Ľudová hospodárska škola pre chlapcov a dievčatá v Slavošovciach
Napísal(a) Archív Rožňava
Zriaďovanie ľudových škôl hospodárskych určil už pred 100 rokmi zákon číslo 75/1920. Takéto školy boli povinné pre mládež vo veku 14 – 16 rokov. Vyučovalo sa v budovách škôl ľudových a meštianskych v dobe, kedy tieto boli voľné. Výučba sa delila na teoretickú a praktickú. Od novembra do marca bolo teoretické vyučovanie, v ostatných mesiacoch praktické. Podmienkou otvorenia školy bolo najmenej 21 žiakov. Obec mala povinnosť prispievať na vecné náklady školy (kurivom, svetlom a čistením školských miestností).
Správa obecnej ľudovej školy v Slavošovciach na základe výzvy Školského inšpektorátu v Rožňave z roku 1937 sa obrátila na zastupiteľský zbor obce, aby zabezpečil možnosť zdravého národného, kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho rozvoja občanov, zvlášť pre školu tzv. „odrastlej mládeže“ obce zriadením Hospodárskej školy ľudovej.
Úlohou obce bolo zaslať počet žiakov, ktorí rokom 1936/1937 skončili školskú dochádzku na ľudovej škole, alebo meštianskej a mali začať študovať I. ročník ľudovej školy hospodárskej.
Zastupiteľský zbor obce na svojom zasadnutí 7. apríla 1937 prijal návrh na zriadenie takej školy. Záujem o hospodársku školu prejavili učitelia Ladislav Moťovský a Alexander Koska.
Na antigénové testovanie v rožňavskej nemocnici je potrebné sa objednať online
Napísal(a) JF
Komunikačná špecialistka ProCare a Svet zdravia pani Jana Fedáková nás promptne informovala, že od stredy 27. januára je potrebné na antigénové testovanie v Nemocnici Svet zdravia Rožňava využiť online objednávkový systém. Pacienti sa tak vyhnú dlhému čakaniu v rade.
Objednať sa môžu prostredníctvom webu www.korona.gov.sk, kde je potrebné vyplniť elektronický formulár. Záujemcovia si vyberú miesto a termín odberu a vyplnia svoje údaje.
Odbery v rožňavskej nemocnici sa vykonávajú pri vstupe do pavilónu A každý pracovný deň v čase od 7.00 h do 15.00 h.
Zo starších dejín školstva v Dobšinej
Napísal(a) M. Rozložník + O. Rozložník
ÚVODOM - Školy v historickom Gemeri sa stali na svoju dobu jedným z dôležitých činiteľov v rozvoji kultúry, čo sa v plnej miere vzťahuje aj na vzdelávacie inštitúcie v meste Dobšiná. V písomných prameňoch sa zmienky o nich začínajú objavovať už od začiatku 13. storočia. Prvá písomná správa z domácich regionálnych prameňov, potvrdzujúca existenciu vyššej strednej škole v meste, pochádza z roku 1595. Vplyv rozvoja novej, dokonalejšej techniky, predovšetkým v dobývaní železnej rudy, sa prejavil aj v školstve. Škola, ktorá doteraz v podstate slúžila potrebám cirkvi a kostola, bola nútená rozširovať obsah aj rozsah, a to v zhode so spoločenským vývojom, čomu sa museli prispôsobiť aj učitelia.
Z pomerne početnej skupiny učiteľov dobšinských škôl vynikal predovšetkým Samuel Klein, ktorý sa okrem pedagogickej práce zaoberal aj štúdiom nárečia pôvodného obyvateľstva tzv. buleenerčinou. V tomto smere sa zaslúžil o jeho zachovanie, a to najmä knižným spracovaním piesní, básní a poviedok v pôvodnom nárečí.
Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže Výtvarné spektrum 2021
Napísal(a) M. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične začiatkom nového roka vyhlasuje a organizuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2021.
Jej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Ide o postupovú súťaž neprofesionálnych výtvarníkov, určená je pre mládež od 15 rokov a pre dospelých. Hlavným cieľom súťaže je nadobúdanie vedomostí v umeleckej sfére, rozvíjanie zručností a kreativity u jednotlivcov prostredníctvom realizácie a prezentácie výtvarnej tvorby. Veľkým benefitom súťaže je jej žánrová rozmanitosť, ktorá autorovi ponúka voľnosť po technickej, ale aj tematickej stránke. Maľba, kresba, grafika, priestorová a multimediálna tvorba a insita sú techniky a umelecké prístupy, cez ktoré si každý neprofesionálny umelec dokáže nájsť cestu ku svojmu sebavyjadreniu. Novinkou v propozíciách je kategória „experiment“, ktorá ponúka šancu na hľadanie nových nezaužívaných prístupov k tvorbe, kde autor využíva aj presahy do iných médií.
