Žiaden klub, jeden klub alebo dva kluby, aj také bolo účinkovanie rožňavských mužstiev v bývalej IV. futbalovej lige
Napísal(a) Š. Tomášik
Komentár
V súťažnom ročníku 1997 / 1998 neúčinkoval v tejto súťaži žiaden klub z ObFZ Rožňava.
Nováčik z Betliara posilnil svoj káder o G. Keršáka, M. Ondreja, T. Grecmachera a M. Hajdúka. V jesennej časti ťažil z domáceho prostredia, keď všetky zápasy vyhral. Bod sa mu podarilo uhrať v Spišských Vlachoch po remíze 1:1. Zimoval na piatej priečke s dvojbodovou stratou na prvé miesto, čo pre nováčika nie je zlá vizitka. V jarnej časti odišiel z kádra Keršák a pribudli R. Greško a M. Zahuranec. Podobne ako v jesennej časti bodoval hlavne doma. Zaváhal len so Sečovcami, s ktorými iba remizoval. Zo súperových ihrísk priniesol tri body z Pavloviec n / U. V tejto časti súťaže zlepšil defenzívu, keď inkasoval menej gólov. Celkove skončil na výbornom štvrtom mieste.
Nebuď drevo – podujatie s majstrom ľudovej umeleckej výroby Pavlom Ferdinandym
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Dňa 22. februára 2023 (streda) o 9.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční podujatie „Nebuď drevo“, počas ktorého sa predstaví majster ľudovej umeleckej výroby Pavel Ferdinandy z Revúcej, ktorý porozpráva o výrobe pastierskych palíc, ozembuchov a betlehemských kyjakov. Podujatie je určené školským skupinám i jednotlivcom. Účasť je potrebné nahlásiť vopred, do 20. februára 2023. Stretnutie s Pavlom Ferdinandym sa zopakuje v rovnaký deň o 10.30 hod. Vstupné je 2 eurá.
Stretnutie s majstrom ľudovej umeleckej výroby Pavlom Ferdinandym je sprievodným podujatím k výstave Drevospracujúce remeslá v Gemeri-Malohonte, ktorá bola sprístupnená v októbri minulého roka. Výstava prezentuje remeslá, ako je tesárstvo, debnárstvo, kolárstvo, tokárstvo, stolárstvo, rezbárstvo či košikárstvo prostredníctvom pracovného náradia i samotných remeselných výrobkov.
Prehľad dostupných uverejnených písomných dokladov o banskom meste Dobšiná
Napísal(a) M a O Rozložníkovci
Pilčícky kurz v Jelšave pre hasičov zo siedmich obcí revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia DPO SR v Revúcej v spolupráci s Ing. Liborom Dohnálekom zorganizovali dňa 11. 02. 2023 na Hasičskej zbrojnici v Jelšave “pilčícky kurz“ – obsluha ručnej motorovej reťazovej píly.
Zdokonaľovacieho a aktualizačného kurzu sa zúčastnili členovia z DHZO, resp. DHZM zo siedmich obcí revúckeho okresu: Držkovce, Gemerská Ves, Hucín, Jelšava, Lubeník, Muránska Dlhá Lúka a Muráň. Aj podľa fotografií vidieť, že o kurz bol veľký záujem a je takmer isté, že ho všetci účastníci využijú vo svojej činnosti.
Po dlhšom čase sme sa stretli na zaujímavom a osožnom vzdelávaní, potrebnom pri práci dobrovoľných hasičov.
Medzinárodný deň darovania knihy – štrnásty február – láska ku knihe – výzva
Napísal(a) T. Bachňáková

Fašiangy sú tu! Vyrobte si svoju masku!
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v nadchádzajúcom fašiangovom období pre školákov zaujímavé podujatie s názvom Fašiangy s Baníckym múzeom v Rožňave.
,,Fašiangové obdobie býva plné zábav a radovánok. V mestách aj na dedinách je zvykom v tomto období usporadúvať maškarné plesy a karnevaly pre deti i dospelých. Výbornú atmosféru na týchto zábavách nám okrem veselej hudby dotvárajú šibalské fašiangové masky," priblížila Gabriella Badin, múzejná pedagogička.
Podujatie Fašiangy s Baníckym múzeom v Rožňave bude zamerané na tradíciu fašiangov a besedu o fašiangových zvykoch, ale aj na bohaté múzejno-pedagogické aktivity, v rámci ktorých si účastníci budú mať možnosť vyrobiť vlastnú fašiangovú masku. Spestrením vzdelávania budú rôzne pohybové aktivity.
