejšie vlastnosti dobrého fotografa, bez ktorých nemožno v branži uspieť: usilovnosť, pracovitosť, až tvrdohlavé zameranie na cieľ, ale aj odvaha, trochu ducha dobrodruha, a pritom všetkom osobná poctivosť a profesionalita.
Tokaj na Gemeri - výstava, folklór, ochutnávka tokajských špecialít
Napísal(a) A. K.
Hovorí sa, že východ Slovenska a jeho obyvateľov najprv treba spoznať, až potom si o nich utvoriť názor. Avšak či obyvatelia nášho Košického kraja dostatočne poznajú svoj región? Možno skôr si odskočíme k moru, ako za roh k susedom, pričom Košický kraj sa môže pýšiť viacerými krásnymi miestami, mestami alebo atrakciami, ktoré ho robia atraktívnym, a zároveň zaujímavým pre verejnosť či turistov z celého Slovenska. Jedným zo zámerov kultúrnej ponuky Gemerského osvetového strediska (GOS) na nasledujúce obdobie je predstaviť kultúrne, prírodné a historické dedičstvo aj iných regiónov kraja a poskytnúť tak Gemerčanom dôvody na ich spoznávanie.
Otvorili výstavu Kálmán Tichy (1888 - 1968) v Rožňave
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Vo štvrtok 13. septembra 2018 Banícke múzeum v Rožňave slávnostne otvorilo jedno z najvýznamnejších podujatí Roka Kálmána Tichyho v Rožňave. Výstavu Kálmán Tichy (1888 - 1968) si záujemcovia môžu pozrieť v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave aj v rámci Dní mesta Rožňava a Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Vernisáž výstavy začala hudobným vstupom Základnej umeleckej školy v Rožňave a následne sa zúčastneným prihovorili Mgr. Pavol Lackanič - riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Mgr. Dionýz Kemény - zástupca primátora mesta Rožňava a Ing. František Kardoš - predseda OZ Pre partnerské mestá Rožňavy. Autorky výstavy Mgr. Eva Lázárová a Mgr. Sylvia Holečková predstavili výstavu a osobnosť Kálmána Tichyho.
Umelecké remeslo od praveku po súčasnosť
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
V stredu 19. septembra 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy „Umelecké remeslo od praveku po súčasnosť“. Výstava predstaví diela žiakov Súkromnej strednej umeleckej školy Hodruša – Hámre, inšpirované archeologickými nálezmi od doby bronzovej po stredovek. Na sprístupnenej výstave sú vystavené výrobky žiakov Súkromnej strednej umeleckej školy z Hodruše – Hámrov, ako aj originálne archeologické nálezy zo zbierok Archeologického múzea SNM v Bratislave. Archeologické nálezy slúžili ako vzor pre zhotovenie replík pôvodnými technológiami, ktoré boli zhotovené rukami talentovaných žiakov. Žiaci Súkromnej strednej umeleckej školy tak oživili už takmer zabudnuté umelecké remeslá a technologické postupy a vdýchli tak svojim výrobkom pečať dávnej histórie.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.