Natália či Oliver – to boli najčastejšie mená, ktoré dostali novorodenci v rožňavskej nemocnici
Napísal(a) J. Fedáková
V Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa minulý rok (2020) uskutočnilo 576 pôrodov. Na svet prišlo 301 dievčat a 275 chlapcov. Piatim mamičkám sa zároveň narodili dvojičky. Najviac detí sa narodilo v mesiaci august – 61. Medzi najčastejšie dievčenské mená, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Natália, Laura a Nela. U chlapcov zase dominovali mená Oliver, Ján a Adam. Prvým bábätkom narodeným tento rok v rožňavskej nemocnici sa stal chlapček Dárius. Na svet prišiel 1. januára 2021 o 19.00 h. Po narodení vážil 2560 gramov a meral 49 centimetrov. Jeho mamička Jana pochádza z Dobšinej a je to jej prvé dieťatko. Zaujímavosťou je, že mamička prvého novorodenca v rožňavskej nemocnici v predošlom roku 2020 sa volala Janka, bola tiež prvorodičkou a mala dokonca aj totožné priezvisko s tohtoročnou mamičkou. Nejde však, samozrejme, o tú istú osobu. Prvým Rožňavčanom narodeným tento rok v rožňavskej nemocnici sa stal chlapček Attila. Na svet prišiel 8. januára o 13.20 h. Po narodení mal miery 3550 gramov a 51 centimetrov. Jeho mamička Izabela je druhorodička, doma teda malého Attilu čakal súrodenec. V rožňavskej nemocnici prebieha pôrod v intímnych a komfortných pôrodných izbách, ktoré nahradili pôrodné sály.
Futbalový klub Sokol Pača sa stal v r. 2019 na hornom Gemeri účastníkom najvyššej okresnej súťaže 6. ligy a zaradil sa medzi popredné kluby v súťaži. Predtým však v roku 2017 tento futbalový klub zanikol a do 7. ligy sa prihlásil v r. 2018. Náš spolupracovník Ing. Š. Tomášik si vybral tento klub a napísal o ňom článok zo staršieho obdobia. Jedná sa o sezónu 2014/2015, kedy tento klub bojoval o postup do 6. ligy. V príspevku uvádza káder, výsledky so strelcami gólov, tabuľky (po jeseni a konečnú), prehľad strelcov a fotografiu.
Horný rad zľava: Marián Manko, Roman Bubenčík, Radoslav Dlugoš, Róbert Adam, Jozef Liška, Dominik Erm, Ondrej Šomšák, Milan Cmorik
Dolný rad zľava: Jaroslav Sústrik, Matej Zagiba, Jozef Gulykáš, Oliver Pačay, Ivan Demján, Marián Szilágyi, Ľubomír Gajdoš
Káder: Marián Manko – Jaroslav Sústrik, Jozef Liška, Milan Cmorik, Jakub Pisár, Dominik Erm, Jozef Gulykáš, Oliver Pačay, Marcel Lopata, Roman Bubenčík, Róbert Adam, Gabriel Polyák, Ondrej Šomšák, Matej Zagiba, Ivan Demján, Radovan Dlugoš, Miloš Zagiba, Marián Szilágyi, Ľubomír Gajdoš, Ján Bocko, Michal Tóth, Martin Slávik.
Ján Valentík - O slovenskej ľudovej piesni a príbehy Báťu Jana
Napísal(a) Youtube
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa minulý rok uskutočnilo 1110 pôrodov
Napísal(a) J. Fedáková
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa minulý rok (2020) uskutočnilo 1110 pôrodov. V predošlom roku 2019 bol počet pôrodov porovnateľný ako vlani, a to 1105. V pôrodnici sa narodilo 596 chlapcov a 516 dievčat. Až osem mamičiek priviedlo na svet dvojičky. Nemocnica zvládla aj dva pôrody mamičiek, ktoré mali ochorenie COVID-19, novorodenci sa narodili zdraví. Medzi najčastejšie dievčenské mená, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia, Ema a Natália. U chlapcov zase dominovali mená Tomáš, Michal a Dávid.
