29. októbra 2020 bola verejnosti v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sprístupnená výstava „Najkrajšie kŕmidlo“ – X. jubilejný ročník. Výstava prezentuje kŕmidlá, ktoré vyrobili žiaci druhého stupňa základných škôl a zodpovedajúcich ročníkov osemročných gymnázií v rámci rovnomennej súťaže. V rámci jubilejného ročníka sa mohli súťažiaci zapojiť aj výtvarnými prácami na tému „Život na kŕmidle“.
„Najkrajšie kŕmidlo“ je názov súťaže a výstavy, ktorú Gemersko-malohontské múzeum pravidelne usporadúva od roku 2006. Výstava má za cieľ nielen prehĺbiť vzťah medzi múzeom a školami, ale aj upriamiť pozornosť detí na prírodu, zvlášť vtáky, ktoré sú v zimnom období odkázané na pomoc ľudí. Súťažná úloha spočíva vo výrobe funkčného kŕmidla, vlastnoručne alebo za pomoci rodičov, pedagógov i kamarátov. Na tento účel je možné využiť najrôznejšie materiály, tak prírodné (napr. drevo, kokosové orechy, či šúpolie), ako aj umelé (napr. plastové fľaše). Jubilejný X. ročník je obohatený možnosťou zapojiť sa aj výtvarnou prácou na tému „Život na kŕmidle“.
Občianske združenie Sirkovanci a jeho Komunitný ovocný sad
Napísal(a) Ján Frák
Občianske združenie Sirkovanci s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2020 zrealizovalo projekt „Komunitný ovocný sad“.
Cieľom nového funkčného využitia pozemku v obci Sirk, okres Revúca, ku ktorému sme pristúpili aj na základe iniciatívy miestnych občanov, bolo vybudovanie funkčného komunitného sadu, tvoreného spektrom ovocných drevín. Zriadenie tohto sadu obohatilo obec o ďalšiu rehabilitovanú plochu a skrášlilo oblasť v strede obce, časť Humno, na mieste bývalej školskej záhrady, ktorá tu bola už v roku 1924. Sad rozšíril prirodzenú druhovú skladbu drevín o druhy, ktoré v obci vyhynuli. Kostru sadu tvoria jablone, ďalej sú zastúpené slivky, ringloty, čerešne, višne, hrušky, moruša a jarabina oskorušová. Založenie sadu, následná starostlivosť oň a najmä očakávaná úroda, by mali byť významnou spoločenskou a komunitnou udalosťou za účasti širokej verejnosti. Zároveň bude sad učebnou pomôckou pre žiakov Základnej školy v Sirku.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (6. časť - Záver)
Napísal(a) O. a M. Rozložníkovci
Z dejín lesného a pozemkového hospodárstva v Dobšinej
Významnou osobnosťou, ktorá sa nemalým podielom zaslúžila o zachovanie dokladov o histórii Dobšinej bol prof. Dr. Július Lux, ktorý ako karpatský nemecký historik a národovec, už viac ako pred polstoročím, začal zbierať historický materiál a dokumenty pre svoje dielo. Množstvo dokladov o zvykoch, používanom nárečí, obliekaní, výslovnosti a pod. tohto nemeckým nárečím hovoriaceho ostrova, ako aj súhrnná dokumentácia, do toho času chýbalo a takto bolo zachránené. Dielo plánoval zverejniť knižne už dávnejšie, a to už v roku 1914, ale nastávajúce vojnové udalosti, ako aj iné prekážky, neumožnili vydanie komplexnej publikácie. Táto nakoniec bola vydaná až roku 1959 v Mníchove nakladateľstvom juhonemeckých odborných prác, vydal prof. Dr. Fritz Valjavec, tlač Karel Schmidge Ebersberg, čoho sa, žiaľ, autor už nedožil. Podrobnosti a jeho životopis sú uvedené v našom predchádzajúcom príspevku.
Publikácia sa, okrem baníctva a hutníctva zaoberá aj hospodárstvom, spoločenským životom a predkladá aj rôzne štatistické údaje. V zmysle VI. kapitoly o lesnom a pozemkovom hospodárstve (Wald- und Landwirtschaft) je spracovaný aj tento príspevok.
