Ing. Štefan Tomášik: História futbalu v Kunovej Teplici
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbal v obci Kunova Teplica na hornom Gemeri mal úspešnú históriu, klub účinkoval viackrát v krajských súťažiach a preto si autor dal za úlohu napísať túto publikáciu. Viaceré informácie sú prevzaté z publikácie PhDr. Jozefa Drenka, v ktorej sú aj chybné údaje (1999/2000 hrala K. Teplica V. ligu – JZ). Autor nie je rodák z Kunovej Teplice a preto nemohol zozbierať súpisky v jednotlivých sezónach, ale vďaka fotografiám čitateľ spozná domácich futbalistov.
Rovnako autorovi neprináleží komentovať situáciu klubu v tom – ktorom období. V práci sú zozbierané kompletné výsledky v jednotlivých ročníkoch, ktoré bolo možné zistiť z tlače.
Aj v Rožňave si pripomenuli 75. výročie oslobodenia mesta od nacizmu
Napísal(a) roznava.sk
K januárovým dňom v Rožňave už tradične patria aj oslavy oslobodenia mesta. V tomto roku si predstavitelia mesta, vojenskej posádky i spoločenských organizácií pripomenuli okrúhle 75. výročie. Ich význam podčiarkla aj účasť zástupcu vojenského pridelenca Ruskej federácie plk. Alexeja Klimova.
Po hymnách Slovenskej republiky a Ruskej federácie predniesla autorskú báseň k výročiu oslobodenia Anna Jungová, v maďarskom jazyku recitovala Lucia Uličná z Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravila kurz fotografovania s profesionálom Krisztiánom Kálim
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja v posledný deň prvého mesiaca roku 2020 pripravila pre širokú verejnosť kurz fotografovania v spolupráci s Krisztiánom Kálim - Kalis photography. Úvodné stretnutie s lektorom sa uskutoční 31.1.2020 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice na Lipovej ul. č.3. Fotografia, hlavne v dnešnom svete, je aktívnou súčasťou nášho života. Život pozostáva z neopakovateľných chvíľ a v niektorých prípadoch je tímová spolupráca na nezaplatenie. Nájsť najjednoduchší spôsob, ako sa naučiť fotografovať, nebýva ľahké. Mnohokrát sa uspokojíme s tým, čo sme stihli zachytiť, no výsledok nie vždy je k našej spokojnosti.
ZÁŽITKOVÉ UČENIE U ZOCHÁČOV TROCHU NEZVYČAJNE
Napísal(a) Mgr. Poliaková
Hodina geografie u piatakov Základnej školy I. B. Zocha v Revúcej vyzerala v týchto dňoch trochu nezvyčajne. Uplatnili sme metódu zážitkového učenia a preberali sme SOPKU. Všetky sopky sme si starostlivo pripravili z rôznych materiálov od slaného cesta, polystyrénu, sadry či dreva a začali sme prierezom sopky. Sopka je geomorfologický útvar vytvorený magmou vystupujúcou na zemský povrch. Tvorí ju magmatický kozub, sopečný komín a kráter. Magma, ktorá vystúpila na zemský povrch, sa volá láva. Všetci sa tešili už na nasledujúcu časť, ktorou boli výbuchy. Tieto preverili aj výdrž sopky z daného materiálu. Nevybuchovalo sa len vďaka chemickým reakciám, ale videli sme aj sopku, v ktorej sa nachádzali prskavky.
PADLI V NAŠOM CHOTÁRI Spomienkové oslavy oslobodenia mesta Revúca
Napísal(a) Juraj Genčanský
Pri pamätníku protifašistického odboja na Námestí slobody v Revúcej sa 27. januára 2020 zišlo početné zhromaždenie miestnych občanov, žiakov i študentov, aby si pripomenuli výročie oslobodenia mesta od fašizmu. Medzi hosťami bola aj ministerka kultúry Slovenskej republiky pani Ľubica Laššáková.
Bolo to pred 75 rokmi...
Začínal sa siedmy rok najhroznejšej vojny v človečej histórii, ktorá neustále požierala ďalšie a ďalšie životy, majetky, hranice, národy a dennodenne bola skúškou pudu sebazáchovy a ľudskej mravnej sily. V januári 1945 už bolo jasné, že sa vojna chýli ku koncu, ale bojový front prechádzajúci naším krajom stále zanechával za sebou škody a ľudské obete.
