
Ondrej Doboš
S menom Jaroslava Makovínyho je spojené Rožňavské Bystré i banské prevádzky
S menom Jaroslav Makovíny je spojené Rožňavské Bystré i banský závod a neskoršie jeden z úsekov Železorudných baní v Rožňave. Dlhé roky bol južný okraj Slovenského rudohoria bohatým ložiskom železnej rudy, ktorá putovala do úpravárenských prevádzok i hutí aj za hranice terajšieho Slovenska. Žiaľ, po niekoľkých storočiach ťažby železných rúd baníctvo v Rožňavskom Bystrom zaniklo úplnou likvidáciou baní dňa 30. júna 1983.
S Evkou Dovcovou o jej úspešných speváckych začiatkoch i zámeroch
Ešte v roku 2004 sa objavila v novinách správa, že Evka Dovcová bude reprezentovať Rožňavu na Festivale ľudovej hudby v Margecanoch. Pre lepšiu orientáciu uvediem, že to v polovici marca spomínaného roku sa v Rožňave konal už tradičný Festival detskej ľudovej hudby. Jeho víťazkou sa stala žiačka štvrtého ročníka Základnej školy v Rožňavskom Bystrom, Eva Dovcová. Školáčka vtedy išla reprezentovať Rožňavu na krajskú súťaž do Margecian s tým, že pokiaľ uspeje, čaká na ňu celoslovenské kolo v Považskej Bystrici. Malá školáčka Evka sa nielen dostala na celoslovenské kolo, ale hneď sa stala aj jeho laureátkou. Bolo to už veru pred desiatimi rokmi a Evička dokázala svoj nevšedný talent na celoslovenskej súťaži ešte dvakrát. Je celkom prirodzené, že si na svoje spevácke začiatky rada spomína. V tých rokoch riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave pani Helena Novotná o nádejnej speváčke napísala: „Skromné dievčatko z Rožňavského Bystrého suverénne zvíťazilo medzi najlepšími detskými interpretmi ľudových piesní z celého Slovenska! Evka zvíťazila vďaka svojmu jedinečnému talentu a schopnosti precítiť
každú jednu tóninu, vďaka svojej húževnatosti, disciplíne
Rudňania v Dlhej Vsi vsietili štyri góly, ale jeden do vlastnej brány a tak víťazstvo pripadlo domácim
Víťaznú vlajku mužstiev I. triedy vo futbale po 3. kole na hornom Gemeri nesú futbalisti Dlhej Vsi, ktorí doteraz nestratili ani bod. Za nimi kráčajú Bystrania a Drnavci. Spolu získali v tomto kole po sedem bodov, ale lepším skóre sú na druhom mieste tabuľky Rožňavskobystrania, ktorí po dlhšom čase získali s výbornými Vyšnoslancami bod. Aj keď vo Vyšnej Slanej prvýkrát hosťujúci brankár lovil v tomto ročníku loptu raz zo siete, výsledok je pre hostí veľmi cenným. Prekvapujúce sa dostali medzi prvé miesta najmä Dlhoveskí, ktorí v tomto kole vsietili Rudnej tri góly, a i keď hostia zaznamenali štyri, jeden z nich putoval do vlastnej siete a to rozhodlo o víťazstve i troch bodov pre domácich. V derby zápase Drnava s Krh. Dlhou Lúkou získala body po jednoznačnom výkone a tak vidieť, že v tomto ročníku berú majstrovské zápasy doma vážne. Vážne problémy mali však s vyplňaním zápisu o tomto stretnutí, na ktorom sa dlho objavoval výsledok 7:2, čo značne mýlilo sledujúcich zápasy na sieti. Najvyšším rozdielom víťazstvo dosiahli Štítničania, keď v zápase
ROŽŇAVSKÉ RADIÁLY 2 - Cyklus výstav súčasného umenia pre galériu Baníckeho múzea v Rožňave
Vážení priatelia, priaznivci a milovníci umenia, s radosťou si Vám dovoľujeme oznámiť, že projekt Rožňavské radiály, ktorého prvý ročník sa uskutočnil v priebehu roku 2013, má pokračovanie! Podobne ako predchádzajúci rok, aj v roku 2014 je príprava a realizácia projektu finančne podporená dotáciou Ministerstva kultúry SR.
