Pod názvom "Ukáž čo vieš a nauč nás…" sa uskutočnila 13. marca 2026 prvá okresná akcia dôchodcov v revúckom okrese. Zišla sa ich plná sála v Kultúrnom dome v Mokrej Lúke, aby sa pokochali v krásnych výrobkoch. Tvorcovia sa právom pochválili svojimi výrobkami, inšpirovali a niečo aj naučili. Možno ešte väčšou radosťou pre mnohých seniorov bolo milé stretnutie so svojimi známymi a priateľmi, s ktorými sa porozprávali o svojom súčasnom živote. Atmosféra bola veľmi dobrá. Zo Základnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku z našej obce Revúcka Lehota sa zúčastnilo celkom 14 členov. Veľmi pekné výrobky vystavovali panie: Mária Huťanová, Anna Sitárová, Iveta Pavláková, Eva Šeševičková a Marta Žiaková.
Poďakovanie patrí vystavovateľkám i organizátorom.
Zaujímavosti z historickej futbalovej kuchyne na hornom Gemeri
Napísal(a) Š. Tomášik
V najnovšom článku Ing. Štefana Tomášika prinášame rôzne zaujímavosti, ktoré sa stali počas majstrovských alebo prípravných futbalových zápasov z minulého obdobia. Z nich možno najviac upúta prípad, keď rozhodca Gallo udelil červenú kartu, ale iba on vie za čo. Zaujímavá bola aj studená sprcha, ktorú mali hráči Krásnohorského Podhradia vo Veľkom Folkmare.
Jeseň 2005 dorast G. Poloma – Plešivec 0:3 kont.
Domáci tréneri vedome postavili hráča na cudzí registračný preukaz. Zápas bol tak skontumovaný, ani sa nehralo. Zdroj: úradná správa
Po stopách posledných majiteľov kaštieľa v Širkovciach
Napísal(a) É. Kerényi
Prezentácia nového katalógu Gemersko-malohontského múzea s názvom POZOSTALOSŤ GÖMÖRYOVCOV sa uskutoční 17. marca 2026 o 16:00 hodine v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Podujatie sa uskutoční v maďarskom jazyku. Spoznajte tento katalóg očami jej autorky PhDr. Évy Kerényi, PhD., historičky a riaditeľky Gemersko-malohontského múzea. Najnovšia publikácia múzea zavedie čitateľov do zákulisia každodenného života posledných majiteľov kaštieľa v Širkovciach, šľachtica Olivéra Gömöryho, ministerského tajomníka a jeho manželky Margity Maróthy, herečky Národného divadla v Budapešti od konca 19. storočia až do polovice 20. storočia. Vstupné: 3 eurá.
Čierna Lehota v znamení osláv MDŽ a hodnotenia miestnej organizácie dôchodcov
Napísal(a) M. Terrai
V Čiernej Lehote sa uskutočnila 11.3.2026 hodnotiaca schôdza členov ZO JDS spoločne s oslavami Medzinárodného dňa žien. Pozvaní hostia a občania obce, hlavne ženy, si vypočuli príhovor starostky obce Ing. Ivety Potočnej, ktorá sa ako každý rok prihovorila ženám, matkám a pozdravila ich menom vedenia obce. Pozdraviť prišli prítomných aj deti Materskej školy v Čiernej Lehote so svojím pásmom hier a básničiek. Sú to každoročne roztomilé deti a určite vyčarili úsmev, príjemné pohladenie na tvárach svojich starých rodičov, a niektorým starým mamám stiekli aj slzičky od potešenia. Svojím programom, pesničkami aj scénkami pozdravili prítomných aj členky FSk Lehoťanka. Bolo to krásne, humorné a potešujúce. Po ukončení kultúrneho programu boli prítomným dámam, ženám, matkám odovzdané karafiáty. Všetko najlepšie milé ženy k vášmu sviatku!
