Potápačské hodinky zo zbierky Petra Ferdinandyho a história merania času pod vodou
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Ukážkou potápačských hodiniek začína Gemersko-malohontské múzeum napĺňať svoj výstavný plán pre rok 2020. Na úvod roka múzeum pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu Potápačské hodinky zo zbierky Petra Ferdinandyho a história merania času pod vodou, v rámci ktorej je prezentovaný vývoj a podoby rôznych typov potápačských hodiniek, spolu s načrtnutím zaujímavej problematiky vývoja merania času pod vodou. Vernisáž výstavy sa uskutoční 12. februára 2020 (t. j. streda) o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava potrvá do 29. marca 2020. Kurátorom výstavy je zberateľ a potápač Peter Ferdinandy z Revúcej.
Posledný týždeň pred polročným vysvedčením bol v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej už tradične venovaný projektom. V ŠKD sme sa počas projektového týždňa venovali aj právam dieťaťa. V rozhovoroch v kruhu na koberci sme si priblížili a vysvetlili jednotlivé práva a prepojili sme ich s aktivitami tak, aby si deti precvičili svoje správanie a konanie. Pozorovali sme naše odtlačky prstov a zistili sme, že ani jedny nie sú rovnaké. Každé dieťa je jedinečné, iné, jedno modrooké, druhé hnedooké, vysoké, chudé, ale práva sa vzťahujú na všetky rovnako bez rozdielu. Každé dieťa má právo na rovnosť. Spoločne sme sa naučili vyjadrovať a obhajovať svoje názory bez hádky a kriku. Vyjadriť svoj názor majú právo všetky deti, ale nesmú pri tom zabúdať na slušnosť a spôsob, aby nikoho neurazili.
Žila som s nimi – prezentovali knihu spomienok Emílie Ivanovej Nemcovej o živote ľudí v Gočove i vo Vlachove
Napísal(a) Mgr. Juraj Kováč
V hornogemerskej obci Gočovo sa v sobotu 25. januára 2020 konalo nevšedné podujatie – slávnostná prezentácia knihy Emílie Ivanovej, rodenej Nemcovej Žila som s nimi. Je to kniha poviedok o živote ľudu obcí Vlachovo, kde sa autorka narodila, Gočovo, ktoré sa stalo jej druhým domovom, ale aj mnohých ďalších dedín gemerského regiónu. Životné osudy týchto ľudí si boli totiž v mnohom podobné.
Príbehy stvárnené vo vyše sedemdesiatich poviedkach sú situované do miestnych lokalít s ich historickými názvami a aj postavy z príbehov sú reálne, čo je neobyčajne cenné aj z národopisného hľadiska. Verne, často až detailne opisuje postup už dávno zabudnutých dedinských prác, akými sú napríklad pranie prádla na potoku, vyváranie prádla v kotli na brehu potoka, varenie mydla, bielenie plátna na lúke, život na salaši, ručná mlatba, žatva a mnohé iné.
Zanieteným a skalným turistom Zimného prechodu Stolickými vrchmi prialo krásne slnečné počasie
Napísal(a) Ing. I. Kvetko
Zimný prechod Stolickými vrchmi sa koná každý rok, od roku 2001 v prvú februárovú sobotu už 19 rokov. Prechod pripravuje Mesto Revúca v spolupráci s Lesmi SR, š. p. Odštepným závodom Revúca a Klubom slovenských turistov Dúbrava.
V sobotu 1. februára 2020 vítalo zanietených a skalných turistov krásne slnečné počasie. Zraz bol pred supermarketom, kde na štart jednotlivých trás vyviezlo turistov päť plných autobusov. Organizátori pripravili pre účastníkov prechodu 2 pešie trasy a 2 trate pre bežkárov, ktoré boli zrušené pre nedostatok snehu. Pešie trasy sú nenáročné s miernym stúpaním, vhodné aj pre menej zdatných a rodiny s deťmi.
Formy na predtlač výšivky sú predmetom mesiaca február v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ budú v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavené formy na predtlač výšivky. Vystavené budú od 3. februára do 1. marca 2020.
Pre výšivku na Slovensku je príznačná pestrá škála ornamentov, odrážajúcich vzájomné vplyvy domáceho a zahraničného prostredia. „V priebehu druhej polovice 19. storočia sa pomôckou pri vyšívaní stali, popri množstve tlačených vzorníkov, tiež drevené formy slúžiace na predtlač výšivky. Formy majú podobu drevených hranolov nepravidelného tvaru, do ktorých vrchnej plochy sú vbité tenké pliešky ohýbané do tvarov jednotlivých ornamentov.