LATÉNSKA KERAMIKA - Predmet mesiaca február 2023 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) A. Botoš
R i m a v s k á Sobota - V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum laténsku keramiku z 3. až 2. storočia pred Kristom objavenú na žiarovom pohrebisku v Drni. Laténska keramika bude vystavená v priestoroch stálej expozície múzea od 1. do 28. februára 2023.
Znalosť produkcie keramických nádob je v priestore Karpatskej kotliny známa od neolitu (mladšej doby kamennej). Z mäkkej a poddanej hliny dokázal neolitický človek vyrobiť pomocou svojich rúk a ohňa všestranne použiteľné keramické nádoby. Keramické nádoby (hrnce, amfory, krčiažky a pod.) boli v období praveku formované a tvarované voľne v rukách.
K zmene technológie produkcie keramiky dochádza až v dobe laténskej (v mladšej dobe železnej). V archeologickej terminológií predstavuje vrcholnú etapu pravekého vývoja spoločnosti odohrávajúcu sa v období zhruba od 5. storočia pred Kristom až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Téne na brehu Neuchatelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti.
Prezentácia filmov: Kornélia Wirtschafterová, Nora Guttmannová
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Deviateho februára 2023 (štvrtok) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia filmov Kornélia Wirtschafterová, Nora Guttmannová, v ktorých sú udalosti 2. svetovej vojny zachytené prostredníctvom spomienok priamych účastníčok. Podujatie je realizované v spolupráci so Slovenským národným múzeom – Múzeom židovskej kultúry – Múzeom holokaustu v Seredi. Réžia: Radoslav Dubravský, producent: Martin Korčok. Vstupné je 2 eurá.
Kornélia Wirtschafterová je členkou Židovskej náboženskej obce v Rimavskej Sobote. Od júna 1944 do mája 1945 bola v troch koncentračných táboroch – Auschwitz, Bergen-Belsen a Terezín. V Terezíne boli nazhromaždené vo veľkom množstve knihy, ktoré boli v Nemecku zakázané. Kornélia Wirtschafterová z týchto kníh zobrala tri, pričom dve z nich v roku 2009 venovala Gemersko-malohontskému múzeu. Z 2 000 Židov z Rimavskej Soboty, odvlečených počas 2. svetovej vojny do koncentračných táborov, sa vrátilo iba 100.
Päť ďalších monitorov kontrolujúcich dýchanie dieťaťa dostala rožňavská nemocnica
Napísal(a) B. Krejčiová
Nemocnica Svet zdravia Rožňava dostala od Nadácie Križovatka ďalších päť monitorov dychu.
Monitory kontrolujú dýchanie dieťaťa a varujú v prípade jeho ohrozenia. Prístroje sa dávajú po narodení do postieľok a zaznamenávajú pohyb hrudníka bábätkám. Nadácia chce takto pomôcť predchádzať Syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS).
Monitormi BabySense sa snažia vybaviť všetky pôrodnícke oddelenia a jednotky intenzívnej starostlivosti v nemocniciach na Slovensku.
Rožňavskej nemocnici doposiaľ darovali spolu 23 monitorov dychu. Aj tie prispievajú k pokojnému pobytu matiek a ich detičiek v nemocnici.
Súvislosti so vznikom, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) J. Dávid
V mojej napísanej a v roku 2016 vydanej knihe pod názvom „Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom" (Alfa Print, s. r. o., Martin) som v motte použil vetu: "Osvojil som si význam a pravdivosť slov, ktoré hovoria o tom, že grécke slovo história možno v kontexte pochopiť v štyroch prípadoch ako súhrn dejín v minulosti, minulosť, dejiny. Tiež ako vedu o spoločnosti a prírody, či vedu o minulosti ako dejepis. V neposlednej možnosti ako udalosť, príbeh, dej. Napokon, aj ako priebeh dajakej udalosti (Slovník cudzích slov – jeho tretie vydanie v roku 1990, strana 359).
Význam slova „história“ chcem použiť aj v súvislosti so vzniknutím, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín. Pýtam sa sám seba, ako to s tým súvisí? Jednoznačná odpoveď spočíva v tom, že všetci sme spojení s minulosťou (históriou), prítomnosťou a smerovaním do budúcnosti. Preto je dobré, pripomenúť si a spoznať svoje rodové korene a nezabúdať na ne. Má to súvislosť aj s tým, že vývoj nezastavíš. Vzťahuje sa na všetko živé i neživé na našej planéte nazvanej Zem.
