Výstavy (325)
Prvá tohtoročná výstava v GMM patrí Rolandovi Neupauerovi - NESÚVISLOSTI
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Prvou výstavou Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote v roku 2018 je výstava výtvarníka Rolanda Neupauera pod názvom Nesúvislosti. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 8. marca 2018 o 15.00 hod. Výstava potrvá do 31. mája 2018.
Roland Neupauer (*1980) je súčasný mladý autor, pôsobiaci v Krásnohorskom Podhradí. Napriek svojej ťažkej chorobe patrí k výrazným individualitám s veľkým tvorivým potenciálom, ktorý prináša nový a svieži prístup k maliarskemu spracovaniu aktuálnych tém. Neupauer je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ateliéru prof. Jána Bergera.
V stredu 21. februára 2018 sa uskutočnila vernisáž výstavy pod názvom Šup ho s kožuchom cez plecia s Hraškou! Kto je Hraška? Ako v slovenskom rozhlase odznelo na dopyt moderátorov, Hraška je prezývka, ktorú som získala počas štúdia Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre vo folklórnom súbore Zobor. Vraj som malá ako hrášok, hovorili... Ale nie, nebola táto vernisáž o mne. Bola o našich tradíciách a o tom, ako si niekedy nevážime, čo nám naši starí rodičia zanechávajú. Dvaja talentovaní vystavovatelia, ktorých som oslovila, chcú, aby ich poklady bolo vidno, snáď budú mať svojich pokračovateľov a toto remeslo nevyhynie. Hlavnou náplňou môjho výskumu bolo zistiť, či sa ľudové kožušníctvo ešte nejakým spôsobom vyskytuje u nás v Gemeri.
Výstavnú sezónu 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorila medzinárodná tvorivá komunita Rovás s výstavou eNRA
Napísal(a) Gabriella Badin
Výstavnú sezónu 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorila medzinárodná tvorivá komunita Rovás s výstavou eNRA. Ide o jubilejný piaty ročník tejto výstavy; tento rok s názvom „PREČO“. Vernisáž sa uskutočnila 30. januára 2018 za prítomnosti a pod hlavnou záštitou Dr. Istvána Grezsu, splnomocnenca vlády MR, a pod záštitou Attilu Haraszti, generálneho konzula MR v Košiciach.
Tohtoročná výstava, ktorá zaplnila všetky výstavné plochy galérie rôznorodými výtvarnými dielami súčasných autorov, pritiahla už na vernisáž veľký počet záujemcov.
Pozývame vás do Revúcej na prednášku o ľudovom kožušníctve spojenú s výstavou
Napísal(a) L.O.K
Z Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sme obdržali zaujímavý i podnetný text. Hneď v úvode sa pýtajú: "Máte radi folklór a radi by ste sa v tejto oblasti vzdelali? Pozývame Vás na prednášku o ľudovom kožušníctve spojenú s výstavou s názvom ŠUP HO S KOŽUCHOM CEZ PLECIA S HRAŠKOU! Výstava prezentuje 8 mesačný výskum spracovávania kože a kožušinových výrobkov v obci Muránska Zdychava. Do problematiky vás uvedie Mgr. Petra “Hraška” Oravcová, etnologička, kurátorka, muzeologička."
Mladí umelci výtvarných odborov ZUŠ novohradského a gemersko-malohontského regiónu vystavujú v Revúcej
Napísal(a) MG od
Jedenásty ročník výstavy výtvarných prác mladých umelcov výtvarných odborov ZUŠ novohradského a gemersko-malohontského regiónu pomenovanej ako Paleta mladých výtvarníkov, začínal slávnostnou vernisážou 19.1.2018 o 13.00 v dôstojných podkrovných priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Organizátorom Palety je tohto roku Súkromná základná umelecká škola Artiana Revúca. Na výstave je prezentovaných 117 výtvarných prác žiakov zo ZUŠ Tisovec, Veľký Krtíš, Hnúšťa, Rimavská Sobota, Poltár, Balog nad Ipľom, Fiľakovo, Revúca, ďalej z CZUŠ a SZUŠ Lučenec, a SZUŠ Revúca. Spomedzi nich porota ocenila 23 žiakov.
Medzinárodná tvorivá komunita Rovás (eNRA) vystavuje tento rok v Rožňave už po piatykrát
Napísal(a) Ágnes Kovács
Toto tvorivé zoskupenie, ktoré vzniklo v roku 2012 pod záštitou združenia Rovás so sídlom v Košiciach, prináša každý rok diela veľmi rôznorodého štýlu a techniky, s rozmanitou tematikou, pričom výstavy predsa len zosúlaďuje rovnaká vlnová dĺžka a potreba spolupatričnosti. Materiál výstav eNRA sa zväčša rodí počas medzinárodných letných táborov. Tento rok, keďže sa jedná o veľkú jubilejnú výstavu k 5. ročníku, budú návštevníci mať možnosť popri domácich autoroch z eNRA, ako sú akademický maliar Otto Szabó alebo grafik Zoltán Zeman, vidieť aj ďalšie samostatné výstavy popredných autorov, ako sú József Szurcsik (akademický maliar, laureát Munkácsyho ceny), István Orosz (umelecký grafik, nositeľ Kossuthovej ceny), Márton Barabás (akademický maliar, laureát Munkácsyho ceny), Attila Dienes (umelecký sochár, laureát Munkácsyho ceny), Tamás Gaál (umelecký sochár, laureát Munkácsyho ceny), László Nemes (akademický maliar) a grafička Vica Juhász.