Slávnostná vernisáž projektu Rožňavské radiály 2 a prvej výstavy POSLEDNÝ ZHASNE!, na ktorú Vás srdečne pozvať, sa uskutoční 18. 6. 2014 o 17.00 hod. vo výstavných priestoroch galérie Baníckeho múzea na Námestí baníkov 25 v Rožňave. Základným zjednocujúcim prvkom mediálne a žánrovo rozmanitého spektra prezentovaných výtvarných diel je satira a satirické myslenie vo výtvarnom umení.
Vystavujúci umelci sú: Jozef "Danglár" Gertli (v hlavnej úlohe), Erik Binder, Gabika Binderová, Tomáš Džadoň, Radko Mačuha, Braňo Novotný, Martin Piaček, Erik Sikora, Stanislav Stankoci, Erik Šille a Ladislav Teren. Špeciálnym hosťom Erika Bindera je Martin "Shooty" Šútovec.
Kurátorsky výstavu zabezpečili Silvia L. Čúzyová a Noro Lacko.
V rámci projektu Rožňavské radiály bolo v roku 2013 realizovaných 6 výstav etablovaných tvorcov súčasného
Rožňavské Bystré stále má čo na Deň obce ukázať zo svojej minulosti v podobe piesní a zvykov
Rožňavské Bystré sa už teší na svoj ďalší Deň obce. Tohto roku sa uskutoční v sobotu 1. septembra 2012. Podľa pozvánok, ktoré v minulých dňoch rozposlali na rôzne strany, program bude venovaný zvykom a obyčajom, ktoré si uchovávajú v obci pred svadbou. Pravda je, že súčasnosť spojená s touto udalosťou sa už nedrží pôvodných pravidiel a tradícií, ktoré bývali za čias ešte našich starých materí aj v tejto obci, ale veľa z nich si zachovala stredná i staršia generácia v pamäti i v písomnej podobe. Najmä folklórna skupina Bystränky žije i teraz z ľudových piesní a zvykov obyvateľov obce, z ktorých tie najvzácnejšie si postupne vyberá do svojho programu. A mladšia generácia prostredníctvom Bysträniek
Rožňavčania vo štvrtej futbalovej lige zaznamenali v novom ročníku už prvé dve prehry
Streda tohto týždňa v končinách horného Gemera patrila štvrtoligovému futbalu a jeho druhému kolu. Zdá sa, že naše dva kluby v ňom zastúpené (Rožňava a Štítnik) nevykročili do nového ročníka rovnakou nohou. Najmä Rožňavčania. Dva zápasy, dve prehry, z nich jedna od nováčika súťaže. Nielen v Medzeve, ale v druhom kole ani doma nestačili na susedov z Turne nad Bodvou. Štítnik mal o niečo lepší rozbeh. Z vonku priniesol bod a doma hladko zdolal Medzev. Tu sú výsledky: IV. Liga JUH - 2. kolo 4.8.2010 hod.: Buzica – Sobrance 3:2, Krompachy – Haniska 1:5, Rožňava – Turňa 1:3, Štítnik – Medzev 5:2, V. Kapušany –
Rozlúčili sme sa s Jánom Hlaváčom - Faklom z Kobeliarova, najstarším predsedom SZPB
Pred dvoma rokmi, keď sa jeden z priamych účastníkov boja za národné oslobodenie na hornom Gemeri pán Ján Hlaváč - Fakla z Kobeliarova dožil 95 rokov, uverejnili sme na stránke Maj Gemer článok o ňom, ktorého autorom bol Ing. Norbert Lacko, predseda ObV SZPB v Rožňave. Od založenia spomínanej organizácie v rodnej obci zastával funkciu jej predsedu. Pri príležitosti jeho životného jubilea pán Lacko nezabudol vyzdvihnúť tiež to, že aj vo svojich deväťdesiatich piatich rokoch sa rád podelil o spomienky, udalosti, ktoré sa odohrali v Liptovskom Mikuláši a širšom okolí, kde ako vojak bojoval so zbraňou v ruke. Najmladšej generácii obzvlášť prízvukoval činnosť ľudí, ktorí tvorili súčasť SNP i ťažko získavanú slobodu. Najmä jej odkazoval: „Vážte si život, ľudí, svet bez vojen. Vojna je utrpením, skazou. Len v mieri je možné žiť slobodne a šťastne.“
Na stránkach dvojtýždenníka SZPB Bojovník, v jeho prvom čísle roku 2015, sa však objavila smutná informácia. Už titulok oznamoval, že Dotĺklo srdce najstaršieho predsedu SZPB a potvrdil to i stručný text, ktorý aj tentoraz napísal
Rozhľadňa na Laze Slopovo je oficiálne otvorená
Kroky viac ako stovky turistov z regiónu Malohont i jeho okolia smerovali v sobotu 22. augusta 2015 k rozhľadni na Laze Slopovo, ktorá bola v tento deň oficiálne otvorená. Výbornú atmosféru spestrili heligonkári i piloti paraglidingu a rogál.
