Ondrej Doboš

Ondrej Doboš

S hlbokým zármutkom oznamujeme, že dňa 19.4.2010 zomrel v Revúcej pán Ondrej Herich vo veku 76 rokov. Bol nezabudnuteľný hudobník, primáš, spevák, zberateľ ľudových piesní z Gemera, vydavateľ a vo významnej miere sa prejavil ako organizátor kultúrneho a spoločenského života. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v stredu 21. 4. 2010 o 14.30 hod. v Dome smútku v Revúcej.
Ondrej Herich sa narodil 9.1.1934 v Sirku. Tu vychodil v rokoch 1940 - 45 aj ľudovú školu. Do meštianky chodil v rokoch 1945-1948 v Ratkovej a v školskom roku 1948/1949 do Štátnej meštianskej školy v Revúcej. Tu v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu. V Revúcej

ti zochov-tisovec1aKrajská súťažná prehliadka amatérskeho činoherného divadla a divadla mladých sa tohto roku presťahuje na tri dni z Revúcej do Tisovca a zmení sa aj jej názov na XXXX. Zochov divadelný Tisovec. Dôvodom zmeny je komplexná rekonštrukcia domu kultúry v Revúcej. Divadelníci sa v tomto meste predstavia od 29. apríla do 1. mája 2014 v mestskom kultúrom stredisku. Víťazi postupujú na celoštátnu súťaž ochotníckeho divadla dospelých a celoštátnu prehliadku divadla mladých. 
Ochotnícki divadelníci sa predstavia ako víťazi okresných súťaží v Banskobystrickom kraji rôznymi podobami pripravených predstavení. 
Diváci od utorka 29. apríla 2014, po slávnostnom otvorení o 9. hod., budú môcť sledovať vystúpenia divadelných súborov z rôznych častí kraja. Štúdio mladých pri divadelnom súbore J. Chalupku mesta Brezna uvedie Čechovove Tri jednoaktovky. Po nich sa predstaví Divadlo ZUŠ J. Cikkera z Banskej Bystrice Shakespearovým Hamletom v úprave kolektívu Divadla. Popoludní od 14. hod. divadelná scéna bude patriť Divadlu Stužka z Kokavy nad Rimavicou.

Na komentovanie vynikajúceho výkonu Henriety Farkašovej, rodáčky z Lipovníka v jej poslednej disciplíne na X. zimných paralympijských hrách vo Vancouvri už nemám slov. Táto zrakovo postihnutá zjazdárka sa postarala sa aj o prekonanie rekordu z Atén, odkiaľ sa slovenskí zdravotne postihnutí športovci vracali s piatimi najjagavejšími kovmi, keď triumfovala v záverečnej disciplíne programu alpských lyžiarskych disciplín - v superkombinácii. V oboch častiach pretekov dosiahla najlepší čas a zaslúžene sa tešila zo zlatej medaily. Ona sama získala na svahoch v Creekside tri zlaté a jednu striebornú medailu. Vyrovnala tak medailový zásah

Život vtákov v Dunajských luhoch je názov interaktívnej slovensko-maďarskej výstavy, ktorá je od 5. októbra 2010 do 28. októbra 2010 sprístupnená v Galérii Baníckeho múzea na Námestí baníkov v Rožňave. Výstava je tvorená viacerými interaktívnymi prvkami, ktoré predstavujú ukážky biotopov, rastlín a živočíchov na obidvoch brehoch Dunaja. Na výstave môžete vidieť ručne maľované panely s motívmi lužných lesov, lúk a mokradí, drevené makety vtákov Dunaja v životnej veľkosti, magnetický panel – tvorivá hra so živočíchmi v ich prirodzenom prostredí, veľké puzzle 1,5 m2 – satelitná mapa slovenského Žitného ostrova a maďarského Malého žitného ostrova, kruhové puzzle – spoločenská

 

