Výstavy (325)
František Gyurkovits – maliar Lučenca v priestoroch Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Vernisáž výstavy František Gyurkovits – maliar Lučenca v historických priestoroch Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí sa uskutočnila 25. apríla 2018 o 16.30 hod. Výstavu Novohradského múzea a galérie v Lučenci otvoril a prítomných privítal riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Život a dielo umelca priblížila historička umenia a kurátorka výstavy Andrea Németh Bozó. V interiéri obrazárne je inštalovaných viac ako 50 výtvarných diel autora. Banícke múzeum v Rožňave vo fonde výtvarného umenia eviduje 16 diel Gyurkovitsa, z ktorých 12 bolo doplnených a v premiére inštalovaných na uvedenej výstave. Vernisáž výstavy František Gyurkovits – maliar Lučenca v historických priestoroch Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí sa uskutočnila 25. apríla 2018 o 16.30 hod.
Výstava venovaná pamiatke slovenského učiteľa, vojaka a bojovníka FFI, rodáka z Klenovca, Karola Pajera
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Pri príležitosti Dní mesta Rimavská Sobota sa v piatok 4. mája 2018 o 12.30 hod. uskutoční vernisáž výstavy „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“. Výstava je venovaná pamiatke slovenského učiteľa, vojaka a bojovníka FFI, rodáka z Klenovca, Karola Pajera (1919 – 1944), ktorý pomohol zachrániť stovky detí a položil život za slobodu Francúzska a Slovenska v bojoch s fašistami o Mont-Mouchet pri mestečku Pinols. Výstava potrvá do 31. augusta 2018. Karol Pajer po porážke Francúzska nacistickým Nemeckom pomohol zachrániť stovky detí z rôznych častí Európy pred ich deportáciou a padol ako partizán v boji za slobodu Francúzska a Slovenska proti presile vojsk nemeckých okupantov a francúzskej kolaborantskej vlády v priestore Mont-Mouchet pri mestečku Pinols.
Výstava: Od ihly po šijací stroj v Rožňave doplnená o výstavu gombíkov
Napísal(a) PhDr. PaedDr. Uršula Ambrušová, PhD, Mgr. Sylvia Holečková
Výstava približujúca dejiny krajčírov a obchodníkov s textilom v Košiciach v období od 16. storočia do začiatku 20. storočia prostredníctvom rukopisov, dobovej tlače, fotografií a trojrozmerného materiálu zo zbierok Východoslovenského múzea v Košiciach – cechová truhlica, pečatidlá, zvolávacia tabuľka, šijací stroj, krajčírske pomôcky, ukážky pánskeho a dámskeho odevu. Unikátmi na pripravovanej výstave sú: drevený vývesný štít krajčírov zo 16. storočia, zoznam majstrovského obeda zo 17. storočia, rukopisná kniha predpisov a nákresov k vyhotoveniu majstrovských kusov pre košický krajčírsky cech z roku 1695. Výstava je určená predovšetkým pre školopovinnú mládež a taktiež pre návštevníkov mesta v rámci spoznávania histórie Košíc a Rožňavy.
Vernisáž výstavy fotografií Ing. Dušana Sekerku „Z piatich kontinentov“ v Mestskom múzeu v Jelšave
Napísal(a) Mgr. Adam Slovák
Na jar všetci intenzívnejšie vnímame okolitý svet - prebúdzajúcu sa prírodu. Apríl je mesiac lesov, v apríli je Svetový deň Zeme. Preto sme v tomto čase zaradili do kalendára našich podujatí výstavu ,,Z piatich svetadielov“, ktorá očami fotografa priblíži vzácne prírodné zákutia našej zemegule a kultúrne skvosty našich predkov. Mestské múzeum Jelšava Vás pozýva na vernisáž výstavy Ing. Dušana Sekerku „Z piatich kontinentov“, ktorá sa bude konať vo štvrtok 26. apríla 2018 so začiatkom o 16.30 hod. v priestoroch mestského múzea. Výstava následne potrvá od 27. apríla 2018 až do odvolania.
