Výstavy (325)
Dňa 28.4.2016 sme v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave slávnostne otvorili ďalšiu výstavu zachytávajúcu špecifickú tému, ktorou sú tragické udalosti a ich hrozivé dôsledky, ktoré sa stali 10.6.1942 v stredočeskej obci Lidice. Túto zahraničnú výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea Pavol Lackanič a PhDr. Andrea Ševčovičová, ktorá sa v posledných rokoch venuje téme životných a zdravotných podmienok väzňov v nacistických koncentračných táboroch počas 2. svetovej vojny.
Prezentovaná výstava je koncepčne uceleným súborom troch na seba nadväzujúcich výstav Památníka Lidice (Lidická tragédie, Návraty Lidických dětí, Návrat Lidických žen),
Autorská výstava fotografií Milana Slabeja v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
Súčasťou krajskej prehliadky Zochova divadelná Revúca bola aj vernisáž autorskej výstavy fotografií Milana SLABEJA, ktorá je otvorená vo výstavnej sále MsDK v Revúcej od 28. apríla do 27. mája 2016 v čase od 7:30 hod. do 19:00. Pán Slabej sa narodil v Tisovci, kde prežil celý doterajší život. Pracoval v závode Cestné stavby a mechanizmy až do svojho odchodu do dôchodku. Foteniu sa venuje od roku 1968, je fotograf – amatér – samouk. Ako sám hovorí k foteniu sa dostal úplne náhodou, keď mu kamarát doniesol starý „aparát“ na opravu. Ako vášnivý fotograf – amatér predkladá zo svojho repertoáru fotograficky zakonzervované chvíľky premenlivých podôb života
40 rokov architektúry - K výstave Ing. arch. Maníkovcov v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Edita Kušnierová
V posledný marcový deň roku 2016 popoludní sa rožňavskí milovníci umenia zišli v tunajšej galérii na zaujímavej výstave, ktorej hlavnou témou bola architektúra. Jej cieľom bolo sprístupniť širokej verejnosti hodnoty nášho prirodzeného životného prostredia, voči ktorým sme často nevšímaví. Ich významnou nositeľkou je práve architektúra, ktorá nás obklopuje doslova všade Iba málokto z nás si uvedomuje, že je to práve architektúra, ktorá výrazne formuje náš vzťah k prostrediu, v ktorom žijeme, v ktorom sa pohybujeme.
Slušné dievčatá sa nepozerajú - z cyklu výstav súčasného umenia Rožňavské radiály 4
Napísal(a) Petronela Bodnárová
Vernisáž prvej výstavy štvrtého ročníka cyklu Rožňavských radiál sa uskutočnila vo štvrtok, 10. marca 2016, v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava je podujatím z cyklu výstav súčasného umenia Rožňavské radiály 4. Ako už tradične, výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea Mgr. Pavol Lackanič.
Skryté krásy divokej prírody na fotografiách
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
„Fotografia prírody je tichý žáner. Ticho a kľud. Tieto dve esencie musia byť prítomné už pri zhotovení snímky, jednak v našom vnútri, jednak v našom správaní sa v prírode. Ticho obklopuje aj hotovú fotografiu, nech je zavesená na stene alebo zobrazená na monitore.
O rožňavskej výstave, ktorá upriamila pozornosť na liečivé rastliny, ľudové liečiteľstvo a bylinkárstvo
Napísal(a) Gabriela Badin
„Tisícky rokov ľudia pozorovali účinky používania určitej rastliny alebo jej časti. Človek sa naučil zbierať, pestovať a využívať liečivé rastliny. Skúsenosti a poznatky sa dedili z pokolenia na pokolenie.“ „Človek už na najnižšom stupni svojho vývoja zistil,
Faleristika pre každého, pre zberateľov zvlášť
Napísal(a) Petronela Bodnárová
Banícke múzeum v Rožňave, v spolupráci so Slovenskou faleristickou spoločnosťou, otvorilo vo štvrtok 3. marca 2016 v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v poradí svoju druhú tohtoročnú vernisáž výstavy s názvom Faleristika pre každého. Výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Pavol Lackanič;
Výstava, ktorá vás cez oči umelcov nechá počuť aj spev vtáka
Napísal(a) Martina Urbanová
V utorok 2. februára 2016 sa vo výstavnej sieni MsDK v Revúcej stretli nadšenci fotografie prírody, pretože sa tam konala vernisáž putovnej výstavy Slovenskej asociácie fotografov prírody, pod názvom SKRYTÉ KRÁSY DIVOKEJ PRÍRODY. Výstavu, ktorá potrvá do štvrtka 3. marca t.r., zorganizovalo MsKS v Revúcej a Mesto
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave bola vernisáž prvej tohtoročnej výstavy Od babičky na boľačky
Napísal(a) Martin Kováč a Csaba Urban
Vo štvrtok 21. januára 2016 sa konala vernisáž prvej tohtoročnej výstavy v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave pod názvom Od babičky na boľačky. Jedná sa o prevzatú výstavu Východoslovenského múzea v Košiciach. Pôvodná banerová výstava, zameraná na bylinkárstvo, liečivé rastliny a domáce liečiteľstvo, bola doplnená
Gemersko-malohontské múzeum ponúka výstavu výtvarných diel mladého výtvarníka Zoltána Agócsa
Napísal(a) Mgr. art Daša Klapitová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote na záver roka ponúka výstavu výtvarných diel mladého výtvarníka Mgr. art. Zoltána Agócsa (1988, Čakanovce, okr. Lučenec), čerstvého absolventa Ateliéru klasických maliarskych disciplín prof. Ľudovíta Hološku, na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Kurátorkou výstavy je Mgr. art Daša Klapitová. Vernisáž výstavy sa uskutoční 17. decembra 2015 (štvrtok) o 17:00 hod. v priestoroch múzea. Otvorenie výstavy spríjemní hra na klavír v podaní študenta košického konzervatória Richarda Jambricha a šálka vianočného punču. Autor výstavy sľubuje umelecký zážitok, aj prekvapenie.
