Výstavy (325)
V Rožňave otvoria výstavu Kálmán Tichy (1888 – 1968)
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v týchto dňoch prichádza so zaujímavou výstavou. V rámci Dní mesta Rožňava a Dní európskeho kultúrneho dedičstva bude v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorená výstava s názvom Kálmán Tichy (1888 – 1968). Výstava je jedným z najväčších podujatí Roka Kálmána Tichyho v Rožňave, iniciátormi ktorého boli Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy, Banícke múzeum v Rožňave, Mesto Rožňava a Klub starých Rožňavčanov. Mesto Rožňava vyhlásilo rok 2018, kedy si pripomíname jeho dvojité výročie, za Rok Kálmána Tichyho na slávnostnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva 3. februára 2018 a zároveň udelilo Kálmánovi Tichymu titul Čestný občan Rožňavy In memoriam.
Vernisáž výstavy „Minerály pod lupou“ v GMM
Napísal(a) Mgr. Peter Ledvák, PhD. a Bc. Stanislav Levendovský
Vernisáž výstavy „Minerály pod lupou“, ktorá predstaví pestrú paletu minerálov a kryštálov zo Slovenska, Českej republiky a najznámejších svetových lokalít. sa uskutoční 11. septembra 2018 (utorok) o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Autormi výstavy sú Mgr. Peter Ledvák, PhD. a Bc. Stanislav Levendovský z Východoslovenského múzea v Košiciach. Výstava potrvá do 31. januára 2019.
Minerály boli a sú nevyhnutnou súčasťou ľudského života a výrazne prispeli k rozvoju našej spoločnosti. Majú nesmierne využitie nielen v klenotníctve, ale aj priemysle a potravinárstve. Cieľom výstavy „Minerály pod lupou“
Fotografie miestneho Fotoklubu PIX-XL Rožňava zachytávajú miesta, okolo ktorých prechádzame možno denno-denne
Napísal(a) P. Horáth
Dňa 26. júla 2018 sa v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnila vernisáž výstavy miestneho Fotoklubu PIX-XL Rožňava s názvom Rožňava vo výtvarnej fotografii. O uvoľnenú atmosféru na otvorení výstavy sa postarala trojica hudobníkov: Marieta Roxerová, Peter Henriczy a Dušan Zatroch. Výstavu svojimi príhovormi otvorili Mgr. Pavol Lackanič - riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave a Štefan Kesi z Fotoklubu PIX-XL Rožňava. Podujatie sa napriek dovolenkovému obdobiu tešilo slušnej účasti. Výstava ponúka netradičný pohľad na Rožňavu skrz približne 50 fotografií od 9 autorov: Andrea Gibasová, Peter Henriczy, Pavol Horváth, Ivan Kerekeš, Štefan Kesi, Gejza Kolesár, Peter Maxin, Jaroslav Ujházy a Ladislav Viszoczky. Autori sa chceli vyhnúť vystavovaniu klasických
Autorská výstava fotografií Jozefa Peniaška v Rožňave - Nerušte moje sny
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) pozýva v stredu 8. augusta 2018 o 16.16 do Domu tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave na otvorenie výstavy fotografií. Autor je rodákom z Handlovej, avšak pred mnohými rokmi sa priženil do Hrhova. Pracuje ako technik na kompresorovej stanici tranzitného plynovodu, ale zároveň sa vypracoval z amatérskeho fotografa na profesionála. Priznáva, že najprv fotografoval takmer všetko - ľudí, krajinu a zátišia, neskôr sa jeho témy menia a v centre záujmu zostáva človek ako inšpiratívna a zaujímavá bytosť. Snívať o fotografovaní začal už v detstve, keď zbadal prvý fotoaparát. Jeho sen sa vyplnil. Naozaj sa stal fotografom, snívanie ho však doteraz neprestalo baviť.
V Galérii Baníckeho múzea bude vystavovať svoje fotografie rožňavský Fotoklub PIX-XL Rožňava
Napísal(a) EHG
„Na každej fotke sú aspoň dvaja – fotograf a divák.“
(A. Adams)
Rožňava má čo ponúknuť, vie očariť bohatou históriou, impozantnou architektúrou, budovami, námestím, charakteristickými uličkami, tajomnými zákutiami....
Starobylá kalvária, katedrála, veže kostolov, dominantná Strážna veža – miesta, ktoré denne vidíte, prešli ste okolo nich nespočetne veľakrát, poznáte ich.