Viac...
Výstava o dejinách židovskej komunity na východnom Slovensku
Napísal(a) M. Venenyová
R o ž ň a v a, 27. 01. 2023 - Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove Vás srdečne pozývajú na otvorenie výstavy o dejinách židovskej komunity na východnom Slovensku s názvom Tí, ktorí (ne)prežili. Vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 16. 02. 2023 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Výstava bola pôvodne prezentovaná Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove pod názvom -999- Morituri te salutant, a to pri príležitosti 80. výročia prvého transportu židovských žien a dievčat z východného Slovenska do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Banícke múzeum v Rožňave prevzalo časť uvedenej výstavy, ktorú doplnilo o regionálne informácie a autentické dobové predmety nachádzajúce sa v zbierkovom fonde múzea.
Prvá písomná zmienka o Rožňave - listina kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291, má 732 rokov
Napísal(a) S. Holečková
Poloha mesta Rožňava, ležiaceho v Rožňavskej kotline, umožňovala v minulosti nielen vhodne využívať nerastné bohatstvo rudohoria, ale tvorila aj križovatku ciest prechádzajúcich z východu na západ a ciest smerom na juh a sever.
Najstaršou písomnou zmienkou o Rožňave je listina kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291, ktorou poveril Jágerskú kapitulu, aby v spolupráci s kráľovským zástupcom vytýčila hranice obce Rosnoubana. Ďalšími listinami kráľ potvrdil donáciu Rožňavy v jej starých hraniciach i nového majiteľa mesta, ktorým sa stal arcibiskup Lodomír a ostrihomské arcibiskupstvo. Ponechal mu aj pozemkovú daň, urburu, t.j. osminu vyťaženého striebra z baní, všetky kráľovské kolekty (dane) a dovolil mu všetky výsady, ktoré užívalo ostrihomské arcibiskupstvo, preniesť aj na občanov Rožňavy.
Nové ročníky súťaží AMFO a Výtvarné spektrum 2023 v GOS
Napísal(a) A. Kleinová
Život na druhej strane zemegule so sinologičkou Sakmárovou
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravila pre stredoškolskú mládež a verejnosť besedu so sinologičkou a blogerkou Dominikou Sakmárovou, autorkou dvoch kníh Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre a Kórejské halušky – Pripovidki z ešči daľekejšeho Vichodu. Beseda sa uskutoční v utorok 7. februára 2023 v dopoludňajších hodinách.
Dominika Sakmárová je mladá autorka, pochádzajúca zo Spiša. Vyštudovala sinológiu na Karlovej Univerzite v Prahe. Už počas štúdia intenzívne cestovala po Ďalekom východe s cieľom zlepšiť sa v jazyku a spoznať krajiny. A pokračovala v tom aj po skončení školy a založení rodiny. Jej postoj ku kultúram Ďalekého východu, ktorý dnes opisuje slovami „zvedavosť“ a „rešpekt“, sa začal formovať, až keď sa postupne prepracovala komplikovanými čínskymi znakmi a tónmi. Lákal ju tamojší každodenný život, ktorý sa dá spoznať len pri dlhodobom pozorovaní.
Milan Sajenko – 90. výročie narodenia
1. marec – Milan Sajenko (1.3.1933 Radotín pri Prahe – 29.12.2020 Trebišov) – pedagóg, pracovník v oblasti kultúry.
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ ZŠ v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie a poslanec MNV, takmer celé obdobie poslaneckej činnosti zaznamenal na fotografiách a diafilmoch. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri OV SZPB v Rožňave prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského v Slavošovciach, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia. Je autorom viacerých článkov a publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia: Historický prameň a jeho výchovné využitie vo vyučovaní dejepisu v 9. ročníku ZDŠ (1976), Slavošovce (1995), 680 rokov Slavošoviec : 1318 – 1998 (1998), Kapitoly z histórie (1998), Slavošovce naše (2006), Slavošovce naše jubilujúce (zostavovateľ, 2008). -MM-
Gustáv Frák – 90. výročie narodenia
1. marec – Gustáv Frák (1.3.1913 Sirk – 25. 8. 2006 Revúca) – regionálny historik, publicista, prekladateľ.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Pracoval ako banský technik v Železníku, v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe, potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách a časopisoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Magnezitový priemysel Československa, Spracovanie magnezitu v Jelšave a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Podrobne sa zaoberal problematikou historickej knižnice Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin (1997) za celoživotné dielo v oblasti spracovávania a propagovania regionálnej histórie. -MM-
Július Andráši – 200. výročie narodenia
8. marec – Július Andráši (Andrássy) – (8.3.1823 Vlachovo – 18.2.1890 Volosko, dnes Opatia, Chorvátsko) – politik a veľkostatkár.