Štefan Tomášik: Mužstvá z horného Gemera v piatej futbalovej lige (sezóny 1996/1997 – 2004/2005)
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
Pokračujeme v uverejňovaní cenných údajov z histórie futbalového diania na hornom Gemeri ďalším sprístupnením publikácií, ktorých autorom je Ing. Štefan Tomášik. Ako sám v úvode príhovoru uvádza: "Cieľom publikácie je podať pomerne detailný pohľad na účinkovanie mužstiev z ObFZ Rožňava v V. lige – JZ od roku 1996 po rok 2005. Autor na nej pracoval hneď po dokočení svojej prvej publikácie – rok 2010. Tentokrát autor nezvolil typické obdobie 1996 – 2011, z dôvodu rozsahu ho skrátil po rok 2005.
Pri každej sezóne sú uvedené výsledky mužstiev z ObFZ Rožňava, tabuľky, súpisky, krátky komentár a v rámci možností aj fotografie. Autor sa rozhodol do tejto publikácie zaradiť aj fotografie mužstiev z iných ObFZ ako Rožňava, a to ObFZ Spišská Nová Ves a ObFZ Košice – mesto.
Krojovaná fašiangová veselica opäť ukázala, že folklór v Revúcej stále žije a má svoju tradíciu a ľudí, ktorí ho milujú
Napísal(a) Jana Dorčáková
Ako je to vlastne s tým folklórom v našom meste Revúca? Stačilo v sobotu večer 24. januára 2020 neobísť Mestské kultúrne stredisko, kde pod rukami FS Lykovec a o.z. Gemer v duši, folklór v srdci všetko ožilo. Krojovaná fašiangová veselica už po štvrtýkrát spojila milovníkov folklóru, tanca, spevu a dobrej hudby. Do tanca až do bieleho rána hrala Muzika Milana Rendoša a každý sa mohol vytancovať a vyspievať dosýta. Alfa plná do posledného miesta, nádherne prizdobená minulosťou a tradíciami našich predkov vytvorila dokonalú kulisu pre zábavu, priateľské stretnutia a pohodu. Nielen plné čaše, ale i dokonalé pohladenia chuťových pohárikov potešili hostí i domácich. Parket sa otriasal tancom a spev hladil naše uši. Spríjemnenie večera netradične tradičnou tombolou, ktorá bola s láskou vyrobená, vystrúhaná, vyšitá, vypálená, či darovaná potešila hostí a premiešala zábavu.
Rožňavská hvezdáreň oslavuje vstup do druhej polstoročnice
Napísal(a) A. Kleinová
V novom roku rožňavská hvezdáreň vstupuje do druhej polstoročnice svojej existencie. Príležitostí na oslavu má hneď niekoľko. Pripomenúť si začiatky vzniku hvezdárne a načrtnúť vízie do budúcnosti má podujatie, ktoré pripravilo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Vítaná je široká verejnosť a nadšenci amatérskej astronómie.
„S veľkou radosťou a úctou privítame medzi nami celosvetovo uznávaného vedca a astrofyzika Norberta Wernera. Tento rodák z Rožňavy v súčasnosti vedie výskumný tím astrofyziky vysokých energií na Univerzite Eötvösa Lóránta v Budapešti, je docentom na Masarykovej Univerzite v Brne
Kreatívny február v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje vo februári 2020 vo svojich tvorivých dielňach dva workshopy pre dospelých. Zamerané budú na fašiangové zvyky.
Obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy, známe ako Fašiangy, je typické veselicami, maskami aj zabíjačkovými jedlami. Aj worskopy v Dome tradičnej kultúry Gemera preto budú pestré. Dospelí sa môžu zapojiť do workshopu s názvom „Na truhlici maľované“. Lektorka Anna Lachová účastníkom kurzu porozpráva o tradičných gemerských vzoroch a zároveň si technikou maľby každý vymaľuje svoju vlastnú truhličku – šperkovnicu.