Cencúľ. Zaujímavé slovo. Jedinečné, nezvyčajné aj v jazyku slovenskom. Zima je hlavným tvorcom týchto zvláštnych útvarov z tečúcej, kvapkajúcej, či striekajúcej vody. Jej zmrazením vznikajú aj cencúle. V Rakovnici nemáme vodopády, ani gejzíry a preto cencúle nachádzame na rímsach domov, strieškach, odkvapových rúrach a podobne.
Okrem snehu, ľadu aj cencúle tvoria súčasť zimy. Poobzerali sme sa po obci a začali zbierať zábery cencúľov. Hľadali sme, kde sa len dalo. Keď zábery pribúdali, túžba nás hnala nájsť ten najväčší, najkrajší. Podarilo sa. Našli sme ho na dome č. 225. Ten pohľad stál za to. Podľa odhadu bol jediný a najväčší. Mal asi 1,5 metra. Krásu cencúľov môžu vyjadriť fotografie. Slová to tak neopíšu.

18.2.2010

Text a foto: Dr. Jozef Sabo

 

 

 

 

 

Podnetná informácia k nám prišla v týchto dňoch zo Stratenej. Starostka tejto obce pani Erika Oravcová nás informovala, že zástupcovia 11 samospráv z Hrabušíc, Stratenej, Mlynkov, Dediniek, Dobšinej, Vyšnej Slanej, Betliara Združenia obcí Mikroregión Slovenský raj, Spišských Tomášoviec, Letanoviec, Smižian  a dvanásť podnikateľských subjektov z regiónu Národného parku Slovenský raj a z Gemera 25. októbra 2012 založili na ustanovujúcom valnom zhromaždení Oblastnú organizáciu

Obec Kováčová na hornom Gemeri patrí počtom obyvateľov medzi najmenšie. V tejto dedinke na východ od Rožňavy v súčasnosti žije 89 ľudí. V zozname voličov pre komunálne voľby 2010 bolo zapísaných 68 z nich. Svoju občiansku povinnosť si účasťou vo voľbách splnilo 57. Predstavuje to 83,32 %, čo je jedna z najvyšších účastí v okrese Rožňava. Svedčí to o tom, že občania tejto obce pristupujú k svojim občianskym povinnostiam zodpovedne. Kandidátom za poslancov do obecného zastupiteľstva odovzdali 54 platných hlasovacích lístkov a zvolili 5 poslancov. Podľa počtu získaných hlasov do obecného zastupiteľstva boli zvolení nasledovní poslanci: 

   
rs gitary 1aMária Páko (1958), pochádza z Lenártoviec. Prvý kontakt zberateľky s gitarou prišiel už v 17-tich rokoch, kedy takpovediac z nudy chytila bratovu gitaru (ktorá je tiež súčasťou výstavy) a začala brnkať základné akordy.
Ako 21 ročná sa presťahovala do Rimavskej Soboty a začala pracovať ako vychovávateľka v Domove mládeže na Školskej ulici. Odvtedy sa celý život venuje pedagogickej činnosti a práci s deťmi. Tu pracovala 30 rokov. Počas celej svojej praxe sa sústredila aj na talenty detí v hre 
   

na gitaru, začala ich vyučovať a tak sa začala jej cesta gitarového pedagóga. Kvalitný obsah výstavy dotvára práve vzácna súkromná zbierka Márie Pákó obohatená o životné osudy jednotlivých kúskov pred ich získaním. Jej zberateľská vášeň za začala naplno prejavovať pred 25 rokmi. Za tento čas sa jej podarilo nazbierať takmer 120 gitár, lutien, mandolín citár a iných strunových akustických nástrojov. Hudobné nástroje pochádzajú z rôznych končín sveta. Vzácne sú lutny zo začiatku 20. storočia pochádzajúce z Nemecka, mandolíny z Neapola, bendžá z USA, balalajky z Ruska. Okrem spomenutých krajín v zbierke sú aj nástroje 

 
   

Viacerí futbaloví fanúškovia, ale aj samotní hráči hrajúci v ligových súťažiach riadených VsFZ sa pýtajú na možnosť pozrieť si vyžrebovaný futbalový ročník 2011-2012 podľa jednotlivých súťaží. Maj Gemer si dal tú prácu a zhromaždil najmä tie, ktoré majú zastúpenie mužstvami horného Gemera, ktoré vám týmto predkladá k nazretiu i k stiahnutiu. Uľahčí vám takto pozornejšie sledovať vývoj zápasov mužstiev v novom ročníku. Stačí kliknúť  jednotlivé ligové súťaže, aby ste sa ešte pred začiatkom súťaží s nimi zoznámili a pripravili navštíviť zápasy svojich mužstiev. Tohto roku bude súťaž prebiehať po novom, pretože VsFZ schválil novú futbalovú štruktúru.

