Prezentácia reštaurovanej pohrebnej prikrývky z roku 1824 v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) B. Šumská
Súčasťou zbierkového fondu Baníckeho múzea v Rožňave je aj pohrebná prikrývka čižmárskeho cechu z roku 1824. Je jedným z mála textilných predmetov zachovaných z obdobia pôsobenia cechov v Rožňave. Používala sa na prikrytie rakvy počas pohrebov členov cechu alebo ich rodinných príslušníkov.
Prikrývka je ušitá z dvoch vrstiev tkaniny – vrchnú vrstvu tvorí zamat tmavohnedej farby a spodnú vrstvu tkanina plátnovej väzby, pravdepodobne ľan zafarbený na tmavomodro. Na vrchnej strane je zobrazený kríž vytvorený aplikáciou ozdobných prámikov z kovových nití, výšivky, kovových flitrov a hodvábnej tkaniny. Pod ramenami kríža po oboch stranách sú z kovových nití a prámikov vyšité štíty so symbolmi čižmárskeho remesla – čižma, hladidlo a nôž. Po obvode je našitý ozdobný prámik a strapce. Prikrývka má dĺžku 2,2 m a šírku 1,6 m.
Na Medzinárodnom festivale zborového spevu v bulharskom Balčiku vystúpil aj QUIRIN z Revúcej
Napísal(a) J. Dorčáková
Počuli ste už niekedy o tom, aby organizátori Medzinárodného festivalu zborového spevu Čiernomorské zvuky (Chernomorski Zvutsi) v Bulharsku prejavili záujem, aby na ňom vystúpil aj spevácky súbor zo Slovenska? A stalo sa. Dozvedáme sa, že náš známy spevácky súbor QUIRIN, ktorý existuje pri Základnej umeleckej škole v Revúcej, sa začiatkom tohto mesiaca dostal na prehliadku do bulharského Balčika, ktorý je jedným z najkrajších pobrežných miest v Bulharsku. Organizátori zorganizovali v Bielom meste už jedenásty ročník, na ktorom sa po prvýkrát predstavila aj formácia z Izraela. Okrem neho účastníkmi boli aj súbory z Holandska, Poľska, Slovenska a Bulharska. Prizvaní umelci svoje piesne na festivale predniesli na piatich rôznych pódiách a dvoch workshopoch. Priznám sa, že prvú informáciu o zaujímavom podujatí som sa dozvedel pred pár dňami z príspevku členky spomínaného revúckeho súboru Jany Dorčákovej, ktorá s veľkým vyznaním priblížila svoje pocity o festivale na sociálnej sieti.
Štafetu prvého miesta vo futbalovej 7. lige prevzali na hornom Gemeri Dlholúčania
Napísal(a) Mg od
Uveďme komentáre k futbalovým zápasom odohraným mužstvami horného Gemera v druhom júnovom týždni Úradnou správou ObFZ Rožňava č. 27/2022-2023, ktorá bola datovaná 8. júnom 2023. Tá predovšetkým futbalové oddiely 7. ligy informovala, že ŠTK najprv schválila výsledky 24. kola 7. ligy dospelých, takisto výsledky 4. ligy žiakov, ako aj výsledky prípraviek U11. Po vzájomnej dohode klubov schválila odohrať zápasy 26. kola 7. ligy dospelých medzi Dlhou Vsou a Gemerskou Polomou dňa 17. 6. 2023 o 17.00 hod. Rovnako tak schválila odohrať zápas 26. kola 7. ligy dospelých mezi Rožňavou B/Rudná a Drnavou dňa 18.6. 2023 o 10.30. Dôležté rozhodnutie padlo aj v disciplínarnej komisii, ktorá zastavila činnosť Marianovi Mankovi (Krh. Dlhá Lúka) za ČK na dve stretnutia nepodmienečne. K trestu je pripojená i 10.- € pokuta.
