Ondrej Doboš

Ondrej Doboš

Sokol Bohúňovo - Družstevník Honce 4:0 (3:0). Góly: Doboš, Ferencz, Dorkin Kulik. Pred 80 divákmi rozhodoval Nemčko, ktorý udelil pre domácich hráčov až 4 karty, z toho 3 žlté a jednu červenú a jedna žltá sa ušla aj pre hosťujúci tím.
Dvanáste kolo okresnej súťaže 1. triedy určilo za súperov hráčov z Bohúňova a hráčov z Honiec. Domáci hráči sa predstavili uceleným výkonom a dá sa konštatovať, že od úvodného hvizdu išli za svojím predsavzatím. Hostia v prvom polčase sa zmohli len na jednu priamu strelu na bránu domáceho mužstva, ale bohužiaľ - aj medzi deťmi je to málo. Domáci získali prevahu neustálym napádaním a svoju snahu zúžitkovali aj gólmi.
Rýchli mladí útočníci svojím pohybom urobili vietor v obrane hostí. V 14. min. ušiel obrane domáci Csík a peknou strelou trafil brvno. V 16 min. po krásnom slalome Borbely netrafil bránu hostí.
V 30. min. po rohovom kope brankár hostí kopom vyrazil center do brvna a odrazená lopta sa dostala priamo pred Doboša. Ten už vedel, čo má robiť: 1:0. V 42. min. domáci hráč Ferencz po nádhernej prihrávke Borbélyho perfektne trafil - 2:0.

vcely 1aVýstava Včely a včelárstvo pripravená v spolupráci Občianskeho združenie kRaj a Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote predstaví návštevníkom obyvateľov včelích úľov včely medonosné, ich zaujímavý život a miesto v ekosystéme, spôsoby včelárenia v minulosti a súčasnosti a tiež rôzne včelie produkty, napríklad niekoľko druhov medov a propolis. Vernisáž výstavy sa uskutoční v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, 6. augusta 2014 o 15.00 hod. Slávnostné otvorenie v úvode spestrí kultúrny program, ľudové pesničky v sprievode harmoniky, vedie Janka Dobrocká z Rimavskej Soboty.
Ľudí už odpradávna lákal sladký med. Zo začiatku len vyhľadávali divé včelie kolónie a k medu sa dostali rozbitím ich úkrytu. Časom začali včely chovať, zdokonalili technológiu získania medu a začali využívať aj ďalšie produkty včiel ako vosk a propolis. Zároveň získali čoraz viac informácii aj o samotných včelách a ich živote a zistili osobitosti ich rozmnožovania.
Návštevníci výstavy si budú môcť pozrieť a vyskúšať historické a súčasné včelárske nástroje, rôzne typy úľov a tiež predmety používané a vyrábané remeselníkmi, ktorí využívali včelie

O Ratkovej sme sa na stránke Maj Gemer zmieňovali väčšinou s jej obdobím v dávnej, či nedávnej minulosti. V súčasnosti sa Ratková, obec v našom Gemeri, dostáva do povedomia väčšinou s výkonmi funcie svojich starostov. Všimla si to aj agentúra TASR, ktorá pred pár dňami uverejnila svoju najnovšiu informáciu z tejto obce. Aby ste boli informovaní aj prostredníctvom našej stránky, dovolili sme túto informáciu uverejniť. Píše sa v nej: „Inventarizácia obce je v súčasnosti

vol gemer 1aKeďže v niekoľkých slovenských obciach sa v sobotu 13. júna 2015 opäť otvorili volebné miestnosti, ktoré poslúžili na nové voľby starostov či miestnych poslancov, venujeme im aj my pozornosť. Podľa centrálnych informácií nových starostov si mali vybrať obyvatelia obcí Hodejov, Valice, Želovce, Dolná Trnávka, Harakovce, Repejov, Jalová, Markuška a Bunkovce. V našom regióne Gemera sa voľby uskutočnili v troch obciach. Vo volebnom obvode Rimavská Sobota to bolo v obci Hodejov a Valice. V prv menovanej obci preto, že sa dovtedajší starosta vzdal funkcie a vo Valiciach preto, že doterajší starosta bol odsúdený. Tretia obec Markuška patrí do volebného obvodu Rožňava a tam sa voľby starostu uskutočnili na základe rozhodnutia Ústavného súdu, lebo pôvodný starosta sa vzdal funkcie krátko po jeho zvolení v riadnych komunálnych voľbách v novembri 2014.

