Výstavy (325)
Havrany a ich príbuzní otvorili výstavnú sezónu v Revúcej
Napísal(a) MKS
Vernisážou expozície HAVRANY A ICH PRÍBUZNÍ, ktorú si Mestské kultúrne stredisko v Revúcej požičalo z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote otvorili 11. septembra 2020 výstavnú sezónu v tomto okresnom meste na strednom Gemeri. Havrany, vrany, krkavce, straky, kavky, sojky a orešnice. Najväčšie spevavce, jedny z najinteligentnejších vtákov, tvorcovia sveta, spoločníci bohov, zvestovatelia smrti a vojen, zlodejky, hlučné čierne potvory – to všetko (a ešte viac) sú krkavcovité vtáky. Spoznajte s nami ich život, inteligenciu, miesto v prírode, vzťah s človekom a mýty a legendy, ktoré ich obklopujú. Táto výstava predstavuje jednotlivé druhy, ktoré u nás hniezdia, a bude istotne vynikajúcou pomôckou i pre školákov a ich pedagógov pri praktickej výučbe.
Rožňavský fotoklub Pix – XL oslavuje výstavou v Baníckom múzeu 10 rokov svojej činnosti
Napísal(a) Andrea Gibasová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozýva na jubilejnú výstavu fotoklubu Pix – XL do priestorov Galérie Baníckeho múzea.
Rožňavský Pix-XL fotoklub bol vysnívaný už pred desiatimi rokmi. Písal sa rok 2010 keď traja kamaráti „blúdili“ Silickou planinou. Príroda vždy ponúka „niečo krásne“ a myšlienka vytvorenia klubu sa sformovala práve tu niekde medzi škrapmi krasu.
„Fotografia je pre nás každodennou súčasťou, no zároveň niečím výnimočným, aj preto klubové narodeniny oslavujeme spoločnou výstavou. Klubová jubilejná výstava je rozmanitá žánrovo aj tematicky, veď spoločne vystavujú viacerí členovia, ktorých uplynulý čas inšpiroval tvoriť rôzne fotografie no zároveň ich fotografia spája,“
Hvezdáreň v Rimavskej Sobote pripravila výstavu Vesmír očami detí
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Výstavu Vesmír očami detí pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, organizačná súčasť KHaP M. Hella v Žiari nad Hronom a uskutoční sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Je tradičnou súťažnou prehliadkou detskej výtvarnej tvorby a venuje sa tematike vesmíru. Odborná porota vyhodnotila najlepšie práce, ktoré postupujú do celoštátneho kola v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Prvé tri miesta v každej kategórii budú ocenené a ceny odovzdané na vernisáži výstavy, ktorá bude 3. marca 2020 o 14.30 hod. Kurátorom výstavy je RNDr. Pavol Rapavý (Hvezdáreň v Rimavskej Sobote).
Africké zvieratá prehovorili objektívom Pavla Ferdinandyho
Napísal(a) Juraj Genčanský
„Keď ideš cez púšť, nehádaj sa s ťavou.“
„Buď trpezlivý, aj vajce raz odíde na vlastných nohách.“
„Slona nikdy neunaví nosiť chobot.“
Staré africké príslovia používajú pre názornosť zviera – ale hovoria o ľudských vlastnostiach. To už je taký náš prastarý ľudský zvyk. V bájkach už tritisíc rokov poukazujeme na neľudské správanie človeka, namiesto toho, aby sme sa jednoducho poľudštili. V živočíšnom tranze si nadávame do volov, somárov či svíň, neuvedomujúc si, že takto sa už ani zvieratá nesprávajú. Ba v mnohých ohľadoch by nám mohli byť vzorom.
Jubilejná výstava rožňavského umelca – Rolanda Neupauera
Napísal(a) R. Šimko
Jubilejná výstava rožňavského umelca – Rolanda Neupauera sa uskutoční pri príležitosti jeho 40. narodenín v Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja. Vernisáž výstavy bude v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave dňa 6. februára 2020 o 16:00 hod., na ktorú vás týmto aj pozývame.