V Muráni zriadili informačné stredisko Správy Národného parku Muránska planina
Napísal(a) Mg od
Správa Národného parku Muránska planina prostredníctvom svojho portálu Muranskaplanina.sk poskytla informáciu, že v obci Muráň zriadila od 1. júna 2023 prevádzku informačného strediska. Toto zariadenie sa nachádza neďaleko námestia v obci pri ceste na Červenú Skalu. Návštevníci strediska okrem potrebných infomácií o prírodných hodnotách Národného parku Muránska planina môžu si v stredisku zakúpiť rôzne suveníry a oboznámiť sa tiež so stálou expozíciou Národného parku, ktorá im takto pomôže lepšie poznať históriou i prírodné hodnoty tohto vzácneho územia. K dispozícii záujemcom sú tiež exponáty jednotlivých druhov živočíchov, ktoré žijú na Muránskej planine, ktoré sú tak vyhľadávané najmä mladými návštevníkmi.
Informačné stredisko je v Muráni otvorené v pondelok až piatok v časoch od 8.30 do 12.00 a popoludní od 13.00 hod do 17.30. Portál nás uisťuje, že stredisko je pripravené poskytnúť
V rimavskosobotskej nemocnici pripravili pre darcov krvi špeciálny odberový týždeň
Napísal(a) B. Krejčíová
Na budúci týždeň čaká darcov krvi v rimavsko-sobotskej nemocnici špeciálny týždeň. Informovala nás o tom, pani Bianka Krejčíová, komunikačná špecialistka zo Sveta zdravia. Hematologicko-transfúzziologické oddelenie Sveta zdravia Rimavská Sobota pripravilo pri príležitosti Svetového dňa darcov krvi (14. jún) zaujímavý odberový deň s občerstvením a prekvapením. V tamojšej nemocnici zároveň slávnostne ocenia aj dvoch darcov krvi, ktorí prišli krv za svoj život darovať už viac ako stokrát.
Každý darca je HTO vítaný počas odberových dní, ktoré sú v pondelok a v utorok od 7.00 do 10.00 hod. a v piatok od 7.00 do 11.00 hod. Darcovia sa tiež môžu objednať na tel. čísle: 0911 780 633.
Jún v Košickom kraji v znamení filmu vzdá poctu Jurajovi Jakubiskovi
Napísal(a) A. Kleinová
Sériu podujatí spustí projekt Poď do kina s KSK, ktorý vzdá poctu rodákovi Jurajovi Jakubiskovi.
Košický samosprávny kraj je „Film friendly region“. Zriadením regionálnej filmovej kancelárie a spustením dotačnej schémy rozhýbal filmovú tvorbu v Košickom kraji. Nezabúda pritom ani na obyvateľov a návštevníkov kraja. Aj preto zakladá tradíciu filmových júnov, v rámci ktorých ponúkne v celom kraji sériu tematických podujatí.
„Filmovému umeniu v Košickom kraji sa v poslednom období mimoriadne darí. Založili sme Filmovú kanceláriu Košického kraja, točia sa tu filmy, vrátil sa filmový festival Artfilm fest. Audiovizuálne umenie sa pomaly stáva súčasťou identity rozhýbaného Košického kraja a tento zážitok chcem dopriať aj čo najväčšiemu počtu východniarov, preto filmy prídu za nimi do regiónov,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Hmotné pamiatky židovskej komunity v Rožňave v zbierkach Baníckeho múzea
Napísal(a) S. Holečková
Dnes si pripomíname smutné výročie dovŕšenia tragédie Židov na pôde mesta Rožňava 7. júna 1944
Muránske hradné hry návštevníkov 10. júna ponúknu špeciálnymi novinkami
Napísal(a) MG od
Organizátori Muránskych hradných hier nás krátko pred ich začiatkom informovali, že návštevníkov na treťom najvyššie položenom hrade na Slovensku, kde sa toto podujatie bude odohrávať v sobotu 10. júna t. r., očakáva bohatý program. Aj tentokrát neodmysliteľnou súčasťou hradných hier budú tradičné ukážky historického šermu, či vystúpenie sokoliarov, pripravené je tiež bábkové divadlo a rôzne environmentálne hry. Špeciálnou novinkou bude remeselný trh, na ktorom sa predstavia výrobcovia regionálnych produktov. Podujatie v lone najkrajšej gemerskej prírody obohatia i jedlá, či víno, pripravené podľa rôznych stredovekých receptov.