Vo Valiciach spomedzi troch kandidátov získal najviac hlasov voličov Ján Ďuriška (NEKA), ktorý vo voľbách získal 122 hlasov, keď na zozname v obci bolo zapísaných 208 oprávnených voličov. V obci Hodejov si spomedzi siedmich kandidátov za starostku občania zvolili Katarínu Jakabovú (SMK-MKP). Získala 384 hlasov

tic dlj1aV Slovenskom raji v sobotu 28. júna 2014 slávnostne otvorili nové Turisticko-informačné centrum Dobšinská ľadová jaskyňa. Ide o súčasť projektu švajčiarsko-slovenskej spolupráce, na ktorom pracovala obec Stratená. Novým informačným centrom sa otvára letná turistická sezóna v tomto regióne. Turistom ponúkne centrum kompletné informácie nielen o Dobšinskej ľadovej jaskyni, ale aj ďalších atrakciách, pamiatkach a vzácnych miestach či možnostiach na rekreáciu, šport a turistiku. Budova TIC zapadá do koloritu Slovenského raja. Stavali ju od apríla minulého roku, a použili naň 240 kubických metrov guľatiny a 330 kubíkov reziva. Stavba je zaujímavá aj z pohľadu architektúry. Dobšinská ľadová jaskyňa ležiaca v Slovenskom raji patrí svojou dĺžkou a hĺbkou k najväčším ľadovým jaskyniam v Európe. Nikde mimo alpskej oblasti sa v Európe nenachádza toľko ľadu s hrúbkou miestami väčšou ako 25 m. V roku 1882 sa stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku. Navštívilo ju viacero významných osobností, okrem iných aj bulharský cár a srbský kráľ. Vďaka svojmu významu a unikátnej výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Na slávnostnom otvorení

boccia-roznava1aBoccia (čítaj boča) je loptová hra, v ktorej sa hráči snažia hodiť svoju loptičku čo najbližšie k cieľu. Súperi majú obaja po 6 loptičiek, jeden červenej farby, druhý modrej farby a hádžu na cieľovú loptičku bielej farby. Loptičky sú mäkké, z umelej kože plnené plastovými granulami, vážia približne štvrť kg. Hrá sa na hladkom povrchu v interiéri, na ihrisku s rozmerom 6x12,5m. Hráč, ktorý nahádže bližšie k bielej loptičke viac lôpt ako súper, vyhráva. Hoci je Bociia tiež športom paralympijským, pre mnohých z nás je to neznámy šport.

Gemer môže byť vďačný za to, že tento šport iba nedávno zaviedol Ondrej Bašták Ďurán z Gemerskej Polomy, kde v októbri 2013 prebehla v rámci Členskej schôdze SZTP prezentácia tohto druhu športu, vhodného aj pre ťažko telesne postihnutých. S bocciou sa oboznámili aj v iných zariadeniach, či organizáciách a šíri sa najmä v okrese Rožňava. Pán Ondrej Bašták Ďurán nám poslal prvú informáciu dokonca o pripravovanom turnaji v športe BOCCIA, ktorého je spoluorganizátorom. Záštitu nad ním prevzal primátor Rožňavy pán Štefan Burdiga. Turnaj sa uskutoční v Rožňave v Športovej hale pri Zimnom štadióne 19.9.2014 počas Rožňavského jarmoku.

Piate kolo I. triedy vo futbale bolo zaujímavé aj tým, že štyri mužstvá svoje zápasy vyhrali na nulu: Jablonov n/T s Hrhovom v derby stretnutí zvíťazil 5:0, ale hosťom sa dvakrát aj „červenalo“, Krásnohorská Dlhá Lúka si tiež poradila s Rožňavským Bystrým 4:0 a na nulu zvíťazili aj Vyšnoslanci s Betliarom 3:0. Štvrtú výhru na nulu zaznamenalo Bohúňovo so súperom z Dlhej Vsi 2:0. Menším prekvapením kola je remiza Slavošoviec doma s Drnavou 2:2. Ale domáci sa stále držia v najspodnejšej časti tabuľky. Nováčik z Dediniek po dobrom výsledku 2:2 v prvom polčase nakoniec tri body nechal v Rudnej tesnou prehrou 2:3. Bez veľkých pompézností sa v tomto kole dotiahla Vyšná Slaná na

nemcko jan ochtinaNa cintoríne v Ochtinej sa 13. novembra 2014 navždy rozlúčili s Jánom Nemčkom, ktorý zomrel vo veku 71 rokov. Nad rakvou nebohého sa lúčili okrem najbližších príbuzných a členov rodiny aj členovia Okresnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku v rožňavskom okrese, ktorej až do skonania bol jej predsedom