FU 1aNa aktíve ObFZ Rožňava, ktorý sa uskutočnil 9. júla 2014 odovzdali víťazom jednotlivých kategórii trofeje a zároveň vyžrebovali i jednotlivé súťaže riadené ObFZ pre nastávajúci ročník 2014/2015. Do súťaže sa vracia po roku Kečovo, Čoltovo a RakovnicaSlavošovce dospelí sa do súťaže v nastávajúcom ročníku neprihlásili. Dorastenci Rožňavy to budú zase skúšať v okresnej súťaži. 

Na aktíve stanovili začiatok jesennej časti súťaže v I. triedna 10. august 2014, začiatok jesennej časti II. tried24.8. 2014, začiatok jesennej časti súťaže dorastu a žiakov 7. september 2014 a začiatok súťaže prípraviek 13. september 2014

Nižšie uvádzame požadované čísla, podľa ktorých sú jednotlivé súťaže pre nastávajúci ročník vyžrebované takto:

sobota, 10 máj 2014 11:53

Voľné pracovné miesta na Gemeri

COM2BIZ spol. s r.o. 

Veľký Krtíš, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Vranov nad Topľou, Bardejov, Humenné, Prešov, Košice, Košice - okolie 

10. 5. 2014 

kariera.sk 

 

COM2BIZ, spol. s.r.o. 

Bratislava, Pezinok, Senec, Ilava, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Trenčín, Levice, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany, Veľký Krtíš, Brezno, Detva, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou, Bardejov, Humenné, Levoča, Prešov, Spišská Nová Ves, Košice, Košice - okolie

dohoda o pracovnej činnosti 

10. 5. 2014 

profesia.sk 

SCA Hygiene Products Slovakia, s.r.o. 

Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava 

pracovný pomer na neurčitý čas 

10. 5. 2014 

profesia.sk 

SCA Hygiene Products Slovakia, s.r.o. 

Rožňava, Rimavská Sobota, Revúca 

pracovný pomer na neurčitý čas 

10. 5. 2014 

profesia.sk 

MANPOWER SLOVENSKO s.r.o. 

Rimavská Sobota 

pracovný pomer na neurčitý čas 

10. 5. 2014 

profesia.sk 

MANPOWER SLOVENSKO s.r.o. 

Trenčiansky kraj, Svidník,

Voliči Rudnej sa v novembrových komunálnych voľbách svojou účasťou priblížili len k celoslovenskému priemeru, keď svoje právo voliť využilo len 48,91 % z oprávnených voličov. Po Rožňave tak dosiahli druhý najnižší údaj v rámci okresu. Zvolených však bolo 5 kandidátov na poslancov Obecného zastupiteľstva Rudnej i 1 kandidát na starostu obce. Výsledky volieb za obec Rudná sú nasledovné: za starostu obce zvolili Júliusa Kerekesa s počtom 273 hlasov. Členovia obecného zastupiteľstva: 1. Ing. Ján Rabas - nezávislý kandidát - s počtom hlasov 209, 2. Ing. Dionýz Dobos - SMK – MKP -  s počtom hlasov 171, 3. Peter Gonos - MOST – HÍD - s počtom hlasov 164, 4. Mikuláš

Komunálne voľby 2010 v obci Honce mali zvláštnu príchuť. Napriek tomu, že sa týchto volieb zúčastnilo 79,08 % zo zapísaných voličov, predsa sa voľby ešte raz budú opakovať. A to napriek tomu, že si voliči mali z koho vyberať za starostu obce. Z troch kandidátov nakoniec dvaja obdržali rovnaký počet hlasovacích lístkov. A tak za víťaza volieb starostu volebná komisia nemohla určiť ani jedného. Honce sa tak zaradili medzi tých 17 obcí na Slovensku, kde budú voliť svojho starostu ešte raz. Pozrime sa teraz bližšie na výsledky komunálnych volieb v tejto neveľkej hornogemerskej obci.
Počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov  na