Návštevníci Muránskych hradných hier, ktoré svoju novú históriu píšu od roku 2004, môžu na hrad prísť pešo po turistickej trase, alebo kyvadlovou dopravou. Tá bude z obce Muráň na Veľkú Lúku premávať od 9.00 do 11.00 h, v opačnom smere od 17.00 do 18.30 h.
Boj o prvé miesto vo futbale trvá do konca ročníka
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Všimnime si najprv Úradnú správu ObFZ Rožňava č. 26/2022 – 2023, ktorá bola datovaná dňom 1.6.2023 a bola oproti predchádzajúcim na rozhodnutia orgánov ObFZ chudobnejšia. Zrejme to vyplývalo aj z toho, že na majstrovských zápasoch 7. ligy v 23. kole bolo menej závažnejších priestupkov zo strany hráčov i funkcionárov. Z vážnejších priestupkov sa to dotklo iba jedného hráča, a to zastavením činnosti za udelenú čevenú kartu na 2 stretnutia nepodmienečne pre Jozefa Gulykáša zo Sokola Pača. Disciplinárna komisia upúšťa dvom hráčom FK Hrhov, a to Robertovi Hajduovi a Andrásovi Hercegovi, z ďalšieho výkonu zvyšku trestu a obidvom určila skúšobnú dobu do 30. júna t. r.
Vybrané poznatky z chronológie baníctva v našich oblastiach do začiatku 20. storočia
Napísal(a) M. Rozložník
Baníctvo, vo svojej podstate, je tak staré ako ľudstvo. Človeku, už od samého začiatku jeho existencie, na splnenie požiadaviek slúžila príroda. Prírodné prostredie vtedajšiemu človeku poskytovalo nielen surovinu na výrobu nástrojov, ale aj potravu, rôzne použiteľné kamene, či farbivá. Počas ich získavania nadobudol nové skúsenosti, postupne spoznával okolité prostredie, rozvíjal svoje aktivity a uplatňoval nové spôsoby získavania nevyhnutných surovín, zo začiatku na povrchu, neskôr aj podzemným spôsobom. Na našom území sa nachádza viacej pamiatok na banícku činnosť našich predkov.
Bez prírodných surovín, získavaných z najväčšej časti baníckou činnosťou, by nedošlo k rozvíjanie spoločenskej výroby, i keď je pravdou, že toto počas svojej histórie bolo aj príčinou rôznych nedorozumení, či súdnych konaní alebo právnických sporov.
Viac...
Esencia svetla * Zmysel pre mnohotvárnosť a pozornosť k detailu
Napísal(a) T. Bachňáková
Zreštaurovaná aj kniha životnej filozofie z roku 1621 * Predmet mesiaca jún 2023
Napísal(a) I. Krnáčová
Predmetom mesiaca jún sú dve zreštaurované historické tlače z knižnice múzea. Reštaurovanie tlačí podporil Fond na podporu umenia. Knihy sú vystavené v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 30. júna 2023.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea prezentuje v júni ďalšie dve zreštaurované historické tlače. Prvou je v dnešnej dobe už netradičná kniha: Berlinischer Briefsteller für das gemeine Leben. Zum Gebrauch für deutsche Schulen und für jeden, der in der Briefftellerei Unterricht verlangt und bedarf. (Berlínska príručka písomnej komunikácie pre každodenný život. Na použitie v nemeckých školách a pre každého, kto sa chce alebo potrebuje naučiť písať listy). Kniha bola vydaná v Berlíne v roku 1786, v nemeckom jazyku, s použitím nemeckého lomeného gotického písma, známeho pod názvom švabach.
Majáles v Rožňavskom Bystrom toho roku vyšiel na "rusadelnú sobotu"
Napísal(a) D. Ďurská
Sobota, 27. mája 2023, bola výnimočná. Od minulého roka sa začalo s tradíciou usporiadať v máji tradičnú zábavu spojenú s kultúrnym programom. Tento rok to vyšlo na „rusadelnú sobotu“. Členovia Folklórnej skupiny Bystränky pripravili pre obyvateľov Rožňavského Bystrého, ale aj širokého okolia, sobotu plnú tradícií. Nová vedúca folklórnej skupiny Dominika Ďurská si to vzala pod svoje krídla a pripravila zaujímavý program. Po úvodných slovách a privítaní sa prihovoril domáci brat námestný farár Peter Hlavatý. Priblížil tento sviatok z cirkevného pohľadu. Nositeľka tradícií Mária Molnárová ho zase dopodrobna rozobrala z pohľadu tradícií a zvykov.