Ján Nemčko sa narodil 10. februára 1943. Po aktívnom živote po odchode do dôchodku svoj voľný čas venoval svojim rovesníkom dôchodcom. V r. 1995 založil miestnu organizáciu Jednoty dôchodcov na Slovensku v mieste bydliska. V r. 2009 sa stal predsedom Okresného výboru Jednoty dôchodcov v Rožňave. Bol aj aktívnym členom Krajského výboru Jednoty dôchodcov v Košiciach. Úlohy vyplývajúce z jeho funkcií často riešil aj na Ústrednom výbore jednoty dôchodcov na Slovensku v Bratislave. 

Miloval bohaté ľudové tradície Gemera a usiloval sa o ich uchovanie pre budúce generácie. 

jeho menom zostane nerozlučné spätá história takých akcií, ako sú športové hry pre dôchodcov uskutočnené v Brzotíne, Betliari, Dobšinej, na Strelnici

rv okg1aRadi konštatujeme, že v týchto dňoch začal svoju činnosť v Rožňave nový subjekt na území Gemera, ktorým je Olympijský klub Gemer (OKG). Vznikol na ustanovujúcej schôdzi 23. októbra 2014 a prvým predsedom Výkonného výboru OKG sa stal PhDr.Juraj Králik, ktorý je zároveň predsedom historickej komisie. Ďalšími členmi VV OKG sú: Mgr. Dušan Pollák - podpredseda a predseda komisie športových klubov, HildegardaTámárová - sekretár a predseda komisie materských škôl, Mgr. MariaMikolajová - člen a predseda komisie základných škôl, Mgr. Miroslav Plichta - člen a predseda komisie regiónu Dobšiná a okolie, Mgr. Karol Máté - člen a predseda komisie regiónu Revúca, Henrieta Farkašová - člen a predseda komisie olympionikov, Mgr. Izabela Hurajtová - členka a predseda komisie žien a Ing. Martin Markušovský - člen a predseda komisie mužov a turistika. Na Valnom zhromaždení Olympijských klubov Slovenska v dňoch 28. a 29. novembra 2014 bol Olympijský klub GEMER jednohlasne prijatý zástupcami olympijských klubov na Slovensku

Podľa propozícií, ktoré v týchto dňoch rozposlal Modelársky klub 88 HAWKS Brzotín uskutočnia sa na Dobšinskom kopci – Gúgel v dňoch 8. – 9. júna 2013 Majstrovstvá Slovenskej republiky – Seriál F3F FAI 2013 zároveň aj XXIII. ročník o „Putovný pohár primátora mesta Dobšiná“. Organizátorom majstrovstiev je Zväz modelárov Slovenska. Súťažiť sa bude v kategórii F3F seniori a juniori. Prihlášky je potrebné zaslať písomne, respektívne e-mailom do 27. mája 2013.

Moje skúsenosti zo získavania informácií z futbalových zápasov na hornom Gemeri hovoria, že nie všetky mužstvá majú v krvi zaužívané informovať okolie o svojich dosahnutých výsledkoch v rôznych médiách. Aj keď ObFZ má svoju webstránku a o šport v okrese sa zaujímajú aj niektoré iné internetové stránky na tomto území, stále je to chabé a čím idete nižšie, tým je to s informáciami poslabšie. Mojím cieľom na stránke Maj Gemer je aj propagácia futbalu a preto sa snažím priniesť čo najskôr na spomínanej stránke aspoň základné informácie víkendových zápasov. Aj keď som pre túto činnosť získal niekoľkých spolupracovníkov, ktorým ide aj o túto stránku futbalu,

hon DSC06138aKľukatá cesta z mesta vedie 

do mojej rodnej dediny ma privádza. 

Celkom malá, ale srdcu blízka 

je mi kolíska môjho rodiska. 

 

Volá ma moja rodná dedina, 

kde vietor roznáša stromov šumenie, 

Geriná  hvara aj Gerlach sa mi ozýva 

z kostolnej veže počujem zvonenie. 

