Keď sme boli o nejaký ten ročník starší, v zime sme sa sánkovali dolu dedinou od Turzáka po starý obchod. Obchodníkom bol vtedy strýko Labuzík u Bandu, otec našej kamarátky Ruženy. Stačilo, keď sme jej trikrát zabúchali na dvere obchodu, v ktorom bývali, hneď sa pridala k nám a nezabudla nám doniesť nejakú sladkosť.
Raz, bolo to pred Mikulášom po večeri, moja mama povedala: „Dnes večer ideme na priadky k môjmu bratrancovi Štefanovi do Turzáka. Tetka Jula nás pozvala.“
"Ale ja som sa dohodla s jej synmi Janom a Štefanom i ostatnými chlapmi, že sa budeme sánkovať!“ skočila som jej do reči. Boli tam s nami ešte aj chlapci z vyšného konca: Gejza Hronec, súrodenci Ondrejčíkovci, Ondrej Klement zo Šmýkanca, Milan Kováč u Sojky, Jano Endrek, Paľo Gál, bratranci Kováčovci u Lipuša – Andriš a Ďuro.
„Dobre, ale potom prídete s nimi obidve za mnou,“ povolila mama.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (14)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera (37/50)
DOBŠINÁ – Do roku 1911 sa svietilo len petrolejom. Časť mesta bola elektrifikovaná, ale výhodné podmienky na vybudovanie priehrady na Hnilci so spádom do Vlčej doliny v Dobšinej – čo je vzdialenosť 4,5 km s 286 m výškovým rozdielom, dávalo predpoklad elektrifikácie nielen mesta, ale celého regiónu!
Prečerpávaciu vodnú elektráreň dali do prevádzky v roku 1953.
Zvláštnosťou elektrárne v Dobšinej je to, že na jednej osi má v strede motorgenerátor a na jednej strane Francisovu turbínu a na druhej vysokotlakové čerpadlo.
V roku 1956 dostavali i vyrovnávaciu nádrž pod mestom.
Trochu sa pamätám na tú dobu, veď večery sme často trávili pri svite petrolejky s typickou "vôňou".
Pozvánka na webináre v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, prostredníctvom zoom
Napísal(a) S. Zvarová
Vážení pedagógovia MŠ, ZŠ, folklórnych kolektívov,
srdečne Vás pozdravujem v mene Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote a pozývam Vás na webináre v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, prostredníctvom zoom.
1.) Vo štvrtok 2. decembra 2021, od 10:00 sa bude konať prezentácia ako pracovať s obradovým folklórom formou hier – určené aj pre tých najmenších, pod názvom "Od obradového folklóru ku hre", s lektorkou PhDr. Andreou Jágerovou, etnologičkou, vedúcou Centra tradičnej kultúry v Detve.
Významné futbalové prípravné zápasy mužstiev z okresu Rožňava 1. časť
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal príspevok o prípravných zápasoch v okrese Rožňava, pričom uvádza len tie významné. Pri niektorých sú okrem výsledku daného zápasu uvedení aj strelci gólov, prípadne zostava. Dočítame sa napríklad o tom, že Rožňava zdolala Real Madrid, debakel Rožňavy s Lokomotívou Košice, zápas Rožňavy s Vietnamom a pod. Text dopĺňajú dve fotografie.
1957 / 1958
Štítnik – Rožňava 4:3, góly: Mády, Sabo, Krzák
1961 / 1962
Rožňava – G. Hôrka 3:3, góly: Papuga 2, Šalamon
Rožňava – K. Teplica, 6:2, góly: Dubay 4, Šalamon 2.
ANDREJ KVAŠŇÁK – JUDÁŠ, KTORÉMU SA KOŠIČANIA ZBIERALI NA SOCHU
Napísal(a) Š. Németh
Koncom päťdesiatych rokov minulého storočia bol zrejme prvým košickým futbalistom s vlastným autom. „Andriš trénuje“ – vraveli zasvätení, keď videli jeho voz zaparkovaný pri štadióne na Solovjevovej ulici, kam pravidelne jazdil len pár desiatok metrov z rodičovského domu.
Z Andreja Kvašňáka chceli mať doma husľového virtuóza, jeho však priťahovala kožená lopta. Už ako žiak vynikal v mužstve Jednoty Košice, v doraste sa dostal do reprezentácie, takže ho rýchle povolali medzi dospelých.
Počas vojenčiny v Dukle Pardubice zažil prvoligový debut. Po návrate do Jednoty jeho popularita v Košiciach bola obrovská. Pre fanatikov bol idolom, hrdinom, ktorý ich zabával hrou, strieľaním gólov i gestami a vtipnými „hláškami“ na adresu rozhodcov, súperov a aj spoluhráčov.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (13)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera - "historia dobsinensis". (34/50)
– Žiaľ, história prináša i tragédie... Bašovci, Turci, požiare, vojny... V prvej svetovej sa skoro 500 mládencov muselo zapojiť do vojnového šialenstva a takmer 100 zahynulo..., v druhej museli chlapci narukovať a mnohí odchádzali "na východný front"...