Ing. Dušan Sekerka
Autor výstavy, rodák z Ratkovského Bystrého, prežil väčšinu svojho života v Revúcej. Navštevoval gymnázium v Revúcej a vyštudoval Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene,
MALIAR LUČENCA na výstave v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) Andrea Németh Bozó
Františka Gyurkovitsa právom nazývajú maliarom Lučenca, resp. Novohradu, keďže jeho život a dielo sa neoddeliteľne spájajú s týmto mestom a okolím. Narodil sa v roku 1876 v Budapešti, prevažnú časť svojho života však prežil v Lučenci. V čase, keď sa tu natrvalo usadil (1913), mal už za sebou roky štúdia v Budapešti, Paríži (Akadémia Julian) a na akadémii v Mníchove. Status akademického maliara a jeho obľúbená povaha ho predurčili stať sa významnou osobnosťou. V období Rakúsko-uhorskej monarchie bol uznávaným a vyhľadávaným umelcom, neskôr, v období prvej Československej republiky ako príslušník národnostnej menšiny sa stal maliarom tvoriacim na periférii umeleckého života. Až v druhej polovici 20. storočia, keď už bol v pokročilom veku,
Vzácne kameninové výrobky z Muráňa prezentuje výstava nainštalovaná v Hradnom múzeu vo Fiľakove
Napísal(a) Sylvia Holečková
V Hradnom múzeu vo Fiľakove je v týchto dňoch inštalovaná výstava Baníckeho múzea v Rožňave Spomienka muránskej kameniny. Výstava prezentuje vzácne výrobky z Muráňa z ranného obdobia výroby – výrobky s rodovým erbom Koháry, výrobky s modrým viedenským motívom, taniere s prelamovaným okrajom, ako aj s obľúbeným motívom viničových listov v zelenom a modrom prevedení. Pozornosť si určite zaslúži pestrá škála výrobkov s motívom vtáčika a kohútika. V neposlednom rade svojou krásou a rozmanitosťou určite zaujmú výrobky zdobené kvetinovým motívom, maľované voľnou rukou i cez šablónu. Výstava Spomienka muránskej kameniny mala premiéru v septembri 2017 v Rožňave. Vo Fiľakove, kde výstavou otvorili turistickú sezónu na Fiľakovskom hrade, bude inštalovaná do 11. mája 2018 a odtiaľ poputuje do Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
„Obaly a knihy“ - výstava prác študentov Školy úžitkového výtvarníctva Košice po prvýkrát v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Škola úžitkového výtvarníctva Košice pozývajú širokú verejnosť do priestorov knižnice v Rožňave, ul. Lipová 3 na výstavu pod názvom „Obaly a knihy“, ktorá potrvá do 5.5.2018. Výstava prác študentov Školy úžitkového výtvarníctva Košice, odborov Propagačná grafika a Propagačné výtvarníctvo je v priestoroch knižnice po prvýkrát. Pre širokú verejnosť je to v knižnici opäť niečo nové. Prezentujú sa tu ročníkové projekty. „Témy prác týchto dvoch odborov sú iné, ale spája ich funkčnosť, praktickosť a estetika,“ prezradila Mgr. art. Katarína Fazekasová, ktorá vyučuje na škole rôzne predmety a vedie aj krúžok Experimentálne grafické techniky. „Spoločnou témou žiakov propagačné výtvarníctvo bol obal. Žiaci navrhli farebné a výtvarné riešenia obalov na
Niekoľkomesačná práca sa pretavila do nádhernej výstavy - Rožňava do toho!
Napísal(a) Ing. Zlatica Halková
(Rožňava – 5.4.2018) Niekoľkomesačná práca sa pretavila do nádhernej výstavy Rožňava do toho. Najprv boli len úvahy ako na to, a potom to začalo, začali sa zbierať fotografie, rôzne trofeje, proste čo kto zohnal. Hlavným tvorcom bol Juraj Králik, ktorý sa už aj v mladosti venoval histórii športu. Našťastie nezostal sám, partia nadšencov priložila ruku k dielu a veru pri otvorení výstavy v mnohých očiach sa ligotala slzička. Podarilo sa nám zostaviť až 22 športových odvetví, a to z rokov 1913 až 1989. Na otvorení výstavy samozrejme že nechýbal ani primátor mesta, však aj jeho fotografie z basketbalu sa tu objavili. Poďakovanie patrí Olympijskému klubu Gemer, mestu Rožňava a samozrejme Baníckemu múzeum, hlavne pracovníkom, ktorí posledné dni spoločne s nami pracovali ako včeličky, aby sme v Galérii otvorili spomienky na rôzne generácie.
Historická výpočtová technika zo zbierok spoločnosti RSNET, s. r. o. na výstave
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Vernisáž výstavy „Kremíkové nebo“ v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa uskutoční 10. apríla 2018 (utorok) o 15.00 hod. Verejnosti predstaví historickú výpočtovú techniku zo zbierok spoločnosti RSNET, s. r. o. Rimavská Sobota. Výstava potrvá do 30. júna 2018. Sprístupnená výstava predstavuje historickú výpočtovú techniku zo zbierok spoločnosti RSNET, s. r. o. V súčasnosti sa stali počítače, notebooky, tablety a smartfóny každodennou a neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Pripravovaná výstava má ambíciu predovšetkým mladšej generácií predstaviť historickú výpočtovú techniku, ktorá svojimi technickými parametrami, výkonmi, rozmermi vyvoláva úsmev na tvári a zároveň aj počudovanie.