 

Všetko je mi tu veľmi blízke, 

za ChrázkouLazecHerb či Dolinka, 

prechádzam dedinou, ľudí pozdravím 

úsmev mi vyčarí pekná spomienka. 

 

DSC06129-001K úvodnej básni a tónom piesní našej mladosti, ktoré nám pripomenula Ženská spevácka skupina GENŠENKY z Honiec sa pridali ešte slová: „Vitajte a cíťte sa tu doma!“ 

Áno, takto v Honciach členky Ženskej speváckej skupiny GENŠENKY vítali 13.9.2014 na 1. Rodáckej zábave hostí, kalíškom na zdravie, domácimi koláčmi, piesňami a srdečným privítaním. Táto zábava sa konala na Hončanskú hostinu, ktorú si aj naši predkovia pripomínali a uctili si DSC06128-001pamiatku posvätenia chrámu Božieho na službách Božích, ale aj spevom a tancom. Zišli sme sa domáci, rodáci žijúci v blízkom i ďalekom okolí so svojimi priateľmi, pozvaní hostia, ba privítali sme i rodákov žijúcich

V obciach horného Gemera sa rozbieha nová tradícia organizovania Dní obcí. Popri väčších mestečkách sa pridávajú  väčšie, či menšie obce. Tentoraz sa podujali zorganizovať takéto podujatie v Honciach. Malá obec, ale so šikovnými ľuďmi, ktorí v nej bývajú i pracujú. Počasie sa ukazuje, že im nebude priať, ale na to majú kultúrny dom, ktorý ich vďačne prichýli a bude im zrejme musieť vystačiť, aby sa v sobotu 19. júna 2010 o 16.00 hodine mohli stretnúť na kultúrnom podujatí nielen obyvatelia obce, ale aj tí, ktorí majú korene v tejto obci pod Plešivskou planinou. Tých, ktorí prídu, čaká bohatý kultúrny program a zrejme i nie jedno prekvapenie v podobe rodákov, ktorí sa z času na čas ukážu v rodnej obci, alebo možno už dávno v nej neboli.

Druhá trieda majstrovstiev okresu Rožňava má aj po piatich kolách stále dve mužstvá bez prehry – Štítnik a Honce. Tabuľku však stále vedie Pača s dvojbodovým náskokom pred Honcami, Mladosťou Jovice a Kružnou. Druhé menované mužstvo mohli mať ešte lepšie umiestnenie, nebyť remizy doma s rezervou susedov z Krásnohorskej Dlhej Lúky. Realita je však taká, ako momentálne ukazuje tabuľka. Pačania však šli za víťazstvom rozhodnejšie a zvíťazili v tomto kole s Nižnou Slanou najvyšším rozdielom. Kružná potvrdila výhodu domáceho prostredia a s Čoltovom, ale víťazstvo a tri body získali až v 2. polčase. Mužstvá Honiec a rezervy Gemerskej Hôrky si vymenili hracie ihriská zápasu č. 30

roch skola1aMedzi Roštárom a Čiernou Lehotou v údolí Štítnického potoka na hornom Gemeri leží nie veľká obec Rochovce. Názov obce je pravdepodobne odvodený od rodiny Roch, ktorá v dávnej minulosti vlastnila v obci majer a iné rozsiahle majetky. Prvá písomná zmienka o obci siaha do roku 1318. V tom čase sa nazývala Rezemch. Jej názov sa postupne menil. Doložené sú tiež tieto názvy: Rohfolua, Felsewrohfalwa, Also Rosalwa, Rohowcz, Rochowetz, Rochowcze. Mala aj maďarské úradné názvy - Rochfalva, Rozsfalva. Vznikla na rozhraní 13. a 14. storočia ako banská osada. Patrila štítnickým Bebekovcom, ktorí tu v roku 1427 mali 30 port, od 17. storočia zase panstvu Krásna Hôrka. Po roku 1346 sa rozdelila na Nižné a Vyšné Rochovce, ktoré však splynuli okolo roku 1550. V 16. storočí sa obec zmenila na valaskú. Mor v roku 1709 – 1710 si vyžiadal 180 obetí. V roku 1773 tu žilo 50 sedliakov a 16 želiarov, v roku 1828 mala obec 72 domov a 596 obyvateľov. Dnes žije v obci 333 obyvateľov, z ktorých väčšinu tvoria ženy. História obce prezrádza, že od roku 1774 bola v obci v prevádzke papiereň a v 1. polovici 19. storočia aj železnorudé bane. Za 1. Československej republiky bola v obci papiereň, píla. 

