Brezovica nad Torysou patrí k najvýznamnejším obciam Šariša. Leží na hornom toku Torysy, stekajúcej po východnom okraji Levočských vrchov. Patrí do okresu Sabinov v Prešovskom kraji. V čase keď sa tento dej odohrával, mala obec okolo 1470 obyvateľov. Všetko čo chcem v tom príbehu napísať, sa začalo v
Zo zasadnutia ŠTK dňa 03.08.2016
ŠTK oznamuje odhlásenie mužstva TJ Baník Nižná Slaná z I. triedy dňom 31.7.2016. Mužstvo sa považuje za vypadávajúce.
Zo zasadnutia DK dňa 03.08.2016
Prenesené tresty zo súť. ročníka 2015/2016 - Tomáš Pitoňák /1201618/ Vlachovo – 2 týždne, Patrik Pál-Baláž /1330738/ Jablonov n/T – 3 týždne.
Výstava „Fenomén Gemer, retrospektíva“ predstaví návštevníkom jeden z najstarších materiálov – hlinu
Napísal(a) Mgr. Martina MarekováPre MFK Rožňava "natiekla" za pár dní štrnástka futbalových gólov
Napísal(a) MG od
Štvrtá futbalová liga JUH má od stredy 3. augusta 2016 za sebou už druhé kolo. Z nášho regiónu sú v nej MFK Rožňava a nováčik FK Krásnohorské Podhradie. Kým krásnohorčania zbierajú v novej vyššej súťaži prvé skúsenosti, musia od začiatku čeliť zo strany súperov aj ich väčšiemu tlaku. Zatiaľ v dvoch zápasoch strelili
Taniere s motívom vtáčika z muránskej manufaktúry
Napísal(a) Sylvia HolečkováOd narodenia národného umelca Ivana Krasku v Lukovištiach na Gemeri uplynulo 140 rokov
Napísal(a) Štefan Cifra
Ivan Krasko, vl. m. Ján Botto (* 12. 7. 1876 Lukovištia, okr. Rimavská Sobota – † 3. 3. 1958 v Bratislave, pochovaný je v Lukovištiach), Ing., Dr., národný umelec, slovenský básnik, prozaik, regionálny historik, prekladateľ, politik, poslanec, vedec, vynálezca, povolaním chemický inžinier, zakladajúci člen
Modrotlač predstavuje pre Slovensko kúsok krásnej tradície. Táto technika farbenia látok si získala srdcia žien po celom Slovensku už v 18. storočí. Na našom území sa v minulosti nachádzalo mnoho modrotlačiarskych dielní a výnimkou nebola ani oblasť Popradu. Modrotlač sa vyrábala v Poprade-Veľkej, Spišskej Sobote,
Pod hradom Krásna Hôrka odštartuje už jedenásty ročník Krásnohorských hradných hier
Napísal(a) Soňa Kostrábová
Na priestranstve pod hradom Krásna Hôrka odštartuje v sobotu 6. augusta 2016 už jedenásty ročník Krásnohorských hradných hier, ktoré sú zaradené medzi TOP podujatia programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita. Aj tento rok čaká návštevníkov od slávnostného otvorenia až do neskorého večera
V prvom kole IV. ligy futbalisti Rožňavy deklasovali domáci MFK Veľké Kapušany vysoko 8:1
Napísal(a) MG od
Prvými futbalovými mužstvami na hornom Gemeri, ktoré 31. júla 2016 začali majstrovskými zápasmi nový ročník 2016-2017 sú dve mužstvá IV. Ligy JUH a to MFK Rožňava a FK Krásnohorské Podhradie. Obidve hrali na ihriskách súperov. Nováčikom v tejto súťaži sú práve futbalisti Krásnohorského Podhradia, ktorí sa
Napísať pár slov o tohtoročnom Tábore Black&White v Banskej Štiavnici je pre mňa o čosi ťažšie ako inokedy. Štyri roky o tom istom a neopakovať sa! Osnovu článku som mala v hlave už pri ceste domov, no koľkokrát som si sadla k počítaču a začala písať, presne toľkokrát som to vzdala. A pritom som presvedčená,
Viac...
Na Dobšinskom kopci v lokalite Gugel usporiadajú 2. Majstrovstvá SR leteckých modelov
Napísal(a) MG odČo spôsobili silné búrky spojené s krúpami v okrese Revúca a na okolí
Napísal(a) MG od
Letné búrky vedia narobiť nie raz poriadne škody. Nie raz sme sa o tom presvedčili aj v našom regióne. Tak bolo aj teraz. Správy zo stredného Gemera obsahovali aj túto informáciu: "Prívalový dážď v piatok podvečer 29. júla 2016 zaplavil v Revúcej v Banskobystrickom kraji niekoľko mestských ulíc a suterénov






























Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-