Mamičky spolu s oteckami majú v rimavskosobotskej nemocnici možnosť absolvovať predpôrodnú prípravu. Dozvedia sa tak, ako zvládnuť tehotenstvo i samotný pôrod, aj ako sa následne starať o bábätko. Na jeho príchod sa tak dokážu oveľa lepšie pripraviť, získajú praktické návyky a zoznámia sa s priestormi i personálom oddelenia. Predpôrodné kurzy boli vlani ovplyvnené epidemiologickou situáciou, kurz sa podarilo absolvovať 77 mamičkám.
Jeho výsosť arciknieža a korunný princ Ferdinand Fridrich Habsburský so svojou manželkou navštívili Dobšinskú ľadovú jaskyňu
Napísal(a) Archív Rožňava
Dňa 26. júla 1899 poctili návštevou Dobšinskej ľadovej jaskyne Jeho výsosť arciknieža a korunný princ Ferdinand Fridrich Habsburský so svojou manželkou arcikňažnou Izabellou a ich piatimi dcérami – Kristínou, Annou, Henrietou, Gabrielou, Izabellou, s dvomi guvernantkami a niekoľkými dvoranmi. Vzácnych hostí privítal presne o 13.00 hodine pred budovou hotela správca jaskyne profesor Ede Hanvay a Endre Fejér, nájomca hotela a jedálne. Po perfektne pripravenom a honosne servírovanom občerstvení sa celá spoločnosť vydala na prehliadku jaskyne. Pred vchodom sa arciknieža srdečne a neokázalo privítal s objaviteľom jaskyne Ing. Eugenom Ruffinym. Mnohými otázkami sa informovali o objavení, prírodných a geografických pomeroch jaskyne. Krása jaskyne ich očarila a arcikňažná Izabella si ich zvečnila niekoľkými fotografickými zábermi. Na záver sa urodzené panstvo zapísalo do pamätnej knihy návštevníkov jaskyne v maďarskom jazyku. Nasledovala vyhliadková jazda na kočoch ku stratenskej skalnej bráne. O 18. hodine sa rodina následníka trónu vrátila späť do svojho letoviska v Starom Smokovci.
Na očkovanie v rimavskosobotskej nemocnici sa môžu určené skupiny prihlásiť online
Napísal(a) J. Fedáková
Na termín očkovania proti ochoreniu COVID-19 v Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa môžu určené skupiny ľudí prihlásiť online prostredníctvom národného portálu www.korona.gov.sk. Prvé voľné termíny sú konkrétne definovaným skupinám v zmysle národnej očkovacej stratégie k dispozícii od pondelka 25. januára 2021.
Očkovanie v rimavskosobotskej nemocnici sa bude konať v areáli nemocnice. Pripravené sú dve ambulancie, v rámci ktorých sa bude očkovať na dvoch miestach. Vakcinačné centrum I je zriadené v detskej príjmovej ambulancii (blok A) s bezbariérovým vchodom priamo do ambulancie. Vakcinačné centrum II je zriadené v pavilóne oddelenia vnútorného lekárstva (blok C), vchod je po železných schodoch z vonkajšej strany budovy. Celková týždenná kapacita v počiatočnej fáze je približne 700 ľudí. Vakcinačné centrum bude v prevádzke počas pracovných dní od 9.00 do 15.30 hod., obedňajšia prestávka je v čase od 12.00 do 12.45 hod.
Viac...
Československé štátne reálne gymnázium vo Veľkej Revúcej v rožňavskom Archíve
Napísal(a) Archív Rožňava
Československé štátne reálne gymnázium vo Veľkej Revúcej bolo založené rozhodnutím ministerstva školstva a národnej osvety zo dňa 19. septembra 1919 namiesto bývalej maďarskej štátnej meštianskej a vyššej obchodnej školy. Založenie gymnázia bolo zadosťučinením za zrušené slovenské evanjelické gymnázium, ktoré bolo v roku 1874 zrušené aj napriek tomu, že bolo v rokoch 1862 – 1874 jediným úplným slovenským gymnáziom na Slovensku.
Prvý zápis žiakov do reálneho gymnázia vykonal dňa 14. februára 1920 dočasný správca Ján Kardoš. Do I. triedy sa zapísalo 27 žiakov. Otvorenie školy sa oslávilo cirkevnými bohoslužbami. Vyučovanie začalo 16. februára 1920 a skončilo 30. júna 1920.