V centre Revúcej v týchto chvíľach horí historická budova, pričom v plameňoch je celá jej horná časť. V budove sa nachádzajú aj súkromné kancelárie. Na mieste zasahuje približne 30 hasičov a 11 kusov zásahovej techniky. TASR o tom informoval Erik Piater, hovorca krajských hasičov v Banskej Bystrici.
Pri požiari sa nadýchalo splodín niekoľko hasičov. Traja boli ošetrení na mieste, jeden bol podľa hovorcu prevezený do nemocnice. Nik iný by nemal byť pri požiari zranený. Príčina požiaru zatiaľ nie je známa.
Na mieste sa nachádza aj primátorka Eva Cireňová. Podľa jej slov je historická hodnota budovy nevyčísliteľná.

Na Námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote vo štvrtok 21.10.2010 popoludní v rámci tretej fázy projektu “Historické osobnosti Gemera-Malohontu” odhalili bronzovú sochu Pavla Emanuela Dobšinského. Tomuto aktu predchádzali služby Božie v Evanjelickom kostole a.v. v Rimavskej Sobote, ktorými sa začala spomienková slávnosť pri  príležitosti 125. výročia úmrtia evanjelického farára a známeho rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského. Na slávnostnom akte odhalenia sa zúčastnili zástupcovia mesta, okresu, ev. a. v. cirkvi, Matice slovenskej, ako i zástupcovia z rodiska P. Dobšinského zo Slavošoviec - starosta obce Ing. Štefan Bašták a riaditeľ Pamätnej izby P. Dobšinského

usobfz35 14Zo zasadnutia ŠTK dňa 11.6.2014:
ŠTK schvaľuje výsledky I. triedy /25. kolo/ zo dňa 7.-8.6. 2014: Hrhov - Štítnik 1:5, Jablonov n/T - Drnava 2:1, Slavošovce - Dlhá Ves 0:4, Vlachovo - Vyšná Slaná 4:2, Honce - Bohúňovo 0:3, Krh. Dlhá Lúka - Rožň. Bystré 4:2, Rudná - Dedinky 8:2.
ŠTK schvaľuje výsledky II. triedy /25. kolo/ zo dňa 7.-8.6. 2014: Ml. Brzotín - MFK Dobšiná 3:0 kont./ hostia nepricestovali/, Kružná - Jovice 0:3, Gem. Hôrka B - Krh. Dlhá Lúka B 2:0, Pača - Plešivec 1:2.
ŠTK schvaľuje výsledok dohrávky dorastu zo dňa 7.6. 2014 Betliar- Krh. Dlhá Lúka /16. kolo/ 0:11.
ŠTK berie na vedomie žiadosť FK Lipovník ohľadom termínu zápasu II. tr. Krh. Dlhá Lúka B - Lipovník /26. kolo/. ŠTK nariaďuje odohrať zápas v pôvodnom termíne dňa 15.6. 2014 o 17. 00 hod./ viď Rozpis súťaží ObFZ str. 13, čl.10/.

ŠTK nariaďuje odohrať dohrávky I. a II.tr. v termínoch: Krh. Dlhá Lúka - Hrhov I. tr. /22. kolo/ dňa 11.6. 2014 o 17.00 hod. Ml. Jovice - Krh. Dlhá Lúka B II. tr. /22. kolo/ dňa 11.6. 2014 o 17.00 hod. 

ŠTK č. 51/ 2013- 2014: ŠTK súhlasí po vzájomnej dohode s odohratím zápasu I. tr. Vyšná Slaná - Rudná /26. kolo/ dňa 14.6. 2014 /sobota/ o 14.00 hod./ Rozpis súťaží ObFZ str. 13,čl.10/.

usobfz27 14Zo zasadnutia ŠTK dňa 16.4. 2014: 
ŠTK schvaľuje výsledky I. triedy (17. kolo) zo dňa 12.-13.4. 2014: Jablonov n/T - Rožň. Bystré 2:1, Drnava - Dedinky 5:3, Honce - Vlachovo 3:2, Štítnik - Vyšná Slaná 6:0, Dlhá Ves - Krh. Dlhá Lúka 0:4, Bohúňovo - Rudná 1:3, Slavošovce - Hrhov 0:4. 