Viac...
Výstava členov výtvarného klubu Plánka pod názvom Plánka v Advente potrvá do Vianoc
Napísal(a) MsKS
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej usporiadalo počas tohtoročného adventného obdobia výstavu členov výtvarného klubu Plánka pod názvom Plánka v Advente. Aj napriek názvu evokujúcom vianočnú tematiku, výstava nemá jednotiaci prvok. Výber umeleckých diel bol výsadou ich autorov. Vo výstavnej sále MsDK tak môže návštevník vidieť prierez rôznorodých štýlov, tém; zastúpenie tu má keramika Boženy Šuhajovej, drevorezba Evy Wilson a Milana Matúša, kombinovaná technika Kataríny Kostičovej a maľba Alžbety Zatrochovej, Jany Staškovej – Klimentovej, Kataríny Molnárovej, Margity Matúšovej, Márie Labošovej, Jozefa Kostiča, Ernesta Hausera, Martiny Guliarikovej, Mariany Fröhlichovej a Vincenta Blanára.
Rozprávková krajina - putovná výstava bábok českej ilustrátorky a výtvarníčky Vítězslavy Klimtovej v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva širokú verejnosť do svojich priestorov na putovnú výstavu bábok českej ilustrátorky a výtvarníčky Vítězslavy Klimtovej pod názvom „Rozprávková krajina“, ktorá potrvá do 11.12.2015.
Vítězslava Klimtová je česká spisovateľka,
Výstavnú sezónu Baníckeho múzea v Rožňave za rok 2015 ukončili vernisážou diel výtvarníkov Akadémie Rovas
Napísal(a) Gabriella Badin
Výstavnú sezónu Baníckeho múzea v Rožňave za rok 2015 sme ukončili 24. novembra vernisážou diel výtvarníkov Akadémie Rovás, za účasti priateľov, záujemcov a sympatizantov. Výstavu otvoril riaditeľ múzea Mgr. Pavol Lackanič, ktorý privítal účastníkov, ale obzvlášť prítomných autorov: Mgr. art. Otta Szabóa, Tímeu Tóth, Józsefa Borsó Borisszu, Oskara Kovácsa, Astridu Kiss a Radoslava Repického. Následne odovzdal slovo kurátorke výstavy Ágnes Kovács. Z jej slov sme sa dozvedeli, že eNRA - výtvarníci medzinárodnej tvorivej komunity Rovás (eNRA vznikla v roku 2012 na základe požiadavky medzinárodnej tvorivej spolupatričnosti) vystavujú v našich priestoroch už tretí krát, čo svedčí o vzájomnej plodnej spolupráci medzi múzeom a akadémiou.
O KRAJ (A) INE. Súbor vystavených diel ponúka výtvarné práce mladej generácie slovenských výtvarných umelcov
Napísal(a) Petronela Bodnárová a Csaba Urban
Typicky tradičným slávnostným prestrihnutím pásky sa vo štvrtok, 19. novembra 2015 vo večerných hodinách, uskutočnila vo výstavných priestoroch Galérie baníckeho múzea v Rožňave vernisáž kurátorskej výstavy Jána Kraloviča z cyklu výstav súčasného umenia Rožňavské radiály 3 s názvom O KRAJ (A) INE. Súbor vystavených diel divákom ponúka výtvarné práce mladej generácie slovenských výtvarných umelcov Juraja GÁBORA, Dominika HLINKU, Jána KEKELIHO, Štefana PAPČA a Lucie PAPČOVEJ.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.