Ondrej Doboš

Ondrej Doboš

gp zakladny-kamen1aObyvatelia Gemerskej Polomy, obce na hornom Gemeri, by mali mať do konca roka 2015 čistejšiu obec a to aj vďaka novej kanalizácii a čističke odpadových vôd, ktorých výstavbu slávnostne začali poklepaním na základný kameň 23. apríla 2014. Na tomto akte bol prítomný aj zástupca Švajčiarskej konfederácie Hugo Bruggmann, zástupcovia švajčiarskeho veľvyslanectva a ďalší hostia z Úradu vlády SR, poslanci obecného zastupiteľstva a občania obce. Stavba je financovaná z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce formou nenávratnej finančnej pomoci vo výške 97,52% celkových výdavkov. Samotná výška investície presiahne 5 mil. €. Realizácia projektu prispeje ku skvalitneniu a skultúrneniu života v obci, a napríklad aj k zachovaniu vysokej kvality vody Súľovského potoka a k gp zaklkamen14 18zlepšeniu vody v rieke Slaná. Výstavba verejnej kanalizácie a ČOV je nutnou podmienkou udržateľného rastu obce a patrí medzi jej priority, ktoré si v roku 2009 zadefinovala v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Zástupca Švajčiarskej konfederácie pán Bruggmann pri tejto príležitosti spomenul, že podporili celkovo šesť projektov, ktoré sa venujú obnove, rozširovaniu a budovaniu

Darcovia krvi si 69. výročie Slovenského národného povstania uctili aj v obci Čierny Potok v okrese Rimavská Sobota. Miestna Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v spolupráci s obecným úradom, Klubom darcov krvi Slovenského Červeného kríža a Národnou transfúznou službou SR zorganizovali Kvapku krvi SNP už ôsmykrát. V Čiernom Potoku prišlo 32 občanov ochotných darovať krv. Pritom obec má iba okolo 160 obyvateľov. Zaregistrovaných bolo 26 darcov, no krv mohlo odovzdať 24 darcov. Traja pritom prišli najvzácnejšiu tekutinu venovať prvýkrát. Podujatie v obci organizujeme ako úctu pamiatke obetí fašistickej okupácie horthyovských fašistov v období druhej svetovej vojny," povedal organizátor podujatia pán Jozef Pupala. Po vzájomnej dohode sa k podujatiu pripojila aj transfúzna služba v Trebišove, kde si výročie SNP uctili štyria darcovia.
Darovaním krvi si pripomínajú najmä pamiatku 14 mužov, ktorých z Čierneho Potoka počas druhej svetovej vojny odviedli do koncentračného tábora. Zo zajatia sa živí vrátili len dvaja. "Súčasťou

Futbalová druhá trieda nášho okresu drží hráčov i fanúšikov stále v najväčšom napätí. Do konca súťaže je treba odohrať mužstvám už iba po dva zápasy a čelo tabuľky stále nemá ešte úplne jasno, kto z trojice Dedinky, Pača, Rožňava B postúpi do vyššej súťaže. Dlhodobo vedúcim Dedinkám akoby oťaželi nohy a po nedávnom výprasku v Štítniku im doma v tomto kole nedali vydýchnuť ani Nižnoslanci, ktorí pod Geravami zvíťazili 2:3. Ostatní ašpiranti hrali vonku a bod z nich získali iba Pačania v Brzotíne  po remíze 1:1 s domácou Mladosťou, ktorá je v tabuľke na poslednom mieste. Mysľou sa hostia už zrejme pripravovali na budúci zápas s lídrom súťaže, hoci v tomto zápase sa aj pre nich červenalo.