Kolekciou „Rožňava vo výtvarnej fotografii“ sa snažíme prelomiť toto každodenné pozeranie na naše mesto, ponúknuť iný pohľad na poznané, ukázať menej atraktívne rôznym spôsobom, nevidieť iba architektúru, ľudí, kvety, stromy, krajinu..., ale uvidieť farby, svetlo, tiene,
V Rimavskej Sobote otvoria výstavu Príbehy 20. storočia
Napísal(a) M. Hnát
Putovná výstava Príbehy 20. storočia si našla svoje miesto v Rimavskej Sobote. Od pondelka 2. júla 2018 bude expozícia Príbehy 20. storočia nainštalovaná na nádvorí Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Vďaka ústretovosti Banskobystrického kraja a PhDr. Oľgy Bodorovej, riaditeľky múzea, si občania Rimavskej Soboty budú môcť na výstavu vytvoriť svoj vlastný názor, keďže niektorí zastupitelia mesta jej obsah na rokovaní mestského zastupiteľstva odmietli a jej obsah označili za “minoritnú históriu”. Výstava zachytáva formou krátkych citátov príbehy obyčajných ľudí, ktorí sa stali hrdinami našej pamäti národa a návštevníkom areálu múzea v Rimavskej Sobote bude k dispozícii do nedele 29. júla 2018.
Výstava LUX et TENEBRIS v Rožňave predstaví dve výtvarníčky mladej generácie
Napísal(a) V. Zatrochová
Výstava s názvom LUX et TENEBRIS, ktorá sa otvorí 28. júna 2018 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, predstavuje výtvarné práce Mgr. Astridy Kissovej a Mgr. art. Viktórie Zatrochovej. Autorky patria do mladej generácie súčasnej výtvarnej scény. Spoločným menovateľom je expresívny výtvarný jazyk, časté použitie tmavých tónov a tém skúmajúcich hlbšie, často až temné zákutia bytia. Rozličnosť prác sa prejavuje najmä v použití výrazových prostriedkov, odlišnosti tém a východísk. Obsah výstavy LUX et TENEBRIS tvoria kresby, grafiky, maľby, práce na PC, animácie a priestorové práce. Diela svojou rôznorodosťou, pod ktorou sa tiahne spoločná podstata, predstavujú istý odraz vnútornej reinterpretácie zdanlivo vonkajšieho sveta. Tlmočia pocity, názory, kladú otázky.
Remeslá čias minulých. Autorská výstava fotografií Pavla Kočiša v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave pozýva na autorskú výstavu fotografa Pavla Kočiša v termíne od 7. do 29. júna 2018 do Domu tradičnej kultúry Gemera (DTKG). „Zavádzanie nových technológií postupne vytláča tradičné spôsoby obživy obyvateľstva kdekoľvek vo svete. Výnimkou nie je ani Rumunsko, kde však ešte stále môžeme natrafiť na pôvodné formy hospodárenia a remesiel. Rôzne regióny poskytujú osobité podmienky pre ich zachovanie v autentickej forme najmä v horských oblastiach," hovorí autor výstavy Pavol Kočiš a dodáva, „tieto prírodné a historické fenomény podnietili aj môj záujem a vznik týchto fotografií. Veď je len otázkou času dokedy sa budeme môcť stretávať s remeselníkmi a hospodármi minulosti."
Výstava Pod Muráňom v tej doline, umenie s hradom spojené
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Výstava v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia nesie názov Pod Muráňom v tej doline, umenie s hradom spojené. Prostredníctvom umenia nás autor výtvarných diel odkazuje na samotnú históriu regiónu Gemer, konkrétne k hradu Muráň. Približuje nám život na Muránskej planine a jedinečné umelecké pohľady na Muránsky hrad. Autor na výstave vystavuje 18 umeleckých diel. Mgr. Miroslav Sklenárik absolvoval Pedagogickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a výtvarnej výchovy. Dlhé roky pracoval v ZUŠ a Súkromnej ZUŠ Artiana v Revúcej. Za svoju umeleckú činnosť získal viaceré ocenenia. Svoje výtvarné diela prezentoval na samostatných výstavách v Klube architektov v Košiciach, v synagóge v Brezne, v Jelšave,
Výstava kožených výrobkov v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko pozýva v nasledujúcich dňoch všetkých záujemcov o tradičnú ľudovú kultúru na výstavu kožených výrobkov. V termíne od 14.5. do 1.6.2018 môžete nahliadnuť do sály Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) a dozvedieť sa viac o výstave, či samotnom remesle kožiarstvo, garbiarstvo. Autorka výstavy Petra Oravcová, etnologička z Revúcej, spracovala v priebehu minulého roka terénny výskum, počas ktorého zdokumentovala činnosť dvoch tradičných výrobcov zo stredného Gemera Rudolfa Kubeja a Dušana Petra. Títo dvaja remeselníci sa venujú spracovaniu kože a výrobe kožuškov, opaskov, tašiek, či iných kožených výrobkov. Výstupom tohto bádania je originálna výstava, ktorá v mesiaci máj hosťuje v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Viac...