Futbalový klub Magnezit Jelšava v sezóne 1987/1988
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Magnezit Jelšava zo stredného Gemera účinkoval v II. SNL, ktorú vyhral v roku 1988 a postúpil do I. SNL. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vo svojom nasledujúcom príspevku opisuje účinkovanie Jelšavy práve v tomto období. Príspevok obsahuje súpisku, rozloženie postov, výsledky, konečnú tabuľku, prehľad strelcov a prehľad odohraných zápasov jednotlivých hráčov.
Súpiska: Miroslav Kováč, Alexander Buš, Igor Schmiedl – Jaroslav Figúr, Zoltán Gömöri, Pavol Lukáč, Ľubomír Spišák, Ondrej Pazera, Ján Fatľa, Ján Gonosz, Emil Wollinger, Ondrej Marciš, Karol Kotváč, Miroslav Gallo, Miloš Leng, Ján Zdechovan, Stanislav Michlík, Milan Barna, Štefan Palík, Ján Bakoš, Miroslav Golenya, Jaroslav Putera.
Predseda: Ing. Vasiľ Majda
Tréner: Ján Petrák
Aj napriek aktuálnym opatreniam, sa Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, rozhodlo zapojiť do medzinárodného projektu s názvom Noc múzeí a galérií 2020. Známe podujatie sa tento rok uskutoční v sobotu 14. november 2020 a vzhľadom na platné opatrenia sa bude realizovať vo virtuálnej forme.
„Teší ma, že kultúrnici v našom kraji sa rýchlo prispôsobili a kultúru prezentujú v súlade s opatreniami, no vždy zostávajú v kontakte s návštevníkmi. Do Noci múzeí a galérií 2020 sa zapojí spolu sedem župných kultúrnych zariadení, ktoré pripravili celkom desať aktivít. Svojim návštevníkom ponúknu výstavy, prezentácie aj edukačné aktivity pre celú rodinu v online priestore,“ informoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
V sobotu, 14. novembra 2020 od 17:00 si budú môcť záujemcovia a návštevníci múzea virtuálne z pohodlia domova vychutnať okrem prehliadok expozícií aj aktuálne prebiehajúce výstavy múzea - Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras, a Divadelná Rožňava – Rozsnyói Színházi Élet. Noc múzeí a galérií 2020 bude k dispozícii na webovej stránke múzea, www.banmuz.sk, rovnako aj na YouTube kanále Baníckeho múzea v Rožňave, kde okrem spomínaného podujatia nájdu aj ďalší zaujímavý obsah.
Rožňavská nemocnica otestovala takmer 1800 ľudí, pomohli aj študenti
Napísal(a) Jana Fedáková
Presne 1756 ľudí otestovali na koronavírus minulý týždeň počas štvrtka a piatka (29. a 30. októbra) v Nemocnici Svet zdravia Rožňava. Zdravotníci nemocnice testovali všetkých zamestnancov zdravotníckeho zariadenia vrátane ich rodinných príslušníkov a pri lôžkach všetkých hospitalizovaných pacientov. Na pomoc im prišli aj študenti lekárskych fakúlt, ktorí nemocnici pomáhali aj počas prvej vlny pandémie.
Ako pozitívnych bolo antigénovými testami označených len päť ľudí, čo predstavuje 0,28 percenta z celkového počtu testovaných osôb. Pozitívny výsledok testu nemal žiadny zo zamestnancov, zdravotníkov či nezdravotníkov.
Pri testovaní prišli rožňavskej nemocnici pomôcť aj štyria študenti lekárskych fakúlt z Košíc a Ostravy. Traja z nich nemocnici ako dobrovoľníci pomáhali už aj počas prvej vlny pandémie. Teraz ich k spolupráci opäť oslovil námestník nemocnice pre liečebno-preventívnu starostlivosť a primár oddelenia vnútorného lekárstva MUDr. Petr Kopecký. Študenti sa zorganizovali v priebehu niekoľkých hodín a s nadšením priložili opäť ruku k dielu.