Eva Wilson sa predstaví v Rožňave maľbou, kresbou a drevorezbou
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Výstavu výtvarníčky Evy Wilson s názvom Maľba, kresba, drevorezba, ktorej vernisáž sa uskutoční 20. marca 2026 (piatok) o 17. hod., pripravuje Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Výstava predstaví doposiaľ najkomplexnejší výber diel z jej bohatej tvorby a priblíži návštevníkom umelecký svet autorky, ktorá sa vo svojej práci venuje viacerým výtvarným technikám a prostredníctvom nich prináša osobnú výpoveď o živote, prírode i medziľudských vzťahoch.
Tvorba výtvarníčky vychádza z impresionistického cítenia, ktoré sa opiera o výraznú farebnosť a emotívnu výpoveď. „Obraz je ako báseň, je intímnou výpoveďou autorovej duše, preto rada používam personifikáciu javov a obrazné metafory,“ uvádza Eva Wilson.
Základná príprava členov hasičských jednotiek má význam
Napísal(a) G. Jakubecová
Technická univerzita Zvolen, Drevárska fakulta, katedra protipožiarnej ochrany a Drevársky kongres, člen zväzu slovenskej vedeckotechnickej spoločnosti v spolupráci s Územnou organizáciou (ÚzO) DPO SR v Revúcej zorganizovali v dňoch 21. - 22. 02. a 07. - 08. 03. 2026 štyridsať hodinovú Základnú prípravu členov hasičských jednotiek – dobrovoľných hasičských zborov obcí, resp. miest (DHZO/DHZM).
Táto základná príprava sa zaoberala nasledovnými témami:
- Právne predpisy na úseku ochrany pred požiarmi.
- Organizácia výkonu služby hasičských jednotiek.
Kultúrna nádielka od jari až do leta z revúckeho MsKS
Napísal(a) J. Genčanský
Aby ani návštevníci našej webovej stránky nezmeškali nič podstatné, čo sa deje v Revúcej, z tamojšieho Mestského kultúrneho strediska nám poskytli informáciu o tom, čo počas jarných dní pripravili v tomto zariadení. Je už len na vás, čo si v marci z jarného kultúrneho balíčka pre seba, či najbližších vyberiete. V tomto príspevku nájdete program až do tohtoročného letného obdobia.
JARNÝ KULTÚRNY BALÍČEK
* * * * * * * * * * * * * * * *
15. marca 2026 | 18.00 | Divadelná sála MsKS Revúca
ZLATÁ BAŇA
Pozývame vás do divadla na komédiu Reneho Freunda, ktorá sa odohráva v atraktívnom prostredí súkromnej kliniky plastickej chirurgie. Hra kladie aktuálne otázky, napríklad Čo všetko sú ľudia ochotní podstúpiť za peniaze? Účinkujú: Andrea Karnasová, Andrea Profantová, Peter Sklár, Marián Labuda ml. Réžia: Juraj Bielik.
Veľkonočné tvorivé dielne v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, to bude opäť pred veľkonočnými sviatkami hýriť jarnými farbami. V rámci podujatia Veľkonočné tvorivé dielne v múzeu sa žiaci materských a základných škôl 1. stupňa môžu tešiť na tvorivú aktivitu spojenú s témou obnovy prírody a jarnými zvyklosťami.
Podujatie bude symbolicky prepojené s výstavou sôch Petra Kuraja Pamäť kovu. Počas prehliadky výstavy budú môcť žiaci vidieť výsledky autorovej snahy a zároveň radosti premieňať použité na nové. Následne sa ich pozornosť bude sústreďovať na premenu prírody počas jarného obdobia, jarné zvyklosti a tradície.
Rožňavská nemocnica použila pri operácii ramena inovatívny titánový klinec
Napísal(a) J. Fedáková
Rožňava 11. marca - Nemocnica Penta Hospitals Rožňava úspešne zrealizovala operáciu ramena s použitím inovatívneho klinca z titánovej zliatiny. Moderný implantát Affixus Natural Nail Proximal Humeral od spoločnosti Zimmer Biomet zatiaľ nebol dostupný na Slovensku a rožňavská nemocnica je tak prvým zdravotníckym pracoviskom, ktoré tento implantát u nás využilo v klinickej praxi. Implantát je určený na stabilizáciu rôznych typov zlomenín v hornej časti ramennej kosti. Operáciu na chirurgickom oddelení rožňavskej nemocnice podstúpila 70-ročná pacientka so zlomeninou tela ramennej kosti, ktorú utrpela pri páde.
