Ojedinelý príspevok o svojej futbalovej kariére do redakcie Maj Gemer napísal v týchto dňoch Ing. Štefan Tomášik z Nižnej Slanej. O futbal sa zaujímal už od detstva a hrával ho v obci spolu s kamarátmi. Na stránkach portálu MajGemer sa jeho meno objavuje pomerne dlho. Zväčša sa v príspevkoch zaoberal komentármi o zápasoch Baníka Nižná Slaná. Neskôr na spomínanej stránke uverejnil tiež informácie o viacerých futbalových kluboch z tohto regiónu. Na jeseň 2013 sa prezentoval príspevkami o zápasoch futbalového klubu z Gemerskej Polomy. Potom boli články čoraz zaujímavejšie, pretože ich písal aj o iných kluboch z regiónu. „To mi ostalo dodnes,“ ako uvádza v úvode svojej publikácie, „keďže futbalový klub v mojej obci je minulosť.“ Podobný príspevok sa doteraz z tohto regiónu na stránke Maj Gemer ešte neobjavil. A keďže je pomerne podnetný, a v minulosti bol v našom regióne futbal veľmi rozšírený, uverejňujeme ho bez akejkoľvek úpravy v plnom znení. Veríme, že podnieti aj ostatných jemu podobných obdivovateľov futbalovej hry na hornom Gemeri, ktorí pomôžu aj v tejto, nielen pre futbal zložitej situácii, dokumentovať jeho históriu a lásku k tejto najrozšírenejšej hre na svete.
V Jelšave zorganizovali denný tábor mladých hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Jelšave v spolupráci s Mestom Jelšava zorganizovali v dňoch 7. – 11. 07. 2025 denný hasičský tábor. Tábora sa zúčastnilo striedavo od 10 do 13 detí, ktoré navštevujú krúžok mladých hasičov Plameň, ale aj také, ktoré ho nenavštevujú, ale snáď sa nám podarilo vzbudiť v nich záujem o hasičstvo.
V pondelok 7. júla dvanásť detí s dospelými hasičmi zavítali na Hasičskú zbrojnicu v Rožňave, kde nás privítal Martin Bednár člen DHZ v Rožňave, porozprával deťom o histórii zboru, o ich činnosti, poukazoval deťom hasičskú techniku – IVECO DAILY. Po návšteve u dobrovoľných hasičov sme neplánovane zavítali do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kde nám pracovníčky ukázali detské oddelenie. Deti si mohli prezrieť a začítať sa do kníh, zahrali si divadielko. Na záver sme navštívili poučnú záhradu knižnice. Počas obeda v Pizzerii U Micia v Rožňave, kde sme si pochutnali na skvelej pizzi, náš naplánovaný program ukončila búrka. Plánovaný výlet na Dedinky budeme realizovať na prelome júla a augusta.
Gemerské rozhľadne a vyhliadkové veže (2) – okres Rimavská Sobota
Napísal(a) MM
Gemer sa nachádza v srdci krásnej prírody, preto za pekného a slnečného počasia čoraz viac ľudí mieri do prírody na dlhšie prechádzky, ktoré môžu byť zakončené krásnym výhľadom na okolité hory a krajinu. Okrem prírodných rozhľadní, ktoré sú prakticky na každom vyvýšenom bode, je vybudovaných aj niekoľko samostatne stojacich rohľadní a vyhliadkových veží, ktoré ponúkajú jedinečný pohľad na našu krajinu z výšky. Každá rozhľadňa alebo vyhliadková veža je verejnosti prístupná stavba s vyhliadkovým priestorom nad úrovňou okolitého terénu a porastu, najčastejšie umožňujúca panoramatický 360° rozhľad. Zvyčajne tu nájdete informácie o ich výške, polohe, ale aj o tom z akého materiálu sú a kedy boli postavené a bývajú tu aj mapy okolia. Prinášame krátke informácie o takýchto miestach v okrese Rimavská Sobota.
V Baníckom múzeu otvorili už ôsmy ročník letného múzejného tábora
Napísal(a) E. Hermeli Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, 7. júla spustilo ôsmy ročník letného múzejného tábora pre prázdninujúce deti. Tohtoročnou ústrednou témou tábora bude prepojenie histórie a prírody.
Deti budú spoznávať slovenské hrady a zámky a zoznámia sa aj s množstvom legiend a povestí, ktoré sa o nich dochovali. K tomu im poslúži najmä fotografická výstava Mareka Hajkovského Slovenské hrady a zámky inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Deti však vyrazia aj do terénu, múzejní pedagógovia pre nich pripravili celodenný výlet na Fiľakovský hrad.
