Poďakovanie za pozornosť v uplynulom roku vám patrí aj od stránky Maj Gemer
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Milí návštevníci stránky Maj Gemer,
Tak ako všetci, aj ja som sa po roku rozlúčil so starým rokom, plným rôznorodých prekvapení. Chcem vás všetkých pozdraviť na úplnom začiatku nového roka 2020, aj keď prešlo iba pár dní od môjho pobytu v nemocnici, kde som bol operovaný. Dokonca som využil príležitosť naživo vidieť moju operáciu na obrazovke. Bol to úžasný pohľad mať možnosť sledovať zručnosť skutočných profesionálov a spontánne som sa poďakoval všetkým prítomným na sále. Po týždni som sa vrátil do domáceho liečenia a každým dňom sa cítim lepšie. Moja vďaka patrí lekárom a sestričkám, s ďalším personálom na oddelení.
Predkolumbovské silicitové hroty. Predmet mesiaca január 2020
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
V rámci prezentačnej aktivity „Predmet mesiaca“ vystaví Gemersko-malohontské múzeum unikátne predmety z archeologického fondu, a to predkolumbovské silicitové hroty pochádzajúce z Ameriky, datované do obdobia 7550 – 6500 rokov pred Kristom. V priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea budú vystavené od 7. januára do 2. februára 2020.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea, ktoré môžeme považovať za jedno z najstaršie založených múzeí na Slovensku, sú zachované aj exotické zbierkové predmety pochádzajúce nielen mimo územia zbernej oblasti múzea (Gemera-Malohontu), ale aj mimo územia Slovenska, alebo dokonca mimo územia európskeho kontinentu.
Novoročný príhovor primátora mesta Revúca Ing. Júliusa Buchtu
Napísal(a) Ing. Július Buchta
Vážení spoluobčania, milí Revúčania,
pokojné vianočné sviatky prežité v kruhu našich najbližších sú za nami a ani sme sa nenazdali, už „stojíme na prahu“ nového roka, od ktorého očakávame, že bude lepší a úspešnejší.
Pred rokom som po prvýkrát prevzal zodpovednosť za efektívne fungovanie mesta, uvedomujúc si, že jeho prosperita musí byť v súlade s Vašimi potrebami. Od začiatku svojho pôsobenia vo funkcii si vážim Vašu dôveru i podporu, vďaka ktorej som presvedčený, že naďalej budeme v nasadenom tempe rozvoja pokračovať.
Prvému novorodencovi v roku 2020 v rimavskosobotskej nemocnici dali meno Michal, v rožňavskej Laura
Napísal(a) Jan Fedáková
Od komunikačnej špecialistky spoločnosti ProCare a Svet zdravia pani Jany Fedákovej sme hneď v prvý deň roku 2020, teda 1. januára 2020, dostali potešiteľnú informáciu o prvom novorodencovi tohto roka, ktorý sa narodil v rimavskosobotskej nemocnici Svet zdravia. Podľa nej prvý novorodenec roku 2020 sa narodil o 7. hodine 21. minúte. Je ním chlapec Michal. Miško meria 50 centimetrov a váži 2670 gramov. Narodil sa 28-ročnej mamičke Martine z Lučenca. Želám všetko dobré v novom roku mamičke i malému Miškovi, aby sa mu s nami v živote darilo. Želáme mu veľa zdravia i hodne šťastia, ktoré tak nenahraditeľne každý z nás potrebujeme. Mamičke želáme, aby nikým nenahraditeľnou materinskou láskou obšťastňovala svojho Miška po celý jeho život a vychovala z neho správneho chlapa i občana.
Prečo nemá bezpríspevkový darca krvi nárok na verejné ocenenie?
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Dňa 12.12.2019 Územný spolok Slovenského červeného kríža v Rimavskej Sobote oceňoval mnohonásobných bezpríspevkových darcov krvi tohto okresu. Podujatie sa uskutočnilo v budove protestantskej cirkvi v Rimavskej Sobote, ktorá nesie názov, ktorému nerozumiem, lebo nie som maďarskej národnosti, narodil som sa v Čechách. Bolo mi však prezentované, že je to dom PROTESTANTSKEJ CIRKVI, ktorá podlieha pod „episkurát“ v Madarsku.