Po viac ako hodinovej túre bola predsedníčkou MAS Ing. Oľgou Maciakovou, starostkou obce Klenovec Mgr. Zlatou Kaštanovou a zhotoviteľom stavby Ing. Stanislavom Bystrianskym symbolicky sprístupnená 9,5 metrov vysoká rozhľadňa. V sprievode heligonkárov z Klenovca sa mohli návštevníci pokochať výhľadom na okolie a posilniť sa malým občerstvením.
Zaujímavosťou boli lety pilotov paraglidingu a rogál, ako aj ich štart, ktorý si mohli zúčastnení pozrieť zblízka, rovnako aj lety čerstvých účastníkov školy paraglidingu. Pokiaľ to počasie dovolilo, prebehlo aj niekoľko tandemových letov.
Rozhľadňa bola postavená pre potešenie z krásneho výhľadu a radosť nás všetkých. Pričinili sa o to desiatky ľudí od pracovníkov MAS a zhotoviteľa stavby, cez dobrovoľníkov, ktorí osadili zvon na rozhľadni až po projektanta a pracovníkov dotknutých inštitúcií, ktorí riešili rôzne povolenia.
Rimavskú Sobotu vybrali za miesto Celoslovenského kola Biblickej olympiády 2010
Celoslovenské kolo Biblickej olympiády 2010 sa uskutoční v piatok 28. mája 2010 v Evanjelickej základnej škole v Rimavskej Sobote. Informovala o tom verejnosť tajomníčka pre školy a náboženskú výchovu na Generálnom biskupskom úrade Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Daniela Veselá. Vo vedomostiach z evanjelického a. v. náboženstva budú súťažiť žiaci z celého Slovenska v dvoch skupinách: za štátne a súkromné školy z jednotlivých seniorátov a za cirkevné školy. Obe skupiny sú rozdelené do štyroch kategórií. Do súťaže postúpili víťazi seniorátnych a školských kôl Biblickej olympiády. Spolu bude súťažiť 81
Rimavská Sobota v čase I. svetovej vojny
Výstava Veľká vojna, ktorá je sprístupnená od 16. mája 2014 do 30. septembra 2014 v Gemersko-malohontskom múzeu a usporiadaná pri príležitosti 100. výročia vypuknutia I. svetovej vojny v roku 1914, sa zameriava na Rimavskú Sobotu z dvojakej perspektívy. Ako župné sídlo Gemera-Malohontu a ako mesto - ako sa žilo počas vojny, aké hospodárske nariadenia a núdzové opatrenia zmenili predtým pokojný a bezstarostný život mešťanov, ako sa mesto zapojilo do celouhorských a župných dobročinných vojnových zberov, ako fungoval Červený kríž, aké vojenské pešie pluky boli umiestnené v meste, ako sa radikálne zmenil celý ráz župného sídla nástupom Rakúsko-Uhorska do vojny, a ako sa toto všetko odzrkadlilo v župe. Na druhej strane sa výstava zameriava aj na každodenný vojenský život na fronte, na príbehy a spomienky gemerských vojakov z bojísk na Balkáne, v Haliči, v Zakarpatskej Rusi, v Taliansku a v Sedmohradsku v podobe ukážkou dobových fotografií, listov, výzbroje, vlastnoručne vyrobených predmetov a ďalších vecných relikvií. Väčšina mužov z regiónu narukoval do 25. cisársko-kráľovského pešieho pluku v Lučenci a do 16. honvédskeho pešieho pluku v
Revúcke adventné koncerty začínajú muzikologickou konferenciou v Jelšave venovanou storočnici Františka Zagibu
Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied a Quirinius, nezisková organizácia v Revúcej organizujú regionálnu muzikologickú konferenciu pod názvom Hudba – výskum – kontexty,. Konferencia, ktorá je venovaná 100. výročiu narodenia Františka Zagibu, sa uskutoční dňa 29. novembra 2012 v priestoroch Osvetového centra vyšehradskej kultúry v Jelšave, Námestie republiky 52 s týmto programom:
8,30 hod. - Prezentácia
Rakovnickí seniori zo stacionára si prezreli jaskyne, ktoré hocikto nemôže navštíviť
Denný stacionár pre seniorov v Rakovnici spolu s obecným úradom popri iných stretnutiach zorganizoval 20. marca 2014 akciu s názvom „Jaskyne slovenského krasu“. Stretnutie bolo zamerané na prezentáciu krás jaskýň, ktoré nie sú sprístupnené pre verejnosť. Jedine členovia speleologických klubov majú do nich prístup. Našťastie sa v Rakovnici takýto človek nachádza. Preto sme ho poprosili, aby nám odprezentoval to, čo obyčajný človek nevidí.
Začiatok bol o 10. 00 hodine. Všetci sme netrpezlivo očakávali, čo uvidíme, čo sa nachádza pod zemským povrchom, čo skrýva a čo vytvorila naša Zem. Avšak ešte pred tým ako som pustila Vladimíra Kóňu k slovu, som všetkých srdečne privítala. Zagratulovalo sa našim oslávnenkyniam pani Juliane Gonosovej a Matilde Gallovej, ktoré nás potešili sladkým občerstvením. Klienti nezabudli ani na mňa. Keďže som mala sviatok, spoločne sa mi postarali o darček. Ďakujem im za milé prekvapenie a krásny dar.
Po úvode a gratuláciách som dala slovo Vladimírovi Kóňovi. Prezentácia sa začala a my sme s úžasom počúvali a pozerali. Boli nám odprezentované fotografie z Ardovskej jaskyne, zo Silickej ľadnice, Šingliarovej priepasti, Zvonivej jamy, z priepasti - Čistá
Prvý hrnčiarsky kurz v Dome tradičnej kultúry Gemera je zameraný na tvorbu úžitkovej a dekoratívnej keramiky
Gemerské osvetové stredisko od apríla tohto roku, keď sa nasťahovalo do svojho vynoveného sídla, do Domu tradičnej kultúry Gemera, produkuje jedno zaujímavé podujatie za druhým.
„Obnovou našej budovy, ako my tomu hovoríme „nášho domu“, sa mení aj kultúrna ponuka Gemerského osvetového strediska. Síce postupne a pomalými krokmi, pretože interiérové vybavenie domu nebolo súčasťou veľkej rekonštrukcie, ale o to intenzívnejšie tvoríme pre našich návštevníkov nové, kvalitné programy,“ hovorí riaditeľka GOS Helena Novotná.
V Dome tradičnej kultúry Gemera sme v prvej etape sprístupnili verejnosti multifunkčnú spoločenskú sálu, átrium, tkáčsku dielňu a od 1. októbra aj digitálne kino Apollo, ktoré premieta pravidelne dvakrát do týždňa.
„Hrnčiarsku dielňu sme síce plánovali plne spustiť iba koncom tohto roka, avšak rozhodli sme sa zorganizovať v nej prvý hrnčiarsky kurz o niečo skôr, pretože chceme, aby účastníci kurzu stihli vyrobiť svoje diela ešte do Vianoc. Takže kľudne sa môže stať, že naša hrnčiarska dielnička počas trvania kurzu bude meniť svoju tvár – samozrejme k lepšiemu, a určite pribudne aj ďalší hrnčiarsky kruh,“ vysvetľuje riaditeľka Novotná.
Prvé dva komentáre z majstrovského futbalu Baníka Nižná Slaná obohacujú športovú rubriku

Mužstvo Nižnej Slanej začalo v 1. kole nového ročníka II. triedy vo futbale na ihrisku v Rakovnici prvých 20 minút dobre. Hneď v úvode brankár domácich vyrazil hlavičku P. Slováka na roh, najväčšiu šancu zahodil R. Hajči. Za zmienku stojí prízemná strela J. Cangára, ktorú brankár domácich kryl. Postupne sa hra vyrovnala, prevahu začali mať domáci hráči. Ich strelu však brankár hostí kryl. Za rečnenie videl ŽK D. Hajči, obrana hostí však nepriamy kop domácich zlikvidovala.
Ku koncu polčasu sa hral medzišestnástkový futbal, začalo pršať, lopta nabrala na sklze,
Prvá prehra Bystranov na domácom ihrisku v tomto ročníku prišla až v desiatom kole s Betliarom
Desiate kolo I. triedy vo futbale na hornom Gemeri prinieslo pár zaujímavbých výsledkov. Ani toto kolo sa v tejto súťaži nezaobišlo bez menších nedostatkov. Najväčším bolo iba sedemčlenné družstvo FK Brzotín, ktoré prišlo do Krásnohorskej Dlhej Lúky a už po 15 minutách za stavu 3:0 pre domácich zápas rozhodca ukončil pre nízky stav hráčov hostí - 6. Tomuto odielu sa to už raz v tohtoročnej súťaži stalo. Brzotín, aj keď má dve futbalové družstvá, neukazuje ako sa má k majstrovským zápasom pristupovať. Ale to je vec na iných, aby o tom pouvažovali. Rožňavské Bystré v tomto kole utrpelo na domácom ihrisku prvú tohtoročníkovú tesnú prehru s ambicióznym súperom z Betliara a pomohlo
Program výstav v mesiaci august nainštalovaných v Gemersko-malohontskom múzeu

Pripravujú leteckomodelársku súťaž pod názvom XXIV. ročník Putovný pohár primátora mesta Dobšiná
KLUB MODELÁROV HAWKS Brzotín, Mesto Dobšiná, BIRCH, s.r.o Rožňava a OblV SZPB Rožňava rozposlali v týchto dňoch propozície leteckomodelárskej súťaže F3F FAI pod názvom XXIV. ročník Putovný pohár primátora mesta Dobšiná. Podľa nich sa 14. a 15. júna 2014 na Dobšinskom kopci v lokalite Gugel spomínaná súťaž uskutoční v kategórii F3F FAI pre seniorov a juniorov. Stanovení sú aj hlavní funkcionári pretekov: hlavný rozhodca: Ing. Marek Vápeník, Štarter: Johannes Schlatter, Riaditeľ súťaže: Mgr.Štefan Andoga, Čestný riaditeľ: Mgr. Karol Horník, primátor Mesta Dobšiná, Rozhodcovia: M. Tomány, Ing. M. Vápeník, R. Štrigner, Štefan Šmelko a Š.Račko. Športová komisia bude ustanovená ráno 14. júna 2014 z radov súťažiacich. Prihlášky sa môžu posielať písomne, respektíve e-mailom najneskôr do 9. júna 2014 na adresu: Mgr. Štefan Andoga, Gemerská 361, 049 51 Brzotín, E-mail: . PROGRAM SÚŤAŽE - sobota, 14. 06. 2014: do 8. 30 registrácia na Dobšinskom kopci – Gugli, 8. 30 – 9. 00 preberanie modelov, 9. 00 – 9. 15 Otvorenie a pokyny k súťaži, 9. 30 – 19. 00 súťažné lietanie. Nedeľa, 15. 06. 2014: 9. 00 – 15. 00 súťažné lietanie, 15. 00 – 15.30
Primátorské miesto v Revúcej obhájila v komunálnych voľbách 2014 Eva Cireňová
Stredogemerské okresné mesto Revúca bude mať aj v nasledujúcom období vo funkcii primátorky Evu Cireňovú (SMER-SD, SNS, KDH). Zásluhu na tom majú voliči nedávnych komunálnych volieb, ktorí jej 2176 hlasmi prejavili najväčšiu dôveru spomedzi štyroch kandidátov na toto miesto. Na druhom mieste skončil Peter Puhala (NEKA), ktorý získal podporu 1432 voličov. Na treťom mieste sa umiestnil Tibor Pučko (NEKA) so ziskom 218 hlasov a štvrté miesto obsadil Anton Gabaj s dôverou 212 voličov.