Roland Neupauer predstaví publiku výstavu pod názvom „Roland Neupauer 40“, ktorá bude pozostávať z viacerých cyklov jeho doterajšej tvorby. Aktívne sa začal venovať výtvarnému umeniu po strednej škole, čiže za posledných 20 rokov, a to aj napriek tomu, že sa od roku 2001 u neho začala prejavovať zákerná choroba. V dôsledku svojho hendikepu dochádza od roku 2010 v jeho tvorbe k úplnej zmene spojenej aj s novým spôsobom umeleckého vyjadrovania.
Vernisáž "nabitá" fotografiami aj návštevníkmi
Napísal(a) Juraj Genčanský
V Revúcej sme otvorili tradičnú decembrovú prehliadku najlepších záberov domácich amatérskych fotografov.
Český džezový kritik a publicista Lubomír Dorůžka raz napísal: „Kreslo, ovocie v konzerve, pitná voda a fotografia sú veľké vymoženosti civilizácie.“ Svoje tvrdenie zdôvodnil tým, že „spríjemňujú život, prispievajú k nevyhnutnej regenerácii síl, poskytujú ušľachtilú zábavu“.
Vždy, keď sa vraciam k tomuto citátu a rozmieňam si ho na drobné, znovu a znovu ho podrobujem skúške času. A predstavte si, odoláva. O tom, že pohodlné kreslo spríjemňuje život, azda nemusím presviedčať nikoho.
V rožňavskej galérii otvorili výstavu Mlyn Baska Malom 2019
Napísal(a) R. Šimko
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave dňa 12. septembra 2019 otvorilo výstavu Mlyn Baska Malom 2019 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy
Diela vystavovalo celkom 13 výtvarných umelcov nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska, Poľska a Rumunska, a tí spolu vytvorili rôznymi technikami maľby, koláže a kombinovaných techník viac ako 50 diel. Z nich sa 36 diel nachádza na aktuálnej výstave, ktorá bola už tradične otvorená práve počas Dní mesta Rožňava. Na slávnostnej vernisáži boli zároveň prítomní aj zástupcovia samospráv partnerských miest Rožňavy (Szerencs, Cieszyn) ako aj samotní umelci:
Vysoká účasť na vernisáži výstavy betliarskej rodáčky Jany Kušnierovej
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja dňa 8.8.2019 usporiadalo vernisáž výstavy betliarskej rodáčky Jany Kušnierovej s názvom ŠPACHTĽOU A ŠTETCOM, na ktorej sa zúčastnilo viac ako sto návštevníkov. Po úvodnom umeleckom, hudobno-poetickom vstupe, nasledovali úvodné slová riaditeľa Baníckeho múzea v Rožňave Pavla Lackaniča, lektorky výtvarného umenia Evy Lázárovej a napokon aj samotnej umelkyne. Podujatie podporil svojou prítomnosťou aj zástupca zriaďovateľa, podpredseda Košického samosprávneho kraja Daniel Rusnák. "Som veľmi milo prekvapená a veľmi nás teší vysoká účasť na vernisáži tejto jedinečnej umelkyne, galéria doslova praskala vo švíkoch,"
Významná betliarska rodáčka, výtvarníčka Jana Kušnierová, má prichystanú novú autorskú výstavu s názvom Špachtľou a štetcom. Pre svojich návštevníkov výstavu pripravilo pre letné odbobie Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Gemerčanka Jana Kušnierová má za sebou už niekoľko úspešných prezentácií svojej tvorby, ktorými sa predstavila v nedávnej minulosti, ako napríklad „Z rodného kraja“ alebo „V znamení strelca“. "Spomínaná výstava je výberom toho najlepšieho z doterajšej tvorby umelkyne a z toho dôvodu si určite príde na svoje aj ten najkritickejší návštevník,“ povedala na margo výstavy Gabriella Badin z Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.