Nočný motýľ okáň hruškový (Saturnia pyri). Predmet mesiaca november
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
Rimavská Sobota, 3. 11. 2020 - V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea vystavený dermoplastický preparát okáňa hruškového (Saturnia pyri), najväčšieho nočného motýľa na Slovensku, aj v Európe. Preparát pochádza z okresu Rimavská Sobota a v roku 2014 ho múzeu daroval Ján Péli. Ako súčasť zbierkového fondu dokumentuje živočíchy žijúce na území regiónu. Predmet mesiaca bude vystavený od 3. do 29. novembra 2020.
Okáň hruškový je rozšírený v južnej a strednej Európe, v Malej Ázii, Iráne, Kaukaze a severnej Afrike. Je to nápadný nočný motýľ prevažne sivohnedej farby s výraznými okami na krídlach. Rozpätie krídel dosahuje 10 – 20 cm a tým je najväčším motýľom nie len na Slovensku, ale v celej Európe.
Motýle sa liahnu v apríli, máji. Ich ústne ústroje sú zakrpatené, nemôžu preto prijímať potravu. Po párení, nakladení vajíčok a vyčerpaní tukových zásob hynú. Samičky kladú vajíčka na konáriky živných rastlín, často ovocných stromov, ale aj vŕb, topoľov, brestov.
V Galérii Baníckeho múzea sprístupnia výstavu DIVADELNÁ ROŽŇAVA – ROZSNYÓI SZÍNHÁZI ÉLET
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na novú výstavu pod názvom DIVADELNÁ ROŽŇAVA – ROZSNYÓI SZÍNHÁZI ÉLET. Výstava, ktorá bude fyzicky inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea, bude virtuálne sprístupnená vo štvrtok 5. novembra 2020 o 15:30 na webe múzea – www.banmuz.sk, v sekcii videogaléria. Pre zobrazenie videogalérie kliknite SEM.
Divadelné umenie sa oddávna tešilo v baníckom meste Rožňava vždy veľkej úcte. Vedenie mesta už v 18. storočí rozhodlo o vybudovaní stáleho profesionálneho divadla. Dodnes zachované plány tejto stavby sa nakoniec nerealizovali, ale mali obrovský vplyv na ďalší vývoj miestneho divadelníctva.
„Rok 2020 bol vyhlásený Rokom slovenského divadla. V rámci neho sa Banícke múzeum v spolupráci s divadelníkmi na výstave rozhodlo prezentovať verejnosti súčasné rožňavské profesionálne divadelné prostredie a osobnosti pôsobiace v divadelnom svete, ktoré pochádzajú z Rožňavy,“ uviedla Gabriella Badin, kurátorka výstavy.
Víťazi 2. futbalovej triedy ObFZ Rožňava v ročníkoch 1989 / 1990 – 1995 / 1996
Napísal(a) Š. Tomašik
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal pre internetovú stránku Maj Gemer príspevok o 2. futbalovej triede ObFZ Rožňava v ročníkoch 1989/1990 – 1995/1996. Ku každému ročníku autor uvádza káder víťaza a konečnú tabuľku. Príspevok dopĺňajú fotografie. Na záver príspevok obsahuje meno najlepšieho strelca v danom ročníku.
Káder Dobšinej: Rochfaluši - Gallo, Lukáč, Prokop, Fabian, Krišák, J. Hutník, Spišák, Repaský, Zahoranský, Vencel, Ivan, Horváth, Blaško, P. Hutník, P. Hutník II, Zatroch.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (5. časť)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
História baníctva a hutníctva v Dobšinej
Ako znalec regionálnej histórie Dobšinej a okolia sa Július Lux počas svojej vedeckej činnosti zaoberal širokou škálou problémov. Je len samozrejmé, že nemohol vynechať činnosť, ktorá vtedy bola v predmetnom území najrozšírenejšou – teda baníctvo a hutníctvo. Tieto odvetvia boli po dlhé roky hlavným zamestnaním tamojšieho obyvateľstva. Po doteraz uverejnených príspevkoch z jeho súhrnnej práce o obyvateľstve a lesnom či pozemkovom hospodárstve, predkladáme prehľad o histórii baníctva a hutníctva na okolí Dobšinej, ktorý sme doplnili dobovými, ale aj súčasnými fotografiami.