„Vzhľadom na typ zlomeniny sme sa rozhodli, že pacientka je vhodná práve na použitie tohoto implantátu. Do ramennej kosti bol zavedený titánový klinec,
Vedenie DPO SR medzi hasičmi Jelšavy, víťazmi 1. ročníka Ankety dobrovoľní hasiči roka
Napísal(a) G. Jakubecová
V stredu 4. marca 2026 zavítali do Jelšavy: prezident Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky Bc. Jozef Smolinský a riaditeľ Ankety Dobrovoľní hasiči roka Slovenska Radomír Čech, ako ku víťazom 1. ročníka Ankety v kategórii DHZO – oblasť Stred, Dobrovoľní hasiči Jelšava – DHZ – DHZO.
Pred mestským úradom ich privítal veliteľ DHZM Jelšava Ing. Pavol Zapletal, MBA, poslanec mestského zastupiteľstva Karol Sabo a členovia DHZM/DHZ Jelšava. Ukázali im priestory úradu, vo veľkej zasadačke bolo pripravené malé občerstvenie a odovzdané malé prezenty.
Z úradu prešli ku hasičskej zbrojnici, kde bola vystavená hasičská technika aj s novými prírastkami – štvorkolkou – výhrou v Ankete a prívesný vozík
Viac...
Proces reštaurovania 4 starých tlačí a ich ručne popísaných pergamenových väzieb z 15. storočia * Predmet mesiaca marec 2026
Napísal(a) I. Krnáčová
Predmetom mesiaca marec sú štyri staré tlače zo 16. a 17. storočia z knižnice múzea. Tieto vzácne tlače sú viazané v ručne popísaných pergamenových väzbách, ktoré pochádzajú až z 15. storočia. Knihy sú vystavené v štádiu reštaurovania v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 2. do 31. marca 2026. Návštevníci múzea tak majú možnosť prehliadnuť si ich v procese ich reštaurovania. Reštaurovanie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
MFK Dobšiná a cesta do 5. ligy: Detailný pohľad Štefana Tomášika
Napísal(a) Š. Tomášik
V najnovšom príspevku Ing. Štefana Tomášika sa vraciame k úspešnému ročníku, v ktorom si MFK Dobšiná vybojoval postup z 2. priečky do 5. ligy (Košicko – gemerská skupina). Článok prináša komplexný prehľad vrátane zloženia kádra, rozloženia hráčskych postov a kompletných výsledkových tabuliek. Obsah dopĺňa dobová fotografia a zaujímavosti zo zákulisia tímu.
Káder: Pavol Breuer, Jaroslav Plačko – Marek Laurinc, Stanislav Grančák, Jozef Barnák, Jerguš Barnák, Bohuslav Rupp, Július Strelka, Matúš Martinko, Gejza Valentko, Peter Fabian, Filip Fabian, Milan Zahoranský, Róbert Gotthardt, Štefan Potočný, Erik Mačejovský, Matúš Poliak, Matúš Klausmann, Martin Zvolenský, Dušan Ondrejčík, Kamil Brnčík, Štefan Surovský, Pavol Horváth.
Významné životné jubileum predsedu DHZ Ratkovské Bystré
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 26. februára 2026 oslávil svoje významné 70. narodeniny zaslúžilý člen Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky a vrchný technik Vladimír Javor, ktorý pôsobí ako predseda Dobrovoľného hasičského zboru Ratkovské Bystré. Do radov dobrovoľných hasičov vstúpil už v roku 1982 a odvtedy je pevnou súčasťou našej organizácie.
V sobotu 28. februára sme jubilanta prekvapili priamo počas rodinnej oslavy. Pri tejto príležitosti mu Ing. Pavol Zapletal, MBA, predseda Krajskej organizácie DPO SR v Banskej Bystrici, slávnostne odovzdal bronzovú medailu sv. Floriána a stužku za vernosť (40 rokov).
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na marec 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na marec 2026.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-