Gemerské rozhľadne a vyhliadkové veže (1) – okres Rožňava a Revúca
Napísal(a) MM
Gemer sa nachádza v srdci krásnej prírody, preto za pekného a slnečného počasia čoraz viac ľudí mieri do prírody na dlhšie prechádzky, ktoré môžu byť zakončené krásnym výhľadom na okolité hory a krajinu. Okrem prírodných rozhľadní, ktoré sú prakticky na každom vyvýšenom bode, je vybudovaných aj niekoľko samostatne stojacich rohľadní a vyhliadkových veží, ktoré ponúkajú jedinečný pohľad na našu krajinu z výšky. Každá rozhľadňa alebo vyhliadková veža je verejnosti prístupná stavba s vyhliadkovým priestorom nad úrovňou okolitého terénu a porastu, najčastejšie umožňujúca panoramatický 360° rozhľad. Zvyčajne tu nájdete informácie o ich výške, polohe, ale aj o tom z akého materiálu sú a kedy boli postavené a bývajú tu aj mapy okolia. Ako dobrý tip na výlet prinášame krátke informácie o takýchto miestach v okrese Rožňava a Revúca.
Pohár starostu obce Nižná Slaná po tretíkrát putoval do Gemerskej Polomy
Napísal(a) Š. Tomášik
Na futbalovom ihrisku v Nižnej Slanej sa 5. 7. 2025 konal tretí ročník futbalového turnaja na malé bránky „O pohár starostu obce Nižná Slaná“. Hralo sa vo dvoch vekových kategóriách. Pravidlá zápasov boli tentokrát netradičné keď hráči mali hrať ako vedia. Zápasy rozhodovali Ondrej Kašai a Stanislav Beňo. Najlepším strelcom turnaja sa stal Kristián Šubovič so 16 gólmi.
Zloženie súpisky Polomy napovedalo už v úvode turnaja, že má predpoklady na víťazstvo. Hru režíroval Martin Ďuríček, v útoku bol hráč Tatrana Betliar Kristián Šubovič, v bráne bol Pavel Kašai. Skúsenosti s V. ligou – JUH v drese Krh. Podhradia mali dvaja členovia kádra – Martin Ďuríček a Ivan Gallo. Zaujímavosťou bolo, že v jednom zápase si vyskúšal hru v poli Pavel Kašai – nie je typickým brankárom, ale záložníkom a Martin Ďuríček bol v bráne.
V Kaštieli Coburgovcov žiaci z Kamenian a Jelšavy pred prázdninami "hasili" požiar hotela
Napísal(a) G. Jakubecová
Pár dní pred koncom školského roka 2024/2025, v utorok 24. júna, Mesto Jelšava pripravilo pre deti z Materskej a Základnej školy v Jelšave, zo Špeciálnej základnej školy v Jelšave a zo Základnej školy v Kameňanoch predpoludnie pod názvom Hurá leto. V Kaštieli Coburgovcov a aj v záhrade boli pre deti pripravené rôzne stanovištia. Jedným zo stanovíšť v záhrade kaštieľa bolo určené pre jelšavských dobrovoľných hasičov, kde deti „hasili“ požiar hotela. O stanovište hasičov bol veľký záujem, čo nás veľmi potešilo.
Po ukončení podujatia v kaštieli na Hasičskú zbrojnicu v Jelšave zavítali deti z Materskej školy, vyskúšali si zásahové prilby, vyskúšali si, ako sa sedí v hasičskej Tatre.
Bolo to príjemné predpoludnie.
Nálezy laténskej grafitovej keramiky z Gemera-Malohontu – Predmet mesiaca júl
Napísal(a) A. Botoš
Znalosť produkcie keramických nádob je v priestore Karpatskej kotliny známa od neolitu (mladšej doby kamennej). Keramické nádoby (hrnce, amfory, krčiažky a pod.) boli v období praveku formované a tvarované v rukách.
K zmene technológie produkcie keramiky dochádza až v dobe laténskej (v mladšej dobe železnej). V archeologickej terminológii predstavuje jednu z vrcholných etáp pravekého vývoja spoločnosti, odohrávajúcu sa v období zhruba od rokov 450/400 pred Kr. až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Tène na brehu Neuchâtelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti.
Na území historickej župy Gemer-Malohont sa v období 3. – 2. storočia pred Kr. prvýkrát objavuje keramika zhotovovaná (vytáčaná) na nožnom hrnčiarskom kruhu.
O OFK Vyšná Slaná - víťazovi 7. futbalovej ligy ObFZ Rožňava
Napísal(a) Š. Tomášik, V. Lukáč
OFK Vyšná Slaná sa stal víťazom 7. futbalovej ligy ObFZ Rožňava. V príspevku sa dočítame o jeho účinkovaní v ročníku 2024/2025. Okrem výsledkov, konečnej tabuľky a kádra sú k dispozícii aj zaujímavosti.
Na jeseň mužstvo prehralo len s Rožňavou B a remizovalo v Dlhej Vsi. Prvenstvo si vybojovali 20-timi výhrami, keď dosiahli celkovo 61 bodov a skóre 134:19 V jarnej časti však vyhralo všetky zápasy a zaslúžene súťaž vyhralo.