cierna lehota np 1aIba málo som veril tomu, že po uverejnení pohľadnice Čiernej Lehoty na stránke Maj Gemer v článku Ako sa dostala fotografia z Čiernej Lehoty do Tišnova a nazad s dátumom 11. 5.2013, ktorú mi poslala pani Oľga Zacharová, sa niekto z Tišnova v Čechách nájde, kto by na ňu reagoval. Možno si poniektorí na ňu spomínate. Želal som si totiž, aby sa ozval niekto, kto vie, ako sa dostala táto pohľadnica z Tišnova v Čechách do obce na konci Štítnickej doliny.
A veru sa stalo. Bol som príjemne prekvapený, keď sa mi ešte v máji t. r. ozval e-mailom pán Josef Hromčík z Tišnova, ktorý na internete hľadal stopy po akademickom maliarovi Norbertovi Pokornom. Tišnovčania pripravujú totiž monografiu o Norbertovi Pokornom a túto pohľadnicu chcú použiť v knihe o jeho aktivitách. Samozrejme, pokiaľ pani Zacharová bude s týmto ich zámerom súhlasiť.
Informácia o autorovi čiernolehotskej pohľadnice mi prišla čistou náhodou. Ako mi bližšie pán Hromčík napísal o koho ide, dozvedel som sa, že "Norbert Pokorný (1869-1954) žil v Tišnově, kde mal fotoateliér. Bol absolventom pražskej Akademie výtvarných umění. Je autorom mnohých oltárnych obrazov a obrazov Krížovej cesty, ktoré sú v kostoloch na

rb domi4aGemer je aj v súčasnosti charateristický veľkou zásobárňou ľudových piesní a ich spevákov. Jednou z mála obcí, kde sa ľudovou piesňou a folklórom ešte aj dnes zaoberajú je neveľká bývalá banícka obec Rožňavské Bystré. Už dvadsťpäť rokov ju reprezentuje ženská spevácka skupina, ktorú si pomenovali Bystränky. No okrem nej sú Bystrania hrdí aj na dve mladé speváčky Evku Dovcovú a Dominiku Ďurskú, ktoré už ako žiačky základnej školy sa prejavili ako veľmi talentované s veľkou perspektívou. rb domi-5Obidve veľmi ochotne vystupovali na rôznych spoločenských podujatiach v obci a upozorňovali na svoj nevšedný spevácky talent. Keď sa objavili na rôznych speváckych súťažiach, vždy bolo pre porotu ťažké, ktorá z nich obsadí prvé a ktorá druhé miesto. V tých rokoch sa najviac prejavovala Evka Dovcová, ktorá získala v celoslovenskej súťaži spevákov ľudových piesní trikrát prvenstvo. Aj od nich sa akosi prirodzene očakávalo, že sa prejavia aj v spomínanej folklórnej skupine a pomôžu šíriť dobré meno Rožňavského Bystrého. Čas však rozhodol, že Dominika aj počas štúdia na Konzervatóriu v Košiciach sa nechcela vzdať Bysträniek a tie jej ostali nielen ako záľuba. Dnes sa nám zverila Dominika

rv mfk futbal logoNový futbalový ročník 2015-2016 už klope na dvere aj na hornom Gemeri. Prvé jesenné kolá sa rozbehnú už 1. augusta 2015 v našom regióne v súťažiach IV. ligy skupiny Juh najprv v kategórii dospelých. Ostatné súťaže svoj štart ohlásili o týždeň neskoršie, teda 8. - 9. augusta. Pre náš región to platí pre mužstvá V. ligy Košicko-gemerskej skupiny, I. triedy dospelých i dorasteneckej súťaže III. ligy K-G skupiny a žiackych súťaží II. ligy.
Oproti minulému ročníku v spomínaných súťažiach nastalo niekoľko zmien. Rožňavskí štvrtoligisti nastúpia v novom ročníku s novým názvom i logom už ako MFK Rožňava. Logo si môžete pozrieť vedľa na obrázku. Piata liga bude z mužstiev nášho regiónu oslabená o jedného bývalého ligistu - Tatran Betliar, ktorý zostúpil do najvyššej okresnej súťaži. Na jeho miesto nenastúpil nik z našej súťaže I. triedy, keď jej víťaz - Baník Drnava nevyužil možnosť postúpiť do V. ligy. Podľa vyjadrenia sekretára VslFZ Marcela Eperješiho v denníku Korzár aj preto, "lebo nespĺňajú podmienky na vyššiu súťaž". O aké ide, to už nepovedal. Preto iba dedukujeme, že iste aj pre vysoké štartovné, ktoré je pre piatoligistu 3 100.- €. Tak sa stalo, že ďalší možný vypadajúci - Turňa n/B - na jeho