Gemerská Poloma je obec na hornom Gemeri, neďaleko okresného mesta Rožňava, pri rieke Slaná. Žije v nej okolo 1900 obyvateľov a patrí medzi stredne obývané obce v regióne.
Jednou zo skutočností, ktoré túto obec pozitívne prezentujú sú aj obecné noviny, ktoré už 27 rokov vychádzajú pod názvom Polomské noviny. Obsahovo sú veľmi bohaté, pretože do rúk svojich čitateľov prinášajú rôzne informácie na 22 stranách. Ich poslaním je prinášať čitateľom informácie zo života obce, informácie o aktivitách obecnej samosprávy, o činnosti občianskych združení, organizácií, záujmových spolkov, novinky z kultúrneho života, zo života cirkví, školy, z oblasti športu, zaujímavosti z histórie obce a i.
V S E P T E M B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Július Nosko – 40. výročie úmrtia
5. september - Július Nosko (8.6.1907 Tisovec – 5.9.1986 Praha) – dôstojník, generál.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. Po vojne bol náčelníkom na Vysokom vojenskom učilišti, potom na Vojenskej akadémii v Prahe. V r. 1953 bol prepustený z armády a vrátil sa k svojmu pôvodnému povolaniu poľnohospodára-zootechnika a býval v Dobřanoch. Je autorom prác Vojaci v Slovenskom národnom povstaní, Takto bojovala povstalecká armáda. Za účasť v boji proti fašizmu a celoživotné dielo mu boli udelené viaceré vysoké vyznamenania. Na jeho rodnom dome je umiestená pamätná tabuľa. - MM-
Jozef Viktor Schwartz – 45. výročie úmrtia
12. september - Jozef Viktor Schwartz (19.3.1925 Banská Bystrica – 12.9.1981 Lenartovce, pochovaný v Rimavskej Sobote) – spisovateľ, lekár
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok Návraty z neskutočna (1984) a kniha poviedok s biografickými prvkami Pohľad zhora (1985). Obe diela vznikli v prostredí Gemera-Malohontu. - MM-
Vojtech Benický – 55. výročie úmrtia
17. september - Vojtech Benický (12.5.1907 Pavčina Lehota – 17.9.1971 Pavčina Lehota) – speleológ, múzejník.
Priekopník slovenského jaskyniarstva, fotograf, publicista a speleologický organizátor. Spoluzakladateľ jaskyniarskeho zboru KSTL a Slovenskej speleologickej spoločnosti, dlhoročný tajomník speleologickej odbočky Slovenskej geografickej spoločnosti SAV. V r. 1931 – 1939 bol správcom jaskyne Domica, neskoršie Belianskej jaskyne a riaditeľom Múzea Slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. Podieľal sa na výskume Dobšinskej ľadovej jaskyne, jaskyne Milada (Silická Brezová) a Kečovskej jaskyne. Okrem reprezentačných speleologických publikácií Slovenské jaskyne (1950), Domica, jaskyňa pravekých tajov (1953),Výlet do Demänovských jaskýň (1956), Demänovské jaskyne (1961), napísal okolo 280 odborných a popularizačných článkov, správ a recenzií. Bol redaktorom časopisu Krásy Slovenska a v r. 1956 – 1971 zakladateľom a redaktorom zborníka Slovenský kras. - MM-
Samuel Takáč – 45. výročie úmrtia
21. september - Samuel Takáč (6.3.1911 Tisovec – 21.9.1981 Bratislava) – verejný činiteľ, politik, elektrotechnický inžinier.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. - MM-
Michal Miloslav Hodža – 215. výročie narodenia
22. september - Michal Miloslav Hodža (22.9.1811 Rakša – 26.3.1870 Tešín, Poľsko) – národný buditeľ, ev. kňaz, prozaik, básnik, jazykovedec.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch. - MM-
Milan Podrimavský – 15. výročie úmrtia
24. september - Milan Podrimavský – (8. 11. 1943, Teplý Vrch – 24. 9. 2011, Bratislava) – historik, vedecký pracovník Historického ústavu SAV.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín. - MM-