Detské roky prežil vo Vlachove, študoval na gymnáziu v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely), neskôr právo na univerzite v Budapešti. Jeho kariéra sa začala v roku 1845, kedy sa stal predsedom spoločnosti zaoberajúcej sa reguláciou rieky Tisy. Na prešporskom sneme v rokoch 1847 – 1948 bol delegátom Zemplínskej župy a stal sa jej županom. V roku 1865 ho zvolili za podpredsedu uhorského snemu. V roku 1867 sa stal ministerským predsedom, v roku 1871 ministrom zahraničia a ministrom financií rakúsko-uhorskej monarchie. Bol nositeľom veľkokríža Radu sv. Štefana, španielskym grandom I. triedy a rytierom Rádu zlatého rúna. Pochovaný je Trebišove, v neogotickom mauzóleu, ktoré je jednou z najkrajších neogotických stavieb na Slovensku. -MM-
Fraňo Kráľ – 120. výročie narodenia
9. marec – Fraňo Kráľ (9.3.1903 Barton, USA – 3.1.1955 Bratislava) – spisovateľ, učiteľ, verejný činiteľ.
Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde býval po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom MIkuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ pôsobil na rôznych miestach, v rokoch 1928 – 1930 vo Vyšnej Slanej. Dej jeho románu Cesta zarúbaná sa odohráva práve tu – v "Radzimke". V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu čs. spisovateľov. V románoch Cesta zarúbaná, Bude ako nebolo a iných zachytil spoločenské a politické pomery na Slovensku medzi svetovými vojnami, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Vydal aj zbierky básní Čerň na palete, Balt, Jarnou cestou a i. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež – Jano, Čenkovej deti. V roku 1953 mu bol udelený titil národný umelec. -MM-
Pavol Emanuel Dobšinský – 195. výročie narodenia
16. marec – Pavol Emanuel Dobšinský (16.3.1828 Slavošovce - 22.10.1885 Drienčany) – ev. kňaz, zberateľ a vydavateľ ľudovej slovesnosti, prekladateľ, publicista, redaktor, kritik, básnik, literárny historik.
Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave, v Miškovci a na ev. lýceu v Levoči. V roku 1850 – 1852 pôsobil Revúcej ako asistent u ev. farára a etnografa Samuela Reussa, kde sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti. Pracoval ako pomocný redaktor v časopise Slovenské pohľady, v rokoch 1855 – 1858 pôsobil ako farár v Rožňavskom Bystrom, potom ako profesor slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici, od roku 1861 sa usadil v Drienčanoch. Vydával rukopisný časopis Holubica a časopis Sokol. Sústavne zbieral a zapisoval rozprávky, piesne, príslovia, porekadlá, obyčaje, povery. Časopisecky publikoval folkloristické štúdie a zhrnul ich do knihy Úvahy o slovenských povestiach (1872). Najväčšie dielo Prostonárodné slovenské povesti, ktoré tvorí 90 rozprávok, vydal na sklonku svojho života. V Slavošovciach je zriadená Pamätná izba P. E. Dobšinského, jeho menom je pomenovaná Gemerská knižnica v Rožňave a ZŠ v Rimavskej Sobote. -MM-
Juraj Jánošík – 310. výročie úmrtia
18. marec – Juraj Jánošík (25.1.1688 Terchová – 18.3.1713 Liptovský Mikuláš) – zbojnícky kapitán, ľudový hrdina.
Ako osemnásťročného ho zverbovali do kuruckého vojska Františka II. Rákociho, neskôr ho začlenili do strážneho oddielu na zámku v Bytči. Tam ho Tomáš Uhorčík nahovoril na zboj. Prepadali kupcov a pánov v Trenčianskej, Oravskej, Liptovskej a Gemersko-Malohotskej stolici, ale aj v Poľsku, Sliezsku a na Morave. Keď sa Uhorčík oženil a odišiel žiť ako krčmár pod falošným menom Martin Mravec do Klenovca, Jánošík prevzal vodcovstvo v družine. Zimu na prelome rokov 1712 a 1713 prečkával Jánošík práve v Klenovci, v okrese Rimavská Sobota v dome Tomáša Uhorčíka. Prvýkrát ho tu aj s Uhorčíkom chytili na jeseň 1712. Zadržiavali ich v Hrachove, no potom ich prepustili. Na jar v roku 1713 ho drábi opäť v Klenovci chytili a stoličný súd v Liptovskom Mikuláši ho odsúdil na smrť. -MM-
Cyril Gallay – 110. výročie úmrtia
18. marec – Cyril Gallay (13.3.1857 Ratková – 18.3.1913 Senica) – básnik, prekladateľ a pedagóg, používal pseudonym Strýčko Gallay.