Jeho súborné dielo, ktorého vydania sa žiaľ nedožil, ako sme už uviedli, je napísané písmom fraktúra, čo má do istej miery aj vplyv na čitateľnosť a preklad. Úvodom uverejňujeme titulnú stranu a prvú stranu príslušnej kapitoly v origináli.
Viac...
VÝZVA: Regionálnu značku môžu získať ďalší výrobcovia
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 28.10.2020 šiestu výzvu na predkladanie žiadostí o udelenie značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Žiadosti je možné predkladať najneskôr do 30.11.2020. Predložené žiadosti posúdi certifikačná komisia, ktorá rozhodne o pridelení ďalších certifikátov pre výrobky z regiónu Gemer-Malohont.
Cieľom regionálneho značenia miestnych produktov je odlíšiť, zviditeľniť a podporiť miestnych výrobcov, ktorí sa okrem svojej produkcie podieľajú aj na tvorbe pracovných príležitostí, na budovaní dobrého mena regiónu a na zachovávaní jeho tradícií, hodnôt a jedinečností.
Vhodnými žiadateľmi o udelenie značky sú remeselníci, samostatne hospodáriaci roľníci, živnostníci a firmy so sídlom alebo prevádzkou v regióne Gemer-Malohont, pričom značka je určená predovšetkým pre prírodné a poľnohospodárske produkty, potraviny a remeselné výrobky, ktoré splnia vopred stanovené kritériá.
Odišiel Ernest Hauser, nestor výtvarného klubu Plánka
Napísal(a) J. Genčanský
OBRAZ ZOSTANE
Šperk, obraz, váza – zostanú krásne, aj keď sú staré. Bez staroby by náš život nebol úplný. A bez smrti by nebol ukončený. V živote sú chvíle, o ktorých vieme, že prídu a predsa nás ich príchod prekvapí...
Revúcky klub amatérskych výtvarníkov Plánka pri Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej opustil jeho najstarší člen Ernest Hauser. Vo veku 88 rokov ukončil svoju pozemskú púť a už nenamaľuje žiadny obraz. Zostali nám tie, ktoré svojimi rukami s láskou k výtvarnému umeniu a nášmu mestu vytvoril.
S pánom Ernestom Hauserom sme sa naposledy rozlúčili v revúckom dome smútku v sobotu 24. októbra 2020.
Narodil sa 16. októbra 1932 v Banskej Štiavnici, v rodine obchodníka a krajčírky, ako prostredný syn z troch chlapcov.
Zocháči a učitelia našej Základnej školy I. B. Zocha v Revúcej sa aj tento rok zapojili do česko-slovenského projektu pre základné školy a osemročné gymnáziá Záložka do knihy spája školy. 11. ročník tohto projektu niesol podtitul Radosť z čítania ukrytá vo veršoch básní, alebo v próze. Jeho cieľom bolo predovšetkým podporiť čítanie najznámejších básní i prózy, vytvorenie nových priateľstiev medzi žiakmi, ako aj poznávanie regionálnych zvykov, histórie, kultúry jednotlivých regiónov Slovenska.
Žiaci 3. až 8. ročníka našej školy sa na hodinách výtvarnej výchovy snažili využitím rôznych techník vymyslieť a vytvoriť záložku do knihy, ktorá by potešila alebo inšpirovala k čítaniu žiakov našej partnerskej školy. Na hodinách čítania a literatúry žiaci tvorili zaujímavé listy pre kamarátov o prečítaných knihách.
Vyznamenanie generála Viesta prevzal aj červenoarmejec Ladislav Sládek z Rimavskej Soboty
Napísal(a) J. Pupala
V Revúcej sa dňa 24.9.2020 konalo spomienkové zhromaždenie pri príležitosti nedožitých 130. narodenín hrdinu SNP armádneho generála Rudolfa Viesta. Na pozvanie primátora mesta Revúca bol na spomienkové oslavy pozvaný aj plk. v. v. Ladislav Sládek, teraz bytom v Rimavskej Sobote. K tomuto podujatiu sa vraciame príspevkom nášho spolupracovníka Jozefa Pupalu z Čierneho Potoka, aby sme pripomenuli v ňom osobnosť jediného červenoarmejca, ktorý z nášho regiónu prežil tragické časy druhej svetovej vojny a napriek pokročilému veku sa dožil i súčasného slobodného života.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).