Obec Henckovce na hornom Gemeri v doline rieky Slaná sa spomína už v roku 1470, keď vznikla osada Hermanháza, alebo aj ako Hencsko. Spojená je aj s menom gemerského zbojníka Michala Vdovčíka. Najstaršou historickou pamiatkou v obci je rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých, ktorý bol postavený už v 13. storočí. Komunálnych volieb 2010 sa zúčastnilo v tejto menšej obci 235 voličov oprávnených voliť, čo predstavuje 68,31 % z osôb zapísaných v zozname voličov. Pre voľbu starostu obce boli dve kandidátky. Najviac hlasov voliči odovzdali doterajšej starostke Viere Nemcovej, ktorá kandidovala za SMER-SD a SNS a stala sa tak starostkou obce Henckovce

roznava-kalsa1aFutbalisti SP MFK Rožňava v 9. kole štvrtej ligy v domácom zápase s Kaľšou vysoko prehrali a zrejme odvtedy chodia po meste so zvesenými hlavami. Nepodarilo sa im streliť ani gól, čo je slabá vizitka pre ich strelcov, ale ešte horšia pre obranu. V tomto ročníku je to ich najväčšia prehra a budú mať čo robiť, aby na ňu rýchlo zabudli.
Z piatej ligy treba vyzdvihnúť najmä víťazstvo Betliarčanov na domácej pôde, v ktorom sa zaskvel predovšetkým strelec všetkých gólov domácich Miroslav Demeter. Naopak zarmútili prvýkrát v zápase hranom vonku futbalisti spod zhoreného hradu, ktorí tiež tentoraz "zhoreli" v Geči, kde prehrali vysoko 6:1. Naďalej sa ťažko hrá Polomčanom na ihriskách súperov, kde aj teraz vysoko prehrali. Kým vlani žali víťazstvá, tohto roku sa zrejme "nenadrú". 

Čo povedať o siedmom kole I. triedy

v kocke? Snáď iba to, že neodohral sa jeden zápas Bohúňovo - Vlachovo, čo nebývalo u Vlachovčanov zvykom. Aj keď neboli v predchádzajúcom ročníku vyššie ako v polovici tabuľky, vždy sa na zápas vedeli pripraviť. Preto sa nám zdá, akoby si pomýli azimut a

Vyšná Slaná – Vlachovo 6:1, góly: Liptai 2, Čarnoký 2, Sekerka, Kračún – Kožár, Dobšiná – Slavošovce 1:4, góly: M. Martinko – O. Varga 2, Herchl, J. Tomi. O tretie miesto: Dobšiná – Vlachovo 4:1, góly: Barnák ml. M. Strelka, M. Martinko, T. Martinko – Kožár. Finále: Vyšná Slaná – Slavošovce 6:0, góly: Sekerka 2, Čarnoký 2, Ján Gallo, F. Gallo. Prípravné zápasy:  Rudná – Rakovnica 6:2, Nižná Slaná – Gemerská Poloma 4:5, Krh. Dlhá Lúka – Drnava 3:3, Gemerská Hôrka – Krh. Dlhá Lúka 3:1, Turňa n/B – Krh. Podhradie 8:0, Gemerská Hôrka – Bohúňovo 6:2, Memoriál M. Šlosára (Betliar): Veľká Ida – Betliar 1:3, Štítnik – Veľká Ida 6:0, Betliar – Štítnik 1:3.