Ôsma repríza výstavy Rožňavské cechy potešila aj Nové Zámky
Napísal(a) Sylvia Holečková
Vo výstavnej sieni Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch sa dňa 22. 3. 2018 uskutočnila za prítomnosti podpredsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Ing. Tibora Csengera vernisáž výstavy Rožňavské cechy. Rožňava, známa predovšetkým ako banícke mesto, patrila už v 17. storočí medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku. V meste pulzoval čulý remeselnícky život s početnými cechmi. Výstava prostredníctvom zaujímavého, mimoriadne vzácneho cechového materiálu, prezentuje niekdajší bohatý cechový život v Rožňave. Vystavené insígnie rožňavských cechov - zvolávacie tabuľky, pečatidlá, truhlice, vývesný štít, cechové nádoby i písomný materiál sú evidované v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave.
Viac...
Od chmeľu k pivu. Výstava, ktorá návštevníkom približuje proces výroby piva
Napísal(a) Sylvia Holečková
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnila 15. marca 2018 vernisáž výstavy Od chmeľu k pivu. Výstavu, ktorá návštevníkom približuje proces výroby piva, pripravilo Tribečské múzeum v Topoľčanoch. Autormi výstavy sú Ing. Oľga Kostolná a Mgr. Ondrej Godál. S pivovarníctvom je úzko späté aj naše mesto Rožňava. Varenie piva priniesli do oblasti Gemera v 13. storočí nemeckí kolonisti, ktorí pochádzali z vyspelejších hospodárskych a spoločenských pomerov. Spočiatku sa pivo varilo v domácnostiach, neskôr v mestách. Každé mesto malo svojho sládka, ktorý podliehal priamo mestskej samospráve.
Výtvarné spektrum a AMFO 2018 - Vernisáž výstavy a vyhodnotenie regionálnych súťaží
Napísal(a) A. Kleinová
Každoročne organizované súťaže tvorivosti neprofesionálnych autorov v oblastiach umeleckej fotografie a výtvarnej tvorby, vyhlásené začiatkom tohto roka, budú uzavreté vernisážou výstavy úspešných prác pre verejnosť a zároveň vyhodnotením snaženia autorov. Gemerské osvetové stredisko (GOS) pozýva v utorok 20. marca 2018 o 16.30 do Domu tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave. „Zostaveniu výstavy a vyhodnoteniu predchádzali zasadnutia odborných porôt v oboch súťažiach," informuje za organizátora Anežka Kleinová (GOS) a dodáva: „pre autorov sa uskutočnili odborné rozborové semináre, ktoré tvoria neodeliteľnú súčasť súťaží.
Výstavu „Od chmeľu k pivu“ otvoria v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) P. Horváth
Pivo je nápojom ktorý sprevádza kroky človeka po tisícročia. Od doby, keď v čase neolitu prišlo k objaveniu piva, jeho chuti a účinkov, už uplynulo mnoho rokov, ale pivo je tu s nami stále. To svedčí nielen o obrovskej popularite tohto nápoja naprieč kultúrami, ale aj o jeho univerzálnosti a jednoduchosti prípravy – bol to nápoj, ktorý mohol chutiť skoro každému a jeho príprava nebola zložitá. Pripravená výstava „Od chmeľu k pivu“, ktorá bude otvorená v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave 15. marca t. r., má za cieľ návštevníkom priblížiť proces výroby piva, počnúc výberom a pestovaním surovín a končiac pri finálnom produkte. Zároveň si kladie za cieľ prostredníctvom výkladu i pripravených informačných panelov oboznámiť verejnosť so stručnou históriou piva a pivovarníctva, krčiem,
Pripravovaná výstava v GMM Vesmír očami detí prezentuje 302 prác z 23 škôl
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Výstavu Vesmír očami detí pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, organizačná súčasť KHaP M. Hella v Žiari nad Hronom a uskutoční sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Je tradičnou súťažnou prehliadkou detskej výtvarnej tvorby a venuje sa tematike vesmíru. V roku 2018 sa do súťaže zapojilo spolu 302 prác z 23 škôl v kategóriách MŠ, ZŠ (2 stupne) a ZUŠ (tiež 2 stupne). Odborná porota vyhodnotila najlepšie práce, ktoré postupujú do celoštátneho kola v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Prvé tri miesta v každej kategórii budú ocenené a ceny odovzdané na vernisáži výstavy, ktorá bude 9. marca 2018 o 14.30 hod.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.