Krátkou fotoreportážou sa dostaneme do jednej z obcí horného Gemera – do Nižnej Slanej. Zásluhu na tom má pán Dušan Vandrášik, ktorý mi na úvod napísal, že dňa 13.11.2010  v rámci osláv 647. výročia prvej písomnej zmienky o obci konala sa oslava spojená s otvorením multifunkčného ihriska, prehliadkou zrekonštruovanej Základnej školy a krstom monografie obce Nižná Slaná. Pozvaných  hostí  privítal a celý priebeh osláv viedol starosta obce Ing. Ján Vieloha, v spolupráci s miestnym  ZPOZ. Na pripojených obrázkoch vám pán Vandrášik približuje milú udalosť, akou bolo otvorenie multifunkčného ihriska, na

Niektorí hráči aj v I. futbalovej triede horného Gemera hrajú zrejme len na diaľku. Mužstvá sa vyhovárajú na nedostatok hráčov, niektorí z nich pracujú dlhodobo v zahraničí a tak nenastupujú s plným počtom hráčov, ale ak aj, tak bez náhradníkov. Je to na škodu veci mať svoje dorastenecké mužstvo hrajúce v súťaži, keď nevyužívajú ani túto možnosť na doplnenie mužstva mladými nádejnými futbalistami. Zrejme by ani Betliar neprišiel do Rožňavského Bystrého iba s ôsmimi hráčmi. Hádam si netrúfali aj s týmto počtom hráčov proti dobre rozbehnutým domácim získať priaznivý výsledok? Dvadsať minút pred 90. minútou musel hlavný rozhodca za stavu 5:1 predčasne ukončiť zápas,

herich-na-ludovu-1aJeden z našich roduverných Gemerčanov bol aj Ondrej Herich. Tohto roku by sa bol dožil 80 rokov. Zomrel však 76 ročný, 19. apríla 2010, ešte plný elánu a nápadov, ktorými sa prejavoval ako učiteľ, redaktor, muzikant, folklorista, zberateľ ľudových piesní a ich vydavateľ. Nebudem spomínať čo všetko prešlo jeho rukami a o čo sa zaslúžil. To si pripomenieme 18. októbra 2014 o 16.00 hod. v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej, kde celý podvečer bude patriť len jemu. Spomienková slávnosť nazvaná Na ľudovú nôtu je to najkrajšie čo mohli jeho priatelia, obdivovatelia i nasledovníci pripraviť. Účinkovať na ňom budú: FS Dubina z Rožňavy, FS Vepor z Klenovca, DFS Lykovček z Revúcej a vnuk Ondreja Hericha a talentovaný muzikant Maroš Sopko - Zima. Pripomeňme si nášho Gemerčana, nezabudnuteľného Ondreja, jeho rodným sirkovským nárečím, ktoré tak obdivoval i zachovával vo svoje tvorbe a ktoré by nedal, zrejme ani v dnešnej dobe, za nič na svete:

"Milí mojí, kcem vám povikladač, kďe som sä narodživ. Dašva aj o našé rodžine, aj o tom, šva sä f Sirku dakoďi stálo, ši sä

muranci vo frystaku1Neuveriteľných 60 rokov už trvá priateľstvo medzi mestom Fryšták a slovenskou obcou Muráň. Dozvedeli sme sa to na stránkach mesačníka Fryštácke listy v ich novembrovom vydaní. Spoločnou fotografiou uverejnili istručnú informáciu o návšteve delegácie z Muráňa na strednom Gemeri v tomto juhomoravskom meste s vyše tritisíc obyvateľmi. "Priateľstvo, ktoré nesie pečať niekoľkých generácií a stále pretrváva," uvádza sa v ňom a pokračuje: "Dôkazom toho sú aj Družební dni Fryšták - Muráň 2014, ktoré sa uskutočnili od 26. do 28. septembra. Dvadsiatka našich slovenských priateľov mala pripravený bohatý sprievodný program - o.i. návštevu vizovických sklární, exkurziu vo firme Rudolf Jelínek, Svätohubertskú svätú omšu vo Fryštáckom kostole a prehliadku múzea historických vozidiel pána Aloisa Samohýla."