Pri referátoch pani tajomníčky a podpredsedníčky Územného spolku SČK v Rimavskej Sobote mi chýbala spomienka na niektoré osobnosti, ktoré by si v tomto prejave zaslúžili pozornosť, napr. pani Knapčoková, prvá Slovenka, rodáčka z Tisovca, ocenená Mezinárodným červenným krížom medailou Florence Nightingalovej,
Anna Polcková, zborová farárka: Mala som krásne Vianoce
Napísal(a) Anna Polcková
Mala som krásne Vianoce. S porciou klasickej pred-štedrovečernej paniky, čo a ako zase poviem, a tentokrát aj prekvapivú trému "v priamom prenose". Keď som vo Veľkom kostole uvidela tie stovky ľudí, nebola som schopná spievať. Ale potom som začala dýchať a bolo.
Porciu adrenalínu, ale následne sérotonínu, ktorú som zažila počas služieb Božích, môžem prirovnať len k výstupu na Lomnický štít. Kázala som na prikázanie "Nezabiješ". Asi to neocenili úplne všetci, ale veď ešte mi napíšu.
Dostala som množstvo nádherných darčekov a ešte omnoho omnoho viac povzbudzujúcich slov. A objatí.
Dobré srdcia Revúčanov potvrdil Zocháčsky obrátený adventný kalendár
Napísal(a) Mgr. Andrea Repáková
Zocháči (ZŠ I. B. Zocha Revúca) každoročne prežívajú adventné dni plnením dobrých skutkov. Tohto roku svoje aktivity rozšírili na celé naše mesto a okolie. Ich adventný kalendár totiž nebol o prijímaní, ale o rozdávaní. O rozdávaní malých adventných darčekov tým, ktorí na ne často márne čakajú... rovesníkom z detských domovov.
So svojím Obráteným adventným kalendárom oslovili širokú verejnosť v Revúcej a okolí. Počas troch týždňov nosili Revúčania darčeky do priestorov školy a zbierka sa postupne rozrastala. Niektorí žiaci priniesli každý deň nejakú drobnosť, dospelí obvykle naraz priniesli veľké krabice plné oblečenia, hračiek, kníh a školských potrieb. Zbierka sa rozrástla natoľko, že Zocháči museli pre vyzbierané veci vyhradiť osobitnú miestnosť a osloviť miestnych podnikateľov s prosbou o pomoc pri odovzdaní zbierky. Tá mala totiž putovať do Detského domova v Tornali.
Občianske združenie Skryté Poklady Slovenska vydalo kalendár s pohľadmi do baníckej minulosti v Železníku
Napísal(a) Ladislav Bene
Od decembra 2019 ponúka občianske združenie na svojej web stránke pokladyslovenska.sk nástenný kalendár, ktorý historickými fotografiami približuje ako vyzeral banícky priemysel a život baníkov na konci 19. st. a začiatkom 20. st. v oblasti vrchu Železník. Na dvanástich čiernobielych fotografiách možno vidieť starú železnicu, vstupy do baní spred 100 rokov, či celkový pohľad na priemyselnú časť v Rákošskej Bani, z ktorej je dnes už veľmi ťažko nájsť aspoň niektoré fragmenty.
Mesačný kalendár má zvýraznené víkendy a sviatky, súčasťou je aj menný kalendár.
Kalendár bol vydaný v spolupráci s občianskym združením Rákošská cächa a Baníckym múzeom v Rožňave, ktoré poskytlo väčšinu z fotografií.
V Lubeníku zorganizovali 1. ročník kultúrno-spoločenského podujatia "Kračún na Gemeri"
Napísal(a) Mgr. Monika Galovičová
Verejno-súkromné partnerstvo Stredný Gemer (Miestna akčná skupina) v spolupráci s Obcou Lubeník organizovala 1. ročník kultúrno-spoločenského podujatia "Kračún na Gemeri". Hlavnou myšlienkou podujatia je poskytnúť priestor miestnym výrobcom, združeniam, umelcom, odprezentovať svoju tvorbu a zároveň spríjemniť nadchádzajúce obdobie Vianoc obyvateľom územia stredného Gemera. Počas kultúrneho programu si mohli návštevníci zaspievať s hudobnými skupinami "Spod Kohúta", "Lubeníšen" alebo "Nezábudka", s Handulovcami z Telgártu, s folklórnou skupinou "Genšenky" a dychovým súborom SMZ Jelšava. Veríme, že účastníkom podujatia sa náš zámer páčil a stretneme sa opäť o rok v niektorej z našich obcí.
Milan Pavko, predseda VSP SG.
Príchod Betlehemského svetla nesie v sebe nadkonfesionálne posolstvo a myšlienkou tohto podujatia u nás je zažínať svetielka v jednotlivých miestach ako články „reťaze svetla“ a spojiť tak symbolicky celé Slovensko. Svetlo ako symbol pokoja spája ľudí všetkých zúčastnených krajín. So Svetlom pokoja sa prináša do slovenských domácností kúsok z Betlehema.