Pamätné zápasy v nižnoslanskom futbale pripomíname súčasníkom
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Nižnoslanský futbal má bohatú históriu, o ktorej sa v súčasnosti iba hovorí. Nižná Slaná ako stredisková obec mala dokonca dve funkčné futbalové ihriská. Jedno v obci a druhé v časti Nižná Slaná závod. Obidve sa honosili názvom Baník. Obec dokonca niekoľkokrát budovala futbalový štadión aj s atletickou dráhou, aby nakoniec stratili význam pre futbalistov i žiakov tamojšej školy. V súčasnosti Nižná Slaná nemá ani jeden futbalový oddiel. Ako aj nižšie uvedené výsledky, ktoré zozbieral tamojší futbalový priaznivec a náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik, hovoria, že nižnoslanskí futbalisti mali zaujímavé kontakty i výsledky, a to nielen s futbalovými oddielmi v tomto hornogemerskom regióne.
Dospelí
V rimavskosobotskej nemocnici sa vlani narodilo 1116 detí
Napísal(a) Jana Fedáková
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa vlani uskutočnilo 1105 pôrodov. Najviac ich bolo v mesiaci september, a to 115. Chlapcov prišlo na svet viac ako dievčat a 11 mamičiek si domov z pôrodnice odnieslo dvojičky. Dievčat v rimavskosobotskej nemocnici prišlo na svet 536, chlapcov zase 580. Medzi najčastejšie dievčenské mená, aké rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia, Ema a Anna. U chlapcov zase dominovali mená Tomáš, Jakub a Ján. Po pôrodniciach v Spišskej Novej Vsi a Galante má nemocnica v Rimavskej Sobote tretí najvyšší počet pôrodov spomedzi všetkých nemocníc siete Svet zdravia. V predošlom roku 2018 sa v nej uskutočnil porovnateľný počet pôrodov ako vlani, a to 1112.
Členov Dobrovoľného hasičského zboru Jelšavy pozvali na zasadnutie Mestského zastupiteľstva
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dňa 22. januára 2020 bolo zvolané 12. plánované zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Jelšave, na ktoré dostali pozvanie aj členovia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ). Úvod zastupiteľstva patril video prezentácii z činnosti DHZ za rok 2019, ktorú pripravil veliteľ DHZ Ing. Pavol Zapletal. Po tejto prezentácii o činnosti sa poslanci oboznámili so štatistikou zásahovosti v grafoch.
Po prezentácii primátor MVDr. Milan Kolesár poďakoval za ochotu dobrovoľným hasičom pomôcť v ktorúkoľvek hodinu a pri akejkoľvek mimoriadnej udalosti. Poukázal na to, že nakoľko DHZM Jelšava je zaradená do kategórie A v celoplošnom rozmiestnení síl a prostriedkov v rámci SR, sú krajským operačným strediskom vysielaní aj mimo
Nová kniha etnologičky Oľgy Bodorovej: HRNČIARSTVO V SUCHÁNSKEJ DOLINE
Napísal(a) O. B.
Na sklonku roka 2019 vydalo Gemersko-malohontské múzeum - kultúrne zariadenie Banskobystrického samosprávneho kraja obsahovo hodnotnú publikáciu „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“. Autorkou knihy je etnologička a súčasná riaditeľka Gemersko-malohontského múzea PhDr. Oľga Bodorová. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom projektu. „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“ je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve v historickej stolici Gemer-Malohont, predovšetkým v jej západnej časti - v Suchánskej doline, konkrétne v obciach Hrnčiarske Zalužany, Sušany, Pondelok a Veľká Suchá, dnes Hrnčiarska Ves a čiastočne Ožďany.
Ing. Štefan Tomášik: „Prvá trieda vo futbale v okrese Rožňava od sezóny 1996/1997 po sezónu 2010/2011“
Napísal(a) Š. Tomášik
Náš staronový spolupracovník Ing. Štefan Tomášik prispel pre stránku Maj Gemer zaujímavou futbalovou publikáciou s názvom „Prvá trieