Laténska keramika - predmet mesiaca február v GMM.

R i m a v s k á   Sobota - V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum laténsku keramiku z 3. až 2. storočia pred Kristom objavenú na žiarovom pohrebisku v Drni. Laténska keramika bude vystavená v priestoroch stálej expozície múzea od 1. do 28. februára 2023.
Znalosť produkcie keramických nádob je v priestore Karpatskej kotliny známa od neolitu (mladšej doby kamennej). Z mäkkej a poddanej hliny dokázal neolitický človek vyrobiť pomocou svojich rúk a ohňa všestranne použiteľné keramické nádoby. Keramické nádoby (hrnce, amfory, krčiažky a pod.) boli v období praveku formované a tvarované voľne v rukách.
K zmene technológie produkcie keramiky dochádza až v dobe laténskej (v mladšej dobe železnej). V archeologickej terminológií predstavuje vrcholnú etapu pravekého vývoja spoločnosti odohrávajúcu sa v období zhruba od 5. storočia pred Kristom až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Téne na brehu Neuchatelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti.

Prezentácia filmov: Kornélia Wirtschafterová, Nora Guttmannová

Deviateho februára 2023 (štvrtok) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia filmov Kornélia Wirtschafterová, Nora Guttmannová, v ktorých sú udalosti 2. svetovej vojny zachytené prostredníctvom spomienok priamych účastníčok. Podujatie je realizované v spolupráci so Slovenským národným múzeom – Múzeom židovskej kultúry – Múzeom holokaustu v Seredi. Réžia: Radoslav Dubravský, producent: Martin Korčok. Vstupné je 2 eurá.
Kornélia Wirtschafterová je členkou Židovskej náboženskej obce v Rimavskej Sobote. Od júna 1944 do mája 1945 bola v troch koncentračných táboroch – Auschwitz, Bergen-Belsen a Terezín. V Terezíne boli nazhromaždené vo veľkom množstve knihy, ktoré boli v Nemecku zakázané. Kornélia Wirtschafterová z týchto kníh zobrala tri, pričom dve z nich v roku 2009 venovala Gemersko-malohontskému múzeu. Z 2 000 Židov z Rimavskej Soboty, odvlečených počas 2. svetovej vojny do koncentračných táborov, sa vrátilo iba 100.

Päť ďalších monitorov kontrolujúcich dýchanie dieťaťa dostala rožňavská nemocnica

Nemocnica Svet zdravia Rožňava dostala od Nadácie Križovatka ďalších päť monitorov dychu.
Monitory kontrolujú dýchanie dieťaťa a varujú v prípade jeho ohrozenia. Prístroje sa dávajú po narodení do postieľok a zaznamenávajú pohyb hrudníka bábätkám. Nadácia chce takto pomôcť predchádzať Syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS).
Monitormi BabySense sa snažia vybaviť všetky pôrodnícke oddelenia a jednotky intenzívnej starostlivosti v nemocniciach na Slovensku.
Rožňavskej nemocnici doposiaľ darovali spolu 23 monitorov dychu. Aj tie prispievajú k pokojnému pobytu matiek a ich detičiek v nemocnici.

Starí bystranskí gazdovia sa zišli na kus reči.

V mojej napísanej a v roku 2016 vydanej knihe pod názvom „Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom" (Alfa Print, s. r. o., Martin) som v motte použil vetu: "Osvojil som si význam a pravdivosť slov, ktoré hovoria o tom, že grécke slovo história možno v kontexte pochopiť v štyroch prípadoch ako súhrn dejín v minulosti, minulosť, dejiny. Tiež ako vedu o spoločnosti a prírody, či vedu o minulosti ako dejepis. V neposlednej možnosti ako udalosť, príbeh, dej. Napokon, aj ako priebeh dajakej udalosti (Slovník cudzích slov – jeho tretie vydanie v roku 1990, strana 359).

Význam slova „história“ chcem použiť aj v súvislosti so vzniknutím, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín. Pýtam sa sám seba, ako to s tým súvisí? Jednoznačná odpoveď spočíva v tom, že všetci sme spojení s minulosťou (históriou), prítomnosťou a smerovaním do budúcnosti. Preto je dobré, pripomenúť si a spoznať svoje rodové korene a nezabúdať na ne. Má to súvislosť aj s tým, že vývoj nezastavíš. Vzťahuje sa na všetko živé i neživé na našej planéte nazvanej Zem.

Výstava o dejinách židovskej komunity na východnom Slovensku

R o ž ň a v a, 27. 01. 2023 - Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove Vás srdečne pozývajú na otvorenie výstavy o dejinách židovskej komunity na východnom Slovensku s názvom Tí, ktorí (ne)prežili. Vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 16. 02. 2023 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.

Výstava bola pôvodne prezentovaná Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove pod názvom -999- Morituri te salutant, a to pri príležitosti 80. výročia prvého transportu židovských žien a dievčat z východného Slovenska do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Banícke múzeum v Rožňave prevzalo časť uvedenej výstavy, ktorú doplnilo o regionálne informácie a autentické dobové predmety nachádzajúce sa v zbierkovom fonde múzea. 

Rožňavské námestie. Kresba Gusztáva Zomboryho - I. 1867.

Poloha mesta Rožňava, ležiaceho v Rožňavskej kotline, umožňovala v minulosti nielen vhodne využívať nerastné bohatstvo rudohoria,  ale tvorila aj križovatku ciest prechádzajúcich z východu na západ a ciest smerom na juh a sever.