Na správu reaguje aj zástupca výboru seniorov v meste v článku Návšteva z Muráňa. Uverejňujeme ho celý v nádeji, že podobné kontakty majú u nás aj iné obce, či mestečká o ktorých však vieme málo, alebo skoro nič. Tieto kontakty sú však veľmi

ra cyklisti 2aKaždoročne sa žiaci 1. až 5. ročníka ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zúčastňujú vyučovania dopravnej výchovy na dopranom ihrisku. Vo štvrtok 28. mája 2015 sa tam vybrali naši piataci spolu s triednymi učiteľkami a pani asistentkou.
Zrána sme sa venovali teórii v učebni dopravnej výchovy, pomocou makiet dopravných značiek sme si zopakovali najčastejšie objavujúce sa dopravné značky na cestách a v druhej časti sme si zopakovali povinnú výbavu bicykla a zásady bezpečnosti pri bicyklovaní, ktoré je potrebné dodržiavať, aby sme sa domov vrátili bez zranenia.
Po krátkej prestávke si žiaci zasúťažili. Mali správne pomenovať 5 dopravných značiek. Po súťaži sme sa presunuli von na ihrisko. Ako prví si pravidlá cestnej premávky preskúšali žiaci, ktorí boli víťazmi súťaže. Potom sa postupne vystriedali všetci žiaci. Necyklisti sa stali chodcami a sledovali, či cyklisti dodržiavajú všetky pravidlá.
Aj keď sa na nás slniečko nechcelo usmiať, strávili sme príjemné chvíle vonku a žiaci sa opäť niečo nové naučili zážitkovou metódou vyučovania priamo v teréne.

Oficiálny začiatok futbalových súťaží ObFZ v Rožňave v ročníku 2012 – 2013 je stanovený na 5. augusta 2012 o 17.00 hod. Keďže niektoré mužstvá dosiahli výnimky zo stanovených termínov v I. triede budú Slavošovce, tak ako v predchádzajúcich sezónach, hrať svoje domáce zápasy vždy v sobotu. Preto aj keď sa u nich súťaž mala začínať 4. augusta 2012 v UHČ, kvôli preloženiu zápasu s Vlachovom pôvodný termín prvýkrát vyskúšajú doma až 18.8.2012 s Dlhou Vsou. Rudná si vybrala za svoj termín zase nedeľňajšie predpoludnie o 10.30 hod. Týmito termínmi sa budú musieť prispôsobiť aj súperi. Na úvod nového ročníka I. triedy je žiaduce pripomenúť, kto všetko bude zastúpený

Gemer a jeho príroda skrýva v sebe nespočetné množstvo vzácnych úkazov, miest a rôznych cenných historických pamiatok. Súčasná krásna jeseň nám poskytuje nespočetné množstvo príležitostí na ich spoznávanie. Jednou z takých oblastí je aj okolie Slavošoviec, ktoré najmä v predchádzajúcich týždňoch navštívilo mnoho ľudí, a to nielen z blízkeho, ale i vzdialenejšieho okolia. Čo sa im ponúklo a čo využili? Odpoveďou nech sú vety od pána Dr. Milana Sajenku, ktorý je jedným z najlepších znalcov nielen histórie tejto doliny, ale i jej súčasnosti. Mnohí, ktorí do Slavošoviec zavítajú, sa zastavia pri ňom a jeho informácie, rady a skúsenosti sú vždy pre nich tými najcennejšími. Dnes sa