Koniec týždňa v Revúcej zavŕšil piatkový večer s vernisážou výstavy Revúckych fotografov. Ako každý rok, tak aj minulé ročníky sme sa stretli s inšpiratívnymi fotografiami známych i začínajúcich fotografov. Večerom a úvodným slovom nás previedla Ing. Karin Killíková a Bc. Barbora Vrabcová. Zvedaví návštevníci výstavy si mali možnosť pohladiť oko aj dušu pohľadom na prírodu, folklór, tanec, deti, štipku Vianoc a krásnych ľudí.
Výstava „Dieťa a jeho svet“ predstaví život dieťaťa v tradičnom dedinskom a z časti aj v mestskom prostredí nášho regiónu
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Vernisáž výstavy „Dieťa a jeho svet“, ktorá predstaví život dieťaťa v tradičnom dedinskom a z časti aj v mestskom prostredí regiónu Gemer-Malohont sa uskutoční 13. decembra 2017 o 15.00 hod. v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Prostredníctvom fotografií a zbierkových predmetov z fondov etnológia, história a archeológia bude prezentované obdobie narodenia, krstu, predškolský a školský vek, detský odev, nábytok a v neposlednom rade aj hračky a hry. Výstava potrvá do 30. apríla 2018.
Výstava „Žijem na strome a je mi dobre" predstaví tajomný život na strome, ktorý pri prechádzke prírodou nevnímame
Napísal(a) RNDr. Elena Martincová
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote 7. decembra 2017 o 15.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy „Žijem na strome a je mi dobre“, ktorá návštevníkom predstaví tajomný život na strome, ktorý pri prechádzke prírodou nevnímame. Výstava potrvá do 28. februára 2018. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo v spolupráci so Stredoslovenským múzeom v Banskej Bystrici reprízu interaktívnej výstavy
Výstava Rozprávkové múzeum, ktorú otvorili v Rožňave, približuje bábkarstvo so svojbytným prejavom umelcov slovenskej moderny
Napísal(a) Mgr. Zuzana Kaličiaková
V Galérii Baníckeho múzeu v Rožňave vernisážou otvorili 23. novembra 2017 výstavu pod názvom Rozprávkové múzeum, ktorú pripravili v spolupráci so SNM Múzeom bábkarskych kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň. Výstava je určená pre širokú laickú verejnosť s prihliadnutím na detského návštevníka. Približuje bábkarstvo so svojím svojbytným prejavom umelcov slovenskej moderny a ich tvorbu pre inštitucionálne bábkové scény.
Viac...
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorili autorskú výstavu Márie Gyarmati „V mojej duši je večná jar“
Napísal(a) Eva Tományová
Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave otvorili 16. novembra 2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave autorskú výstavu Márie Gyarmati s názvom „V mojej duši je večná jar“. Gyarmati Mária – AYA vybrala milovníkom umenia z Rožňavy a okolia 75 obrazov zo svojej bohatej tvorby v rokoch 2000-2017. Výstavu otvorili riaditeľ Baníckeho múzea Mgr. Pavol Lackanič, ktorý privítal asi 60 účastníkov vernisáže, výstavu a tvorbu autorky predstavil Csaba Szemesi, profesor kultúry Univerzity v Liverpoole, za organizátora,
Vernisáž a výstava najlepších ocenených výtvarných prác z celoslovenského kola súťaže
Napísal(a) A. Kleinová
Koncom júla 2017 sa uskutočnilo v Trenčíne vyhodnotenie 54. ročníka celoštátnej súťaže Výtvarné spektrum, ktorého regionálne kolo organizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v apríli. V septembri sa skončila výstava ocenených prác na Trenčianskom hrade, výber z toho najlepšieho môžete vidieť aj v Rožňave. „Je pre nás cťou, že môžeme hostiť to najlepšie čo v rámci Slovenska v neprofesionálnej výtvarníckej oblasti vzniklo," pozýva na výstavu riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
Múzeum Prvého slovenského gymnázia prezentuje výstavu obrazov Mgr. Zoltána Mikó
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Múzeum Prvého slovenského gymnázia Vás srdečne pozýva na výstavu obrazov Mgr. Zoltána Mikó, ktorá nesie názov Čaro prírody. V podkroví múzea autor prezentuje 48 obrazov. Najviac inšpirácie autor čerpá z prírody, ktorá sa opakovane objavuje v jeho tvorbe. Mgr. Zoltán Mikó momentálne žije v Šali, ale pochádza z Vyšných Valíc, kam sa rád každý rok vracia práve na jeseň a zimu, čo sa dá pozorovať aj na obrazoch rôzneho prostredia, či už stvárnenia gemerských kopcov alebo ročných období.
Z vernisáže výstavy Spomienka muránskej kameniny
Napísal(a) Sylvia Holečková
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 14. septembra 2017 uskutočnila vernisáž výstavy Spomienka muránskej kameniny. Výstava prezentuje kameninové výrobky muránskej manufaktúry, ktorá v Muráni pôsobila v rokoch 1823 – 1910. Výstava prezentuje zbierky Baníckeho múzea v Rožňave, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Múzea vo Svätom Antone, Múzea Muráň, Východoslovenského múzea v Košiciach a predmety zapožičané od súkromných osôb.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.