Najlepší furman v Zimnej súťaži ťažných koní získal hriňovskú fujaru
Napísal(a) hrinova.sk
Nasledujúca informácia síce nepochádza z nášho regiónu, ale obdivovatelia ťažných koní zaiste privítajú obrázky i text zo zaujímavého podujatia, ktoré sa uskutočnilo v uplynulých dňoch blízko Gemera v Hriňovej. Veď chov koní je dobre známy najmä na Muránskej planine a v Došinskej Ľadovej Jaskyni. Oplatí sa preto oboznámiť s nasledujúcim textom, nachádzajúcim sa na portáli hrinova.sk. Fotografie nám poskytol Peter Poboček z Revúcej. Oboznámme sa s obidvoma zdrojmi:
"V sobotu 25. januára 2020 zorganizovalo Mesto Hriňová 17. ročník Zimnej furmanskej súťaže ťažných koní v miestnej časti Murínka. Súťaže sa zúčastnilo 20 furmanov z celého Slovenska, ktorí súperili v troch disciplínach: slalom na čas, sila v páre a sila v jednotke. Najlepší furman dňa s najlepším bodovým hodnotením získal hriňovskú fujaru.
Viac...
Rok 2019 v Gemersko-malohontskom múzeu so zvýšenou návštevnosťou
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum navštívilo v roku 2019 spolu 19 728 návštevníkov. Oproti roku 2018 sa návštevnosť zvýšila o viac ako tisíc návštevníkov, a môžeme povedať, že v posledných rokoch má tento ukazovateľ stúpajúcu tendenciu. Prispieva k tomu aj fakt, že počas roka pripravujeme pre návštevníkov aj mnoho sprievodných aktivít a tie minuloročné verejnosť viditeľne zaujali. Najviac návštevníkov evidujeme už tradične v mesiaci máj. V roku 2019 to bolo až 7 141, k čomu výrazne prispieva každoročne pripravované podujatie „Noc múzeí a galérií“ (v uplynulom roku to bolo takmer 800 návštevníkov). Vysokú návštevnosť, ktorá presiahla počet 1 000, sme zaznamenali počas piatich mesiacov v roku, v júni to bolo až 3 824 návštevníkov. Nízka návštevnosť býva väčšinou v prvom a poslednom mesiaci (pod 500) a tak to bolo aj v roku 2019.
Deti s polročným vysvedčením majú vstup do múzea zdarma
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl odmenu za ich prospech. Všetci žiaci, ktorí sa 31. januára až 2. februára 2020 preukážu aktuálnym polročným vysvedčením získajú bezplatný vstup do múzea. Môže tak urobiť každý žiak bez ohľadu na známku na vysvedčení.
Aktuálne si verejnosť môže pozrieť výstavu „Nieto majstra nad kováča...“, ktorá je venovaná vývoju kováčskeho remesla v Gemeri-Malohonte. Výstava sa zameriava na prezentáciu kováčskeho náradia, technológií, prácu vo vyhni, no i na sociálne a spoločenské postavenie kováča v dedinskom a mestskom spoločenstve. Návštevníka určite zaujmú keltské zbrane a nástroje nájdené pri obci Drňa, železné nálezy (sekery, motyka, torzo meča a iné) objavené na bývalom komitátnom hrade Gemer,
V robotickej súťaži žiakov základných škôl RoboHranie 2020 prvé miesto pre Revúcu
Napísal(a) ZŠ
Programátor je lukratívne povolanie, ale vyžaduje si trpezlivosť a sebadisciplínu. A to sa vyplatilo aj Leovi Gombárovi zo 7. B a Milanovi Bukócimu z 9. B Základnej školy Jána Amosa Komenského v Revúcej. V robotickej súťaži žiakov základných škôl RoboHranie 2020 s témou „Zachráňme planétu“ sa umiestnili na 1. mieste. V silnej konkurencii 11 tímov prezentovali najoriginálnejšieho robota „Vzájomná banka“ a zaujali porotu i vtipnou reklamou „Lego shoping“. Chlapcom gratulujeme a prajeme im ďalšie úspechy. Poďakovanie patrí aj rodičom Lea Gombára za obetavosť a veľkú pomoc.
ZŠ
Ing. Štefan Tomášik: História futbalu v Kunovej Teplici
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbal v obci Kunova Teplica na hornom Gemeri mal úspešnú históriu, klub účinkoval viackrát v krajských súťažiach a preto si autor dal za úlohu napísať túto publikáciu. Viaceré informácie sú prevzaté z publikácie PhDr. Jozefa Drenka, v ktorej sú aj chybné údaje (1999/2000 hrala K. Teplica V. ligu – JZ). Autor nie je rodák z Kunovej Teplice a preto nemohol zozbierať súpisky v jednotlivých sezónach, ale vďaka fotografiám čitateľ spozná domácich futbalistov.
Rovnako autorovi neprináleží komentovať situáciu klubu v tom – ktorom období. V práci sú zozbierané kompletné výsledky v jednotlivých ročníkoch, ktoré bolo možné zistiť z tlače.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).