dob pamatnik 1aK našej stránke, ktorá poskytuje svojim návštevníkom rôznorodé informácie predovšetkým z horného a stredného Gemera, ale i susedných regiónov, v ktorých žijú naši rodáci, či krajania si zaspomínajú na istú udalosť, o ktorej sa nevedie na stránke dočítať. A bolo by ju škoda nespomenúť. Jednou z takých boli aj nedávne Turíčne sviatky v Dobšinej spojené so IV. celosvetovým stretnutím Dobšinčanov. V rámci nich účastníci boli svedkami aj odhalenie
pamätníka baníkom, baníckej práci.
Ozval sa mi náš verný Dobšinčan Alan Dolog, ktorý žije na Južnom Slovensku a má veľkú zásluhu na existencii tohto pamätníka. Bol by rád, keby sme sa k tejto udalosti ešte vrátili, aby aj prostredníctvom fotografií jeho manželky Magdalény Dologovej sme si priblížili tento slávnostný akt. Použili sme k tomu text uverejnený na webovej stránke dobsincan.estranky.sk. Takto zároveň zavŕšime spravodajstvo z uvedených májových dní v Dobšinej. 

V dňoch 20. – 24.5.2015 starobylé banícke mesto Dobšiná žilo v znamení milých osláv XXIII. Turičných sviatkov. Turice majú predkresťanskú minulosť ako oslava prísľubu novej úrody, znovuzrodenia prírody, plodnosti a hojnosti. Kresťanstvo

ProvidentFinancial, s.r.o. 

Veľký Krtíš, Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota 

pracovný pomer na neurčitý čas 

28. 6. 2014 

profesia.sk 

 

Lukáš Majtányi, +421915155149, 

Rožňava 

pracovný pomer na neurčitý čas 

27. 6. 2014 

istp.sk 

Lukáš Majtányi, +421915155149, 

Rožňava 

pracovný pomer na neurčitý čas 

27. 6. 2014 

istp.sk 

MANPOWER SLOVENSKO s.r.o. 

Rimavská Sobota 

pracovný pomer na neurčitý čas 

27. 6. 2014 

profesia.sk 

ZEPTER SLOVAKIA spol. s r.o. 

Rožňava 

dohoda o pracovnej činnosti 

27. 6. 2014 

profesia.sk 

ZEPTER SLOVAKIA spol. s r.o. 

Revúca 

dohoda o pracovnej činnosti 

27. 6. 2014 

profesia.sk 

LEPORELLO s.r.o., +421904119209 

Komenského 4, Rožňava, 04801, Rožňava 

pracovný pomer na neurčitý čas 

27. 6. 2014 

upsvar.sk 

MVDr. Eva Csernoková, +421907947668, 

Rožňava 

pracovný

Ako len ten čas letí. V roku 2000 sa v rožňavskej nemocnici narodili prvé siamské dvojčatá nielen na Slovensku, ale vtedy aj v celom Československu. Boli to Andrejka a Lucka Tóthové z neďalekej obce Krásnohorská Dlhá Lúka. Vďaka kolektívu lekárov pod vedením profesora Jaroslava Simana ich od seba oddelili v nemocnici na bratislavských Kramároch.  Práve dnes (21. januára 2012) oslavujú svoje dvanáste narodeniny. Hoci majú zdravotný hendikep, od svojich rovesníkov sa ani nelíšia a v škole dosahujú výborné výsledky. Podľa dostupných informácií chodia do základnej školy, ale mamička Melita ich pravidelne vozí tiež do Rožňavy, kde navštevujú aj základnú umeleckú

foci f7

Načnime naše futbalové komentovanie futbalových výsledkov z druhého aprílového víkendu najprv krátkym zastavením sa vo IV. lige skupiny JUH. Všetci dobre vieme, že nás v nej zastupuje iba jediný účastník SP MFK Rožňava. V jej získavaní bodov v jarnej časti súťaže ich pribrzdila prehra na domácom ihrisku s popredným mužstvom futbalistami Veľkého Horeša 0:2. Možno i preto sa nedočkavo čakalo na výsledok stretnutia 21. kola, ktoré odohrali v Krompachoch. Domáci stoja v tabuľke o pár miest vyššie, ale nie ďaleko. Túžba znížiť bodový rozdiel sa síce nespnil, ale bezgólový výsledok je pre Rožňavčanov priaznivý. 