Mnohí privítali vznik "samostatnej" Slovenskej republiky, ale čoskoro vytriezveli. V septembri 1941 bol prijatý "Židovský kódex" a začalo násilie na nevinných ľuďoch. Z prác Ing. arch. Evy ŠMELKOVEJ vieme, že prví Židia (6 osôb) prišlo do mesta na základe povolenia krajinského snemu o ich možnom usadení v mestách.
Dobšinčanka, ktorá celý život zasvätila rozvoju olympizmu
Napísal(a) J. Karika
V pomyselnej sieni slávnych Dobšinčanov, ktorí zanechali svojím celoživotným dielom a odbornosťou hlbokú stopu by nemala chýbať ani doc. PaedDr. Viera Bebčáková, PhD. (76), ktorá naše mesto preslávila doma, aj v zahraničí. K športu a prvým väčším súťažiam sa dostala ešte na Osemročnej strednej škole v Dobšinej, pričom ako nám prezradila, pán učiteľ Mihalovič, na ktorého si dodnes domáci radi spomínajú ju motivoval natoľko, že zo záľuby sa neskôr stala celoživotná vášeň a nadšenie pre šport.
„Pán učiteľ Mihalovič brával partiu mladých ľudí, medzi ktorých som patrila aj ja na všetko, od atletiky, po basketbal, hádzanú, či volejbal. V zime sme sa venovali aj korčuľovaniu a potom sme v tomto duchu, ktorý sme si osvojili, pokračovali na gymnáziu. Po maturite som chcela študovať medicínu, no škola mi dovolila ísť študovať na Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave.
Kúzlo knihy v ruke môže byť umocnené darovanou záložkou vyrobenou kamarátmi z inej školy... Možno aj tieto očakávania má projekt, ktorý každoročne osloví množstvo čitateľov z rôznych škôl a miest. V školskom roku 2021/2022 sa do 12. ročníka česko-slovenského projektu Záložka do knihy spája školy prihlásilo 928 škôl s celkovým počtom 106 074 žiakov. Z Českej republiky 224 škôl s celkovým počtom 22 816 žiakov a zo Slovenskej republiky 704 škôl s celkovým počtom 83 258 žiakov. Základná škola J. A. Komenského v Revúcej získala partnerskú školu z Ostravy. Zaujímavosťou bolo, že u nás sa do projektu zapojili tretiaci a v Ostrave ôsmaci a deviataci. Od kamarátov z Čiech prišli tretiakom krásne záložky inšpirované českými rozprávkami ako: Rákosníček, Víla Amálka, Bob a Bobek, Rumcajs, Spejbl a Hurvínek, Večerníček a mnohé iné. Každá bola iná, každá bola originál. Darované záložky budú čitateľom v Ostrave aj v Revúcej spoľahlivo strážiť aj tú poslednú prečítanú stránku ich obľúbenej knihy.
Futbalový klub Sokol Pača v sezóne 2018/2019
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Sokol Pača po obnove futbalovej tradície pôsobil v 7. lige ObFZ Rožňava. V súťažnom ročníku 2018/2019 ju vyhral a vrátil sa do 6. ligy, v ktorej pôsobí dodnes. Práve toto obdobie opisuje náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik. K dispozícii je fotografia mužstva, káder, výbor, výsledky, tabuľka a prehľad strelcov.
Káder: Marek Deméň – Peter Boroš, Gabriel Ongyik, Ivan Demján, Milan Cmorik, Jozef Liška, Dominik Genči, Ľubomír Lukáč, Marcel Lopata, Július Kováč, Pavol Majer, Róbert Adam, Michal Tóth, Roman Bubenčík, Ján Bocko, Tomáš Sentandráši, Ľubomír Gajdoš, Radovan Dlugoš, Martin Slávik, Róbert Orbán
Výbor:
Predseda: Dušan Vašuta
Tajomník: Ivan Demján
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (12)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera (31/50)... bude pokračovať ako "Historia Dobsinensis".
Dobšiná je moje rodisko (*1947) a mestečko, kde som prežil detstvo i čas mladosti. Mesto, podobne ako iné v minulosti okrem morových epidémií trápil najmä oheň. Keď sa ozvalo "horííí..." ľudia vybehli z domov a bežali pomáhať hasiť, lebo oheň si nevyberal a často spustošil i väčšinu mesta. Mestská rada prijala myšlienku založiť dobrovoľný hasičský zbor, a tak od roku 1875 fungoval "Dobschauer Feuerwehr", ktorý si už v roku 1879 postavil dom a cvičnú vežu! Hneď v začiatku mal 135 aktívnych členov. V roku 1923 už hrala hudobná hasičská kapela.