och pastorale1aV sobotný (14.12.2013) predvečer sa v Evanjelickom kostole a.v. v Ochtinej na hornom Gemeri rozozvučali hlasy pripravených speváckych skupín zo Štítnickej doliny. To sa práve v tomto románsko-gotickom kostole z 13. storočia s hodnotnými freskami zo 14. storočia začal 12. ročník podujatia Vianočné pastorále. Vystúpili v ňom domáca Spevácka skupina Ochtiná, Spevácka skupina Rochovce, Spievajme Pánovi Štítnik, Spevácka skupina Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Spevácka skupina Radostná zvesť Slavošovce, Spevácka skupina ZPOZ-u Slavošovce, Evanjelický cirkevný spevácky zbor Slavošovce a sólo speváčka Nikoleta Tomesová z Ochtinej v sprievode na harmonike s Ing. Ivanom Nemčokom. Túto prekrásnu vianočnú akciu, ako každoročne pripravuje po organizačnej stránke Gemerské osvetové stredisko Rožňava, Mikroregión Štítnická dolina, tiež cirkevný zbor a obec, v ktorej sa podujatie uskutočňuje.
Nebolo tomu inak ani tento rok, kedy to zvládli na výbornú, pripravili všetko ako malo byť a mohli sme počuť piesne chvál Pánovi. Každá skupina si pripravila dve krásne piesne a vystúpila už bez trémy a tak, medzi svojimi v „kruhu rodiny“. Už sa všetci veľmi dobre poznáme a rozdávame si piesňou radosť a potešenie. Na domácej

Vlani o takom čase na Vianoce sála Kultúrneho domu v Rožňavskom Bystrom sa zaplnila divákmi do posledného miesta v očakávaní otvorenia opony divadelného predstavenia, ktoré sa už v tejto obci nehralo niekoľko rokov. Vtedy to bolo predstavenie približujúce život anjelov. Aj keď ochotníci vtedy na prvýkrát s hrou uspeli, vystúpili s ňou iba raz. Keďže sa vtedy táto hra domácemu obecenstvu páčila, dostal som od nich nasledovnú pozvánku: „Milí sympatizanti bystrianskeho amatérskeho divadla. Sme radi, že opäť po roku vás môžeme pozvať na divadelné predstavenie. No aby ste zažili nejaké to prekvapenie, tak vám samotný názov divadelnej hry v tejto chvíli ešte neprezradíme. Sľubujeme vám

Prvé kolo nového súťažného ročníka I. triedy malo iba jedno prekvapenie. Minuloročný víťaz Krásnohorská Dlhá Lúka podľahla doma pomerne vysoko Betliaru 1:3. Nečakala sa ani veľmi vysoká prehra Dlhej Vsi v Drnave, kde padlo najviac gólov tohto kola - 8. Všetky padli do brány hostí. Diváci i samotní hráči boli iste zvedaví, ako dopadne nováčik súťaže v domácom zápase proti vlani slušne hrajúcim Bystranom. Výsledok v prospech hostí hovorí, že štart domácim sa teda nevydaril. Veď čo môžu povedať Rudnania, keď doma jednoznačne podľahli Hrhovčanom 1:4. Ostatné zápasy skončili podľa očakávaní. V prvom kole zostali dohrať zápas Slavošovce – Vlachovo, ktorého výsledok sa

Keď sa 22. marca 2010 pred odchodom na niekoľko týždňové sústredenie do tréningového kempu v španielskom Benidorme úspešné slovenské reprezentantky - atlétky a rodáčky z horného Gemera Danka a Janka Velďákové na Facebooku lúčili so svojimi kamarátmi a kamarátkami, svätosväte mi sľúbili, že keď budú mať niečo natrénované a vyjde im čas, istotne sa ozvú a podelia sa o informácie i fotografie s nami. Vo Veľkonočný pondelok ma príjemne prekvapil mail od našich dvojičiek, ktoré mi na stránku Maj Gemer napísali:
Strana 5 z 15

 PRIPOMÍNAME SI V APRÍLI 2025 

7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického.

Štítnická.pngMaturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-

11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec –  11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.

S.pngŠtudoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ.  Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu,  Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-

11. apríl –  Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu.

V.pngVo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-

18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ.

Bartolomeides.pngV rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť.  V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o  jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.

V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa. -MM-

 

19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní.

Herich.pngDo meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec.  Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin. -MM-

 

19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár. 

Hroboň.pngŠtudoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). -MM-

 

21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár. 

Bohodar.pngSyn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu. -MM-

 

25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník.

Samuel.pngŠtudoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá.  Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku. -MM-