Vyučovalo sa v slovenskom jazyku 30 hodín týždenne, podľa osnov platných pre všetky reálne gymnáziá. V nasledujúcich rokoch sa gymnázium rozširovalo postupne o jednu triedu, takže v šk. roku 1922/23 malo I. až IV. triedu.
Na hornom Gemeri prvými novorodencami sa stali Dárius z Dobšinej a Attila z Rožňavy
Napísal(a) J. Fedáková + MG
Na začiatku roka sme vám sľúbili, že akonáhle budeme vedieť, kto bol prvým narodeným dieťaťom v rožňavskej nemocnici v roku 2021, dáme vám vedieť. Sľub sme dodržali aj vďaka pani Jane Fedákovej, komunikačnej špecialistke, ktorá nás po nástupe z dovolenky o tejto skutočnosti aj informovala.
Dnes už vieme, že prvým bábätkom narodeným tento rok v rožňavskej nemocnici sa stal chlapček Dárius. Na svet prišiel 1. januára 2021 o 19.00 h. Po narodení vážil 2560 gramov a meral 49 centimetrov. Jeho mamička Jana pochádza z Dobšinej a je to jej prvé dieťatko.
Zaujímavosťou je, že mamička prvého novorodenca v rožňavskej nemocnici v predošlom roku 2020 sa volala Janka, bola tiež prvorodičkou a mala dokonca aj totožné priezvisko s tohtoročnou mamičkou. Nejde však, samozrejme, o tú istú osobu.
Na fotoreportáž z Držkobrania sa nám ozval ich organizátor Miroslav Melich
Napísal(a) M. Melich
Píšem Vám ohľadom akcie Držkobranie, ktoré sa konalo v 8. augusta 2020 v obci Rovné, časť Burda. Nápad skrsol v mojej hlave. Keďže mám chalupu v susednej obci Poproč a chodím s rodinou na výlety po okolí, všimol som si, že sa v tej krásnej doline nič nedeje. Veľmi rád varím (amatérsky) a mám strašne veľa priateľov, ktorí majú radi kotlíkové držky, tak som sa rozhodol, že si urobíme takú malú súťaž.
Nakoniec z toho bola obrovská akcia, ktorú nečakal nikto. Vzhľadom na to, že som na túto akciu nemal ani jedného sponzora (všetko som platil zo svojho), sa mi podarilo vyčarovať jednu nádhernú akciu, kde sa stretli rodáci z okolia. Ľudia si zaspievali, pospomínali a hlavne sa po dlhom čase zabavili vo svojom okolí. Detičky mali rôzne atrakcie. Cez známych sa mi podarilo doviesť známu ľudovú hudbu Ondreja Molotu z Detvy (Ďatelinku), spevákov z FS Jánošík z Fiľakova, heligonkára Juraja Krahulca s manželkou Stelou a FS Hrnčiarka z Hrnčiarskych Zalužian. Moderovania akcie sa ujal známy televízny kuchár Vilo Habo. Hlavný porotca bol Miloš Lachkovič.
Ján Polomský – posledný hrebenár v Jelšave zomrel pred 40 rokmi
Napísal(a) Archiv Rožňava
Jelšava (Illswa, Jelssawa, maď. Jolsva, nem. Ilsau, Jelschau) leží na rozhraní Slovenského Rudohoria a Slovenského krasu v doline Muráňa. Staré banícke a remeselnícke mestečko, ktoré vyniká svojou historickou minulosťou, založená nemeckými baníkmi v roku 1061.
Staré porekadlo hovorí, že remeslo má zlaté dno. Už v 17. – 19. storočí bola Jelšava rozvinutým remeselníckym mestom. V 19. storočí sa obyvatelia venovali najmä garbiarstvu, súkenníctvu, obuvníctvu, gubárstvu, výrobe zvonkov, ovocinárstvu, kachliarstvu, ševcovskému remeslu a hrebenárstvu.
Nepostrádateľným predmetom u človeka je hrebeň. Výrobňu hrebeňov nebolo potrebné však hľadať ďaleko. V Jelšave takáto remeselnícka dieľňa fungovala. Jednoduchý dom, bez firemnej tabule, na Štefánikovej ulici číslo 278.
V slovenskom nezávislom týždenníku „Šafárikov kraj“ sa v roku 1947 uvádza:
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).