Príďte sa pozrieť do Revúcej na výstavu “Klobúky od Marie“
Napísal(a) Tamara Balcová
Marie Mazánková. To meno nám nič nehovorilo. Ale po štvrtku, 4.7.2019, už tí, ktorí sa prišli pozrieť na vernisáž s názvom “Klobúky od Marie“, spoznali túto skromnú a milú ženu. Zavítala do Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej z družobného mesta Litovel v Českej republike, aby nám predstavila svoju tvorbu. Výstavu pomohlo zorganizovať aj mesto Litovel a starosta mesta, pán Viktor Kohout, osobne pozdravil hostí a predstavil svoj vlastný „starostovský“ klobúk od pani Marie. V podkroví múzea sme mohli obdivovať nádherné kúsky vystavených klobúkov. Za každým sa skrýva nejaký príbeh a obrovský kus práce pani Marie. Vernisáž sa začala dobovou hudbou v podaní jazzového tria z revúckej ZUŠ a „klobúkovou módnou prehliadkou“, ktorá zožala veľký úspech.
Viac...
Výstava fotografií Jarky Vyhnalovej v Múzeu Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) M. Saganová
V podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa v stredu 5. júna 2019 konala vernisáž fotografií Jarky Vyhnalovej. Celé podujatie sa nieslo v priateľskej atmosfére a fotografie pohladili nejedno oko a dušu. Prítomní si z množstva vystavených exponátov mohli vybrať svoju srdcovku a nasávať energiu ktorá z nich sálala.
Tí ktorí ste sa nemohli zúčastniť tejto vernisáže, môžete tak urobiť do 28. júna, dovtedy bude výstava prebiehať.
Šaty a kostýmy cisárovnej Alžbety na výstave Vaše veličenstvo Sisi
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Výstava Vaše veličenstvo Sisi je inštalovaná v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi je venovaná róbam a šatám rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety Bavorskej (24. 12. 1837 - 10. 9. 1898), nazývanej Sisi. Autorkou replík šiat je profesionálna krajčírka Mónika Czédly z Gödöllő, ktorá navrhuje a šije svadobné šaty inšpirované 19. storočím a garderóbou cisárovnej Alžbety. Rodina Moniky Czédly sa zaoberá šatami od roku 1866. Jej prastarý otec Ferenc D´Elia práve v tomto roku založil v Budapešti obchod so šatami pod názvom D´Elia. Medzi ich klientmi bola aj srbská kráľovná Natália, a pravdepodobne ich navštívila aj cisárovná Alžbeta. Mónika Czédly je pokračovateľkou módneho salónu D´Elia.
Výstavu nestarnúceho umelca Juraja Halyáka otvoria v rožňavskej Galérii
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorí ďalšiu unikátnu výstavu, ktorá je pomenovaná Obrazy a plastiky. Jej autorom je pre mnohých dobre známy stomatológ, dnes už 81-ročný doktor Juraj Halyák a tí, ktorí Galériu navštevujú, si ho pamätajú aj ako autora úspešnej výstavy fotografií v roku 2012. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 6. júna 2019 o 15:30 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava potrvá do 1. septembra 2019.
Autor nám tentoraz predkladá k nahliadnutiu výber svojej maliarskej tvorby, ako aj tvorby plastík. Vystavované diela sú špecifické aj tým, že ich vytvoril v období medzi sedemdesiatym šiestym a osemdesiatym prvým rokom svojho života.
Niekoľko informácií k výstave Romano dživipen – Rómsky život, XII. ročník
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V utorok 28. mája 2019 o 13.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž XII. ročníka výstavy Romano dživipen - Rómsky život. Výstava je prehliadkou detských výtvarných prác žiakov základných škôl. Vystavených bude 161 výkresov zobrazujúcich život Rómov v minulosti i súčasnosti. Výstava potrvá do 1. septembra 2019.
Počiatky výstavy Romano dživipen – Rómsky život sú späté s rokom 1996, kedy sa rozhodlo o špecializácii Gemersko-malohontského múzea na hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. V rámci danej špecializácie múzeum rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje výskumné úlohy a výstavy.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.