Aj v revúckom Rímskokatolíckom kostole sv. Vavrinca diakona sa veľkí i malí Revúčania zišli na tradičnej predvianočnej slávnosti. Príchod Betlehemského svetla do mesta spoluorganizujú už viac ako dve desaťročia rímskokatolícka cirkev, evanjelická cirkev a mesto Revúca. Svetlo do mesta už 23. krát priniesla vedúca bývalého skautského oddielu Skalka, pani Mária Sviežená.
Viac...
Vzácne výročie oslobodenia Jesenského pozdravil so žiakmi červenoarmejec plk. v. v. Ladislav Sládek
Napísal(a) J. Pupala
V predvečer 75. výročia oslobodenia obce Jesenské, dňa 13.12.2019 od 9.00 hodine, sa uskutočnila prednáška spojená s besedou pre žiakov ZŠ Janka Jesenského v Jesenskom s priamym účastníkom protifašistického odboja, vojakom Červenej armády, slovenským občanom plk. v. v. Ladislavom Sládekom z Rimavskej Soboty. V úvode prednášky žiakom a učiteľom vzácneho hosťa predstavil JUDr. Jozef Pupala, člen Historicko-dokumentačnej komisie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a predseda Redakčnej rady dvojtýždenníka Bojovník JUDr. Jozef Pupala. Plk. v. v. L. Sládek po predstavení vyrozprával poslucháčom svoj príbeh v protifašistickom odboji až do oslobodenia Nových Zámkoch, kedy bol prepustený do civilu.
Plamienok svetla z Betlehema prevzali v Plešivci dobrovoľní hasiči z Jelšavy a Muráňa už šiestykrát
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Tento rok už po jubilejný tridsiaty raz zavítal na Slovensko plamienok zo samotného Betlehema. Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi milióny ľudí po celom svete. Napĺňa tak svoje poslanie: byť symbolom jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc. Chceli sme spolu s ním aj my odovzdať porozumenie do sŕdc ľudí v našom okolí. Potešilo nás, že sme mohli dotvárať aj u vás sviatočnú atmosféru a priniesť pokoj s radosťou. Prijali sme ho a šírili sme plamienok ďalej, čím sme pomohli rozžiariť a spojiť celé Slovensko. V sobotu 21. 12. 2019 už 6-ty krát sa vybrali jelšavskí dobrovoľní hasiči na vlakovú stanicu do Plešivca, kde spolu s dobrovoľnými hasičmi z Muráňa prevzali plamienok od skautov, aby ho mohli šíriť vo svojom okolí.
Verejné ocenenie Mestskému divadlu Actores v Rožňave od Zastupiteľstva KSK
Napísal(a) MG od
V týchto predvianočných dňoch sme sa dozvedeli, že Tatiana Masníková, riaditeľka a režisérka Mestského divadla ACTORES Rožňava na slávnosti v košickom Štátnom divadle v sobotu 14. decembra 2019 prevzala z rúk predsedu KSK Rastislava Trnku Cenu Košického samosprávneho kraja, ktorú rožňavskému divadlu udelilo Zastupiteľstvo KSK. Stalo sa tak pri príležitosti 25. výročia jeho vzniku, za zviditeľňovanie a úspešnú propagáciu Košického kraja, Slovenskej republiky a za zvyšovanie umeleckého povedomia všetkých vekových generácií.
Využili sme príležitosť dozvedieť sa od hlavnej reprezentantky divadla z prezentácie, ktorá sprevádzala každého laureáta Ceny, o jej prínose pre spomínané divadlo, keď v krátkom príhovore povedala:
Predvianočný čas v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej...
Napísal(a) ZŠ
začal už 6. decembra 2019, kedy Mikuláš spolu s anjelom a čertom najskôr obdaroval poslušné deti v našich materských školách a potom zamieril aj k našim deťom. A keďže všetci boli celý rok poslušní a dobrí, tak každý odišiel so sladkým darčekom. Pokračovali sme vystúpením našich spevákov a recitátorov počas Vianoc v našom meste. Skvelou kapustnicou nás prekvapili naši kolegovia, ktorí sa aj tento rok zapojili do súťaže vo varení vianočnej kapustnice. Pomáhať je radosť. To si povedali naši siedmaci a zorganizovali už tradičnú našu Ekoburzu, výťažok z ktorej aj tento rok poputuje našim zvieratkám – psíkom v mestskom útulku. Blížiace sa Vianoce si pripomenuli aj deti v školskom klube detí. A okrem výroby vianočných pozdravov pre svojich najbližších oslávili blížiace sa Vianoce klasickým predvianočným večierkom.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).