S požiarmi to bolo zlé. V roku 1786 vyhorela veľká časť mesta, v r. 1855 dokonca i evanjelický kostol, v r. 1903 17 domov na Novej ulici, 1910 píla, 1931 až 25 domov na Zimnej ulici...
Ako dieťa som obdivoval nádherné červené hasičské auto (dnes v múzeu) a ukážky činnosti hasičov na námestí, a to za (i keď niekedy trochu falošnej) dychovky...
Viac...
Úradná správa ObFZ Rožňava č. 18/2021-2022 zo dňa 17.11.2021
Napísal(a) ObFZ
ObFZ Rožňava oznamuje, že VOLEBNÁ KONFERENCIA ObFZ Rožňava sa uskutoční v piatok 26.11.2021 o 17:00 v spoločenskej miestnosti firmy Dovaj (Rožňavská Baňa 166, 1. poschodie). Pozvánka na VK bude zverejnená na stránke ObFZ Rožňava a bude zaslaná klubovým ISSF manažérom. Uznesenia z VV ObFZ Rožňava zo dňa 16.11.2021: – VV oznamuje, že VOLEBNÁ KONFERENCIA ObFZ Rožňava sa uskutoční v piatok 26.11.2021 o 17:00 v spoločenskej miestnosti firmy Dovaj (Rožňavská Baňa 166, 1. poschodie), – VV schválil rokovací a volebný poriadok VK 2021, – VV oznamuje, že plánuje organizáciu halových turnajov pre mládež aj dospelých v spolupráci s MFK Rožňava, – VV zobral na vedomie informatívnu správu o priebehu súťaží riadených ObFZ Rožňava v SR 2021/2022 (ŠTK, DK, KR), – VV schválil finančnú podporu pre mládež vo výške 200.- € pre družstvo FK Baník Drnava. ŠTK na základe odporúčania regionálnej protiepidemickej komisie okresu Rožňava
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave predstaví diela z letných tvorivých táborov Rovás
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, obohatí kultúrny život v meste počas zimnej sezóny ďalšou unikátnou výstavou. V spolupráci s medzinárodným tvorivým spolkom Rovás uvedú výstavu eNRA 21 vrátane samostatnej autorskej výstavy umelca Otta Szabóa.
Diela si bude verejnosť môcť pozrieť od 24. novembra 2021 do 28. januára 2022 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Vernisáž výstavy sa uskutoční deň predtým 23. novembra 2021 takisto v galérii o 16.00 hod. Vstup bude z dôvodu prísnych protipandemických opatrení možný len pre pozvaných a v súlade s aktuálnymi pandemickými opatreniami.
„Na výstave eNRA 21 si záujemcovia budú môcť pozrieť diela slovenských umelcov, ako aj tvorbu talentovaných umelcov z ďalších piatich krajín, ako Maďarsko, Poľsko, Anglicko, či dokonca Holandsko a Izrael,“ uviedla Eva Lázárová kurátorka fondu výtvarného umenia Baníckeho múzea v Rožňave.
Obrazy môjho života – už ôsma autorská výstava Jany Kušnierovej
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých milovníkov výtvarného umenia na výstavu domácej výtvarníčky Jany Kušnierovej. Výstava s názvom Obrazy môjho života bude sprístupnená v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave od piatka 26. novembra 2021 až do 31. januára 2022.
Výstava bude v poradí už ôsmou autorskou výstavou tejto umelkyne, ktorá väčšinu života venovala výtvarnému vzdelávaniu detí a mládeže. „Sme radi, že v našej galérii máme tú česť vystaviť diela domáceho umelca. Najviac nás teší, že na obrazoch verejnosť uvidí miesta aj veci, ktoré dobre pozná aj zo svojho okolia, zachytené však budú v novom a inom svetle. Už teraz sa tešíme na ďalšie diela rodáčky z Betliara,“ informoval riaditeľ Baníckeho múzea Pavol Lackanič.
Futbalový klub Lipovník sa stal v roku 1999 béčkom treťoligovej Rožňavy
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Lipovník sa stal v roku 1999 béčkom treťoligovej Rožňavy. Práve účinkovanie klubu v tomto období opisuje náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik. Článok obsahuje fotografiu, káder, tabuľky, výsledky a mená dvoch najlepších strelcov mužstva.
Káder: Gášpar, Šiška – Podracký, Korintuš, Lörinc, Balta, Cabada, Fabian, Debnár, Filčák, Grecmacher, Ján Gonos, Jaro Gonos, Milko, Szücs, Emödy, Anna, Hagovský, Čatajský, Karnay, Ivan, Andrus, Olexa, Szoják, Znak, Majný, Morávek, Ondrejčík, Szekeres
Tréner: Ľudovít Szekeres.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).