Najstaršou písomnou zmienkou o Rožňave je listina kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291, ktorou poveril Jágerskú kapitulu, aby v spolupráci s kráľovským zástupcom vytýčila hranice obce Rosnoubana.  Ďalšími listinami kráľ potvrdil donáciu Rožňavy v jej starých hraniciach i nového majiteľa mesta, ktorým sa stal arcibiskup Lodomír a ostrihomské arcibiskupstvo. Ponechal mu aj pozemkovú daň, urburu, t.j. osminu vyťaženého striebra z baní, všetky kráľovské kolekty (dane) a dovolil mu všetky výsady, ktoré užívalo ostrihomské arcibiskupstvo, preniesť aj na občanov Rožňavy.

Nové ročníky súťaží AMFO a Výtvarné spektrum 2023 v GOS
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje nové ročníky súťaží amatérskej fotografie a neprofesionálnej výtvarnej tvorby. Regionálne kolá súťaží majú pozoruhodnú úlohu a zmysluplný cieľ - napomáhať vyhľadávaniu talentovaných tvorcov, zároveň vytvárať priestor na rozvoj ich umeleckej tvorivosti a technickej zdatnosti, a tiež prezentáciu ich výtvarnej a fotografickej tvorby.
Registrujte svoje diela do 10. februára 2023.
Informácie pre záujemcov o súťažiach Výtvarné spektrum a AMFO sú na webovej stránke www.nocka.sk v sekcii súťaže a neprofesionálne umenie, kde sú zverejnené ku každej súťaži podrobné propozície. Po ich preštudovaní môžete svoje diela prihlásiť cez registračný formulár v sekcii Chcem sa prihlásiť https://www.nocka.sk/chcemsaprihlasit/prihlasenie
Život na druhej strane zemegule so sinologičkou Sakmárovou

Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravila pre stredoškolskú mládež a verejnosť besedu so sinologičkou a blogerkou Dominikou Sakmárovou, autorkou dvoch kníh Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre a Kórejské halušky – Pripovidki z ešči daľekejšeho Vichodu. Beseda sa uskutoční v utorok 7. februára 2023 v dopoludňajších hodinách.

Dominika Sakmárová je mladá autorka, pochádzajúca zo Spiša. Vyštudovala sinológiu na Karlovej Univerzite v Prahe. Už počas štúdia intenzívne cestovala po Ďalekom východe s cieľom zlepšiť sa v jazyku a spoznať krajiny. A pokračovala v tom aj po skončení školy a založení rodiny. Jej postoj ku kultúram Ďalekého východu, ktorý dnes opisuje slovami „zvedavosť“ a „rešpekt“, sa začal formovať, až keď sa postupne prepracovala komplikovanými čínskymi znakmi a tónmi. Lákal ju tamojší každodenný život, ktorý sa dá spoznať len pri dlhodobom pozorovaní. 

Novým riaditeľom rimavskosobotskej nemocnice je od 1. februára 2023 Dušan Suchý.

R i m a v s k á     S o b o t a  1. februára 2023 - Novým riaditeľom rimavskosobotskej nemocnice je od dnešného dňa Dušan Suchý. Doteraz v sieti Svet zdravia pôsobil najprv ako dlhoročný riaditeľ rožňavskej nemocnice, následne ako manažér medicínskeho úseku siete. Vo funkcii na pozícii riaditeľa nemocnice nahrádza Richarda Hrubého.
Richardovi Hrubému patrí za pôsobenie vo vedení rimavskosobotskej nemocnice jedno veľké poďakovanie. Nielen, že nemocnica pod jeho vedením značne napredovala, ale taktiež vytváral pre svojich kolegov príjemné pracovné prostredie. Napriek jeho obrovským odborným skúsenostiam a nezaplatiteľným vedomostiam zostal ľudským a empatickým človekom a aj vďaka tomu bol vysoko rešpektovaný tak svojimi zamestnancami, ako aj širokým okolím. Rovnako ma teší, že jeho pozíciu bude zastávať Dušan Suchý, ktorý má tiež bohaté skúsenosti z vedenia rožňavskej nemocnice, ako aj z našej siete. Som presvedčený, že svojou skúsenosťou a profesionalitou bude pokračovať v úspešnom napredovaní nemocnice,“ uviedol Radoslav Čuha, generálny riaditeľ siete ProCare a Svet zdravia.

Dvadsaťštyri nových držiteľov značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT

Značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT pozná nových držiteľov tohto významného ocenenia.
Sobotný podvečer bol venovaný najmä všetkým tým, ktorí svojou činnosťou prispievajú k zachovávaniu pôvodnej remeselnej výroby a prezentujú tradície nášho regiónu. Slávnostné udeľovanie certifikátov sa konalo ako súčasť folklórneho programu Fašiangy v Dome osvety, ktorý 28.1.2023 organizovalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.

Regionálne značenie v regióne Gemer-Malohont zasahuje na územie štyroch okresov, a to Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava a sčasti do okresu Poltár. Od jeho založenia sa vyhlásilo a vyhodnotilo 7 výziev na predkladanie žiadostí o udelenie značky. Dokopy je v súčasnosti certifikovaných už 64 výrobkov, skupín výrobkov, resp. služieb.
Z poslednej výzvy vzišli ako kladne hodnotení 20 výrobcovia a 4 poskytovatelia služieb. Do zoznamu so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT tak pribudli nasledovné produkty a služby:

Strana 8 z 576