ŠTK schvaľuje výsledky II. triedy (17. kolo) zo dňa 12.-13.4. 2014: Plešivec - Dobšiná B 1:0, Gem.Hôrka B - Ml. Brzotín 2:2, Lipovník - Pača 3:1, Krh.Dlhá Lúka B - Nižná Slaná 2:2. 

ŠTK schvaľuje výsledky dorastu (11. kolo) zo dňa 12.-13.4.2014: Dobšiná - Rožň. Bystré 3:1, Plešivec - Gem. Poloma 2:1, Gem. Hôrka - Betliar 6:0. 

ŠTK schvaľuje výsledky st. žiakov (8. kolo) zo dňa 12.-13.4. 2014: Štítnik - Drnava 2:1, Slavošovce - Krh. Dlhá Lúka 7:1. 

Turnaj prípraviek- jarná časť:
Skupina B : 27.4. 2014 o 10.00 hod. v Gem. Hôrke.

ŠTK oznamuje FK, že tabuľky súťaží I. a II.tr. nájdu na stránke www.infofutbal.sk/súťaže/ + www.obfzroznava.yw.sk .

ŠTK č. 48/ 2013-2014: ŠTK oznamuje, že družstvo dorastu FK Hrhov bude svoje domáce zápasy hrávať v nedeľu 2,5 hodiny pred UHČ dospelých.

ŠTK č. 49/ 2013-2014: ŠTK oznamuje, že družstvo st. dorastu Tatran Betliar bude svoje domáce zápasy hrávať v sobotu na ihrisku v Betliari o 15.00 hod.

usobfzrv 26Zo zasadnutia ŠTK dňa 20.5.2015:
ŠTK schvaľuje výsledky I. triedy /21. kolo/ zo dňa 16.-17.5.2015: Hrhov - Dlhá Ves 2:7, Krh. Dlhá Lúka - Jablonov n/T 4:3, Vyšná Slaná - Vlachovo 1:0, Bohúňovo - Drnava 1:3, Rudná - Honce 3:0 kont.

ŠTK schvaľuje výsledky II. tr. /17. kolo/ zo dňa 16.-17.5.2015: Gem. Hôrka B - Rakovnica 3:3, Ml. Brzotín - Krh. Dlhá Lúka 1:8, Jovice - Kružná 1:5, Kečovo - Pača 0:8, Plešivec - Nižná Slaná 0:3.

ŠTK schvaľuje výsledky dorastu /11. kolo/ zo dňa 16.-17.5.2015: SP MFK Rožňava - Plešivec 5:3, Rožň. Bystré - Jablonov n/T 5:1, Krh. Dlhá Lúka - Gem. Poloma 0:10, Dobšiná - Gem. Hôrka 7:1.

ŠTK schvaľuje výsledky st. žiakov /11. kolo/ zo dňa 16. - 17.5.2015: Dobšiná - Betliar 4:9, Slavošovce - Krh. Dlhá Lúka 4:3.

ŠTK č. 18/2014-2015: 
ŠTK na základe vzájomnej dohode súhlasí s odohratím zápasu dorastu Jablonov n/T - Krh. Dlhá Lúka /10. kolo/ dňa 13.6.2015 na ihrisku v Jablonove n/T.

ŠTK č.21/2014-2015:
ŠTK súhlasí po vzájomnej dohode s odohratím zápasu II. triedy Krh. Dlhá Lúka B - Gem. Hôrka B dňa 23.5.2015 o 13.00 hod.

ŠTK č.22/2014-2015:
ŠTK súhlasí po vzájomnej dohode s odohratím zápasu I. tr. Vlachovo - Dlhá Ves /26. kolo/ dňa

Strana 6 z 15

 PRIPOMÍNAME SI V APRÍLI 2025 

7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického.

Štítnická.pngMaturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-

11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec –  11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.

S.pngŠtudoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ.  Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu,  Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-

11. apríl –  Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu.

V.pngVo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-

18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ.

Bartolomeides.pngV rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť.  V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o  jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.

V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa. -MM-

 

19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní.

Herich.pngDo meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec.  Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin. -MM-

 

19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár. 

Hroboň.pngŠtudoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). -MM-

 

21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár. 

Bohodar.pngSyn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu. -MM-

 

25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník.

Samuel.pngŠtudoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá.  Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku. -MM-