Bruno Hojda – 125. výročie narodenia
24. september - Bruno Hojda (24.9.1901 Orlová – 28.11.1970 Košice) – stavebný inžinier. Študoval na VUT v Brne.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce. - MM-
Miroslav Rovný – 105. výročie narodenia
25. september - Miroslav Rovný (25.9.1921 Rožňava – 17.12.1991 Bratislava) – vysokoškolský pedagóg, všestranný športovec, tréner.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – Volejbal, Športové hry, Pohybové hry, Hry na voľný čas. V areáli FTVŠ UK v Lafranconi bola dňa 10.2.2006 slávnostne otvorená nová športová hala, ktorá bola pomenovaná jeho menom. V roku 2019 bol Slovenskou volejbalovou federáciou uvedený do Siene slávy slovenského volejbalu. - MM-
Andrej Rolík – 130. výročie narodenia
25. september - Andrej Rolík (25. 9. 1896 Brdárka – 6. 12. 1981 Akron, Ohio USA) – činovník v krajanskom hnutí, básnik, publicista.
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia. - MM-
Mária Basilidesová – 80. výročie úmrtia
26. september - Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava – 26.9.1946 Budapešť) – operná speváčka. V roku 1911 získala diplom sólovej speváčky na Hudobnej akadémii v Budapešti.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. V Jelšave sa zachoval jej rodný dom. Výročie jej narodenia si pripomenuli v Jelšave 11.11.2016 podujatím Spomienka na Basilides a jej pamiatku pripomína i plastika, ktorú inštalovali pred budovou múzea. Rodičia a súrodenci sú pochovaní v Jelšave. - MM-
Eva Krajčiová – 95. výročie narodenia
27. september - Eva Krajčiová (27.9.1931 Rožňava – 14.8.1982 Rožňava) – knihovníčka, archivárka. Študovala v Rožňave na meštianskej a pedagogickej škole.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru. - MM-
Ján Breuer – 140. výročie narodenia
28. september - Ján Breuer (28. 9. 1886 Brzotín – 21.3.1950 Banská Bystrica) – osvetový pracovník, učiteľ.
Študoval v Dobšinej a na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Pôsobil v Hrlici, v rokoch 1909 – 1937 v Hrachove pri Rimavskej Sobote, kde založil a viedol ľudovú hospodársku školu. Bol propagátorom nových foriem hospodárenia, ovocinárstva a včelárstva, o čom publikoval najmä v časopise Gemer-Malohont. Bol členom Spolku ev. a. v. učiteľov malohontských, členom Zemského učiteľského spolku župy Gemer-malohontskej a od 1931 ústredným tajomníkom Slovenskej evanjelickej jednoty. - MM-
Lívius Maderspach – 105. výročie úmrtia
29. september - Lívius Maderspach (1.2.1840 Rusca Montana, Rumunsko – 29.9.1921 Rákospalota, Maďarsko) – banský inžinier.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov. - MM-
Július Botto – 100. výročie úmrtia
29. september - Július Botto (24.7.1848 Rozložná – 29.9.1926 Revúca) – pedagóg, advokát, historik, publicista, prekladateľ a kultúrny činiteľ.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce Slováci, vývin ich národného povedomia, Krátka história Slovákov, Dejiny Matice slovenskej a i. V Rozložnej má zriadený Pamätný dom s literárnou expozíciou, na fasáde bývalej ev. fary je umiestnená jeho pamätná tabuľa. Pred druhou budovou gymnázia v Revúcej má umiestnený pomník s jeho bustou. - MM-
Václav Vraný – 175. výročie narodenia
30. september - Václav Vraný (30.9.1851 Chvaletice, ČR – 8.9.1929 Tisovec) – botanik, múzejník, učiteľ, kultúrny pracovník.
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930). - MM-