Spomienka muránskej kameniny na výstave v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Ondrej Doboš
V utorok 15. mája 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy „Spomienka muránskej kameniny“. Výstava prezentuje vzácne kameninové výrobky manufaktúry v Muráni, ktorá bola založená v roku 1823 Koháryovcami a ktorej majiteľmi sa neskôr stali aj Coburgovci. Výstava potrvá do 2. septembra 2018. Manufaktúra vyrábala v prvých rokoch v réžii panstva, v rokoch 1826 – 1840 dávali majitelia manufaktúru do prenájmu. V rokoch 1841 – 1859 viedli podnik vo vlastnej réžii Coburgovci. V roku 1860 bol opäť obnovený systém prenájmu manufaktúry. Po roku 1890 prevzala manufaktúru Prvá uhorská účastinárska spoločnosť spojených sklární so sídlom v Budapešti. Jedným z posledných nájomcov manufaktúry bol v rokoch 1895 – 1903 Jozef Mayer.
Z vernisáže výstav Od ihly po šijací stroj a Gombíky v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave prezentujeme v týchto dňoch výstavu Od ihly po šijací stroj, ktorá približuje dejiny krajčírskeho remesla v Košiciach od 16. do začiatku 20. storočia. Autorkou výstavy je PhDr. PaedDr. Uršula Ambrušová, PhD. z Východoslovenského múzea v Košiciach. Vernisáž výstavy, ktorá je v Rožňave rozšírená o výstavu gombíkov zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave a súkromných osôb, sa uskutočnila 3. mája 2018, za prítomnosti zástupcu primátora Rožňavy Mgr. Dionýza Keménya. K príjemnej atmosfére prispeli svojím vystúpením žiaci Základnej umeleckej školy v Rožňave. Výstavy potrvajú do 22. júla 2018.
Otvorili výstavu o klenovskom rodákovi a francúzskom národnom hrdinovi Karolovi Pajerovi
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Dňa 4. mája 2018 mesto Rimavská Sobota kladením vencov pri pamätníku padlých vojakov Červenej armády pri oslobodzovaní mesta v decembri 1944 si výstavou pripomenulo aj osobnosť francúzskeho národného hrdinu Karola Pajera, rodáka z Klenovca, okres Rimavská Sobota, ktorý po úteku pred fašizmom utiekol zo Slovenska a zapojil sa do francúzskeho hnutia odporu. Výstavu pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v R. Sobote v spolupráci s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v R. Sobote, Klubom priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline, Židovskou náboženskou obcou v R. Sobote, Klubom vojenských veteránov v Trenčíne a mestom Rimavská Sobota. Po oficiálnom akte položenia vencov riaditeľkou Gemersko-malohotského múzea v priestoroch múzea otvorili výstavu o osobnosti Karola Pajera.
Televízny reportér Rasťo Ekkert vystavuje svoje obrazy v Revúcej
Napísal(a) NG od
Mnohých zaiste prekvapila informácia odvysielaná v televízii JOJ v piatok 27. apríla 2018, keď jej spravodajca z Revúcej oznámil v relácii Noviny, že jeho kolega Rasťo Ekkert vystavuje v rámci Zochovej divadelnej Revúcej svoje obrazy. Veď ten, kto sústavne nesleduje kto sa v súčasnosti čomu venuje, nestíha toľko informácií ani len vnímať a nie ešte si aj všetko zapamätať. Umeniu, aj keď nie vo vysokom umeleckom precítení, sa venuje už skoro každý z nás. Veru, aj Rasťo Ekkert, ktorého sme v minulosti v televíznom spravodajstve videli ako redaktora s kamerou "obchádzať" priam celý svet. Raz sa s ňou objavil v Malých Karpatoch, potom vo Vysokých Tatrách, ale aj na Kaukaze, či dokonca v Himalájach. Mnohí sme ho videli aj plávať na akejsi nákladnej lodi Okolo sveta za 80 dní.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.