Vzdelanie získal v Revúcej a v Lučenci. Od roku 1875 učil v Čáčove pri Senici. Písal články o výchove mládeže v rodinách, state s národnou tematikou, náboženské diela, prekladal diela svetovej literatúry, venoval sa tvorbe pre deti a mládež a napísal tiež činohru Svedomie, ktorá sa hojne hrávala na dedinských ochotníckych divadlách. Publikoval dialektologické výskumy ratkovského a senického nárečia. Zúčastnil sa na príprave učebníc pre slov. ev. školy, napísal učebnicu fyziky Silozpyt, ktorá bola súčasťou Školníka pre školy evanjelické (1901). Vydal aj zbierku básní Slzy osudu. V bratislavskej Dúbravke je na jeho počesť pomenovaná ulica. -MM-
Vojtech Farkaš – 70. výročie narodenia
22. marec – Vojtech Farkaš (22.3.1953 Rožňava) – sochár. Jeden z najkreatívnejších slovenských sochárov súčasnej doby.
Štúdium na SŠÚP v Bratislave absolvoval v roku 1972 u profesora L. Korkoša a na VŠVÚ v Bratislave v roku 1983 u profesora J. Kulicha. Venuje sa tvorbe voľnej plastiky, interiérovej, exteriérovej a monumentálnej sochárskej tvorbe, ako materiál využíva v prevažnej miere kameň a bronz. Zaujímavá je jeho séria bronzových sôch Zvieratníkové znamenia. V niektorých dielach miesto bronzu využíva optické vlastnosti farebných živíc, často podsvietených, ktoré v kombinácii s kameňom vnímame ako žiarivý magický akcent. Práca so živicami ho inšpirovala i pri reliéfnych závesných obrazoch. Svoje diela predstavil na okolo 50 výstavách doma i v zahraničí. Jeho tvorbu vystavujú mnohé galérie, je zastúpená v súkromných zbierkach a vyhľadávajú ju zberatelia umenia z celého sveta. Za svoju tvorbu získal mnoho ocenení. -MM-
Ľudovít Bancík – 100. výročie narodenia
29. marec – Ľudovít Bancík – (29.3.1923 Nižný Skálnik – 17.2.1979 Zvolen) – lesnícky a poľovnícky odborník, vysokoškolský pedagóg.
Strednú školu absolvoval v Tisovci. Študoval lesné inžinierstvo na SVŠT v Bratislave. Pôsobil ako asistent na VŠ poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach, v rokoch 1953 – 1960 bol riaditeľ Lesného závodu Štátnych lesov v Čiernom Balogu, od 1963 odborný asistent Katedry krajinárstva a ochrany lesov VŠLD vo Zvolene. V odbornej a výskumnej práci sa orientoval na problematiku zachovania vzácnych druhov zveri, najmä lesných kurovitých vtákov, autor perspektívneho plánu rozvoja poľovníctva na strednom Slovensku. Člen redakčnej rady poľovníckych časopisov, člen komisie pre poľovnícku terminológiu. Autor príručiek Základy poľnohospodárstva a pridruženej lesnej výroby (1965), Základy poľovníctva (1973, 1978) a odborných článkov v periodikách. Bol tajomníkom ÚV Slovenského poľovníckeho zväzu a držiteľom vyznamenania Za zásluhy o rozvoj poľovníctva I. stupňa. -MM-
Janko Jasenka – 95. výročie narodenia
30. marec – Janko Jasenka (30.3.1928 Sirk – 6.4.1991 Revúca) – folklorista, primáš, spevák, zberateľ ľudových piesní.
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Ako učiteľ začínal v Budinej, neskôr v Sirku, Ratkovskom Bystrom a Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a neúnavným zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov folklórneho súboru Lykovec v Revúcej. Ľudová hudba Jána Jasenku vypomáhala aj folklórnemu súboru Vlachovčan z Vlachova a sám spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode folklórneho súboru Sinec v Hnúšti. Nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali zaznamenáva jeho hudobný odkaz. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. V Sirku má pamätnú tabuľu. -MM-