Káder: Roman Lindák, Roman Nemec – Štefan Domik, Branislav Kuzma, Mário Tokarčík, Adam Gallo, Filip Gallo, Ján Gallo, Martin Gallo, Jerguš Barnák, Jozef Barnák, Dušan Kalis, Ondrej Kračún, Miloš Bendík, Marek Laurinc, Ondrej Leskovjanský, Michal Hadar, Jaroslav Havíra, Michal Benedikty, Patrik Burik, Patrik Varga, Ján Simeon Želinský, Peter Zabrel, Sebastián Bizik, Peter Rogos.
Príležitosť na aktívny oddych v Art Parku v Revúcej
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko Revúca v spolupráci s gemerským umeleckým inštitútom GemArt pozývajú na aktívny oddych v Art Parku
Už tento víkend začíname napĺňať skultivovaný malý park pred domom kultúry relaxačnými aktivitami, ktoré by mohli zaujať aj vás...
· štvrtok 3. júla od 16. do 19. hodiny si môžete vyskúšať maľovanie hlinou
Že ste o tom ešte nepočuli? To je dôvod na návštevu! Tvorivé aktivity s hlinou bude viesť Johanka Johanidesová so svojimi deťmi, ktorá sa prisťahovala a žije v Brdárke.
· piatok 4. júla od 20.00 hodiny budeme hrať skvelú hudbu ku káve
Viac...
Na Hasičskú zbrojnicu v Jelšave dostali svadobné oznámenie od Radky a Mariána
Napísal(a) G. Jakubecová
Pred pár týždňami sme na Hasičskú zbrojnicu v Jelšave dostali svadobné oznámenie, v ktorom nám dobrovoľní hasiči z Jelšavy dávajú na známosť:
Končí sa krásne a vznešené „ja“,
začína prosté, ale o to krajšie „my“.
Radka Ormisová a Marian Gacko
všetkým na vedomie dali,
že slobody sa vzdali, že chcú spolu šťastne žiť
a svoju lásku manželstvom spečatiť
28. 06. 25 v obradnej sieni v Revúcej.
Jelšavskí žiaci na Zámku pod Muránskym hradom spoznávali medveďa hnedého
Napísal(a) M. Štullerová
Začiatkom júna 2025 sa žiaci druhého stupňa Základnej školy s Materskou školou Jelšava zúčastnili výnimočného environmentálneho pobytu na chate Zámok pod Muránskym hradom. V jedinečnom prírodnom prostredí Muránskej planiny sa venovali téme medveďa hnedého, ktorý je najväčšou šelmou slovenských lesov.
Pobyt bol najmä o poznávaní prírody, vzdelávaní, praktických aktivitách i workshopoch zameraných na bezpečnosť v prírode. Odborný rozmer pobytu dodali ochranári a zoológ Národného parku Muránska planina, ktorí žiakom vysvetlili správanie medveďov, ich význam pre ekosystém a potrebu ich ochrany.
Súčasťou programu boli aj tvorivé dielne pod vedením Evky Wilson, kde sa žiaci výtvarne vyjadrili k téme medveďa hnedého.
Slniečko, teplý vzduch, aj trošku ochladenia v sále Kultúrneho domu využili členovia Základnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska v Revúckej Lehote 25. júna 2025, aby sa stretli, podebatovali, ale hlavne zdravo súťažili.
„Športový referent“, pán Dušan Pavlák s manželkou, pripravili 5 rôznych súťaží pre ženy i mužov. Bolo veru veselo, aj si fandili a pohundrali, keď sa nedarilo. No a 6. disciplínou (ako povedal hlavný rozhodca) bolo občerstvenie.
Sponzori sa postarali, že bolo čo trošku si zajesť, pripiť na zdravie a tí najlepší „športovci“ boli aj odmenení maličkosťou.
Opät vydarené popoludnie v „Lehvatke“. Vďaka organizátorom, vďaka všetkým, ktorí prišli.
Futbalový klub MFK Rožňava účinkoval v ročníku 2024/2025 v IV. lige – východ. Jesennú časť mal úspešnejšiu, na jar došlo k oslabeniu kádra. V príspevku sa dočítame o účinkovaní na jar 2025. K dispozícii je káder, výsledky v jarnej časti, celkové poradie strelcov a tabuľka. Podarilo sa získať aj hodnotenie trénera Branislava Kuzmu.
Tréner Branislav Kuzma: Z jesenného kádra nám odišlo sedem hráčov, najväčšou stratou bol odchod Domika do Košíc. Noví hráči ich nenahradili dostatočne, niektorí boli aj zranení (Sedlar, de Souza), zranený bol aj Pavol Gere, ktorý bol jedným z najlepších hráčov mužstva. Iným trvalo dlhší čas na zohratie (Mora). Po čase sa stal lídrom ofenzívy Gomes, dobre hodnotím Vorobieia. Naviac v jednom zápase dostali červené karty brankári Džačár a Spišák. V záverečných kolách tak nastupoval len dorastenecký gólman. Pozitívom ročníka bolo, že v jarnej časti dostali priestor domáci dorastenci.
































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-