Dve ligové dorastenecké mužstvá z nášho regiónu zaznamenali v ostatnom kole dva odlišné výsledky. Kým v nedeľu krásnohorskí mládenci si v 16. kole ľahko poradili so súperom zo Svinice vysoko 9:0, Hrhovčania oproti tomu sa zachovali ako veľkí gavalieri a pred Popročanmi, ako sa povie, pustili do g... a z domáceho ihriska odišli s potupnou prehrou 0:10. Hráčom spod Sorošky ku cti patrí najmä slušná hra v zápase, v ktorom rozhodca neudelil žiadnu z farebných kariet. Zaknihovali si však svoju doteraz najvyššiu prehru v súťaži a hostia v zápase potvrdili svoju suverenitu

Aj keď sa Revúcky jarmok uskutočnil ešte koncom uplynulého víkendu 2. – 3. decembra 2011, predsa nezaškodí sa pozrieť objektívom fotoaparátu neho aj dnes. Podľa fotografií, ktoré mi poslal pán Ján Bendo z Mestského kultúrneho strediska v Revúcej, bol tohtoročný jarmok bez snehu. I napriek tomu zaujal domácich i návštevníkov tohto okresného mesta na strednom Gemeri a nechýbalo na ňom to, čo k takémuto podujatiu patrí. Jarmočníkov zaujali kultúrne vystúpenia detí a žiakov materských a základných škôl, hudobných a speváckych skupín, vianočný punč, rozprávkové predstavenie Očakávame Mikuláša a rozsvietenie vianočného stromčeka.

Hodnotiť úroveň futbalových zápasov ligových mužstiev z horného Gemera je veľmi obtiažne, keď mám k dispozícii iba holé výsledky. Tie však v poslednú aprílovú sobotu boli naklonené v prospech všetkých našich mužstiev. Rožňava doma zvíťazila, aj keď iba o gól s Kráľovským Chlmcom, Štítnik remizoval 1:1 vo Veľkom Folkmari a tesne pre domácich dopadol aj výsledok zápasu Gemerská Hôrka – Hrabušice 1:0. To však nemusí kopírovať úroveň zápasov, tie si ponecháme na hodnotenia divákov, ktorí boli svedkami zápasov na ihriskách. Sedem získaných bodov by malo tešiť hornogemerských priaznivcov. Pohľad

11-ka roka Východoslovenského futbalového zväzu v ročníku 2009/2010Pohľady na konečné tabuľky futbalových súťaží 2009/2010 prebiehajúcich v našom regióne horného Gemera nie sú nijako potešiteľné. Keď si pozriete najmä tie, ktoré boli riadené Východoslovenským futbalovým zväzom a figurujú v nich iba tri naše mužstvá dospelých, musíte konštatovať, že nedosiahli ktovie aké výsledky. O mládežníckych kategóriách ani nehovoriac. Prekvapujúce je najmä umiestnenie Gemerskej Hôrky, ktorá obsadila v tabuľke 5. ligy skupiny Juh predposledné miesto a že sa nelúči s touto súťažou rozhodol nakoniec znížený počet mužstiev v jarnom kole súťaže o jedného vystupujúceho a tak nakoniec vypadáva do nižšej súťaže

Strana 10 z 15

 PRIPOMÍNAME SI V APRÍLI 2025 

7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického.

Štítnická.pngMaturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-

11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec –  11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.

S.pngŠtudoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ.  Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu,  Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-

11. apríl –  Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu.

V.pngVo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-

18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ.

Bartolomeides.pngV rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť.  V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o  jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.

V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa. -MM-

 

19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní.

Herich.pngDo meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec.  Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin. -MM-

 

19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár. 

Hroboň.pngŠtudoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). -MM-

 

21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár. 

Bohodar.pngSyn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu. -MM-

 

25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník.

Samuel.pngŠtudoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá.  Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku. -MM-