Mestské zastupiteľstvo bude tvoriť 13 zvolených poslancov. Sedem z nich obsadia nezavislí kandidáti a 6. členovia zoskupenia SMER-SD, SNS, KDH. Uvádzame aj nové zloženie MsZ: MUDr. Pavel Pelikán, NEKA, Ing. Milan Poprocký, NEKA, MVDr. Ivan Drobčo, SMER-SD, SNS, KDH, Mgr. Peter Bolaček, SMER-SD, SNS, KDH, Michal Žgravčák, NEKA, Milan Brdársky, NEKA, Ing. Viera Hanesovská, SMER-SD, SNS, KDH, Ing. Dušan Dorčák, PhD., NEKA, MUDr. Adriana Rusová, NEKA, Ing. Július Buchta, SMER-SD, SNS, KDH, Tatiana, Kršková, NEKA, Lucia Medvecová,
Príležitosti pre amatérskych filmárov, výtvarníkov a fotografov horného Gemera zapojiť sa do postupových súťaží
Rožňavskí filmoví amatéri si každoročne prinášajú z rôznych súťaží niekoľko ocenení. Vlani na 20. ročníku celoslovenskej súťaže amatérskych filmov CINEAMA 2012, ktorú zorganizovalo Národné osvetové centrum spoločne s Malokarpatským osvetovým strediskom v Modre, jedným z takých bol Vladimír Kóňa z Rakovnice, ktorý v skupine D autorov nad 25 rokov získal s dokumentárnym filmom Silická ľadnica tretie miesto. Na prehliadke filmov sa súťažným filmom STRES
Príkladom pre strelcov futbalového víkendu bol mladší žiak Rožňavy Ákos Tamás so šiestimi gólmi
Tretí májový víkend sľuboval nerušený program k odohratiu majstrovských futbalových zápasov aj na hornom Gemeri. Už sobota ponúkla fanúšikom mužstiev, najmä ligových súťaží, dva dôležité stretnutia mužských kolektívov a to Rožňavy s Medzevom, ale najmä derby stretnutie Gemerskej Hôrky s Krásnohorským Podhradím. Kým Rožňavčania bojovali so susediacim súperom z tabuľky o lepšie postavenie, v Gemerskej Hôrke okrem prestíže aj o najlepšie umiestnenie kolektívu horného Gemera v tabuľke V. ligy. Body po stretnutiach zostali síce doma, ale stálo to nemalého úsilia v súbojoch, ktoré rozhodcovia museli trestať aj množstvom žltých. Čo je horšie objavila sa i červená karta. Fanúšikov prilákal najmä zápas v Gemerskej Hôrke, ktorý videlo až 250 divákov. O zápasy tohto víkendu bol oveľa vyšší záujem divákov a to vo všetkých okresných súťažiach.
Nedeľňajší futbal mal gro zápasov v najvyššej okresnej súťaži - I. triede. Hodno však spomenúť, že naše tri mužstvá z V. ligy: Gem. Poloma, Dobšiná a Betliar, ktoré však neurobili so svojimi súpermi žiaden futbalový zázrak. Kým Betliar doma získal so slabým súperom aspoň bod, Gemerská Poloma, ktorá vlani takýto čas bojovala o víťaza súťaže, dnes
PRIPOMÍNAME SI V APRÍLI 2025
7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického.
Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu, Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu.
Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ.
V rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.
V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa. -MM-
19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní.
Do meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec. Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin. -MM-
19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). -MM-
21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu. -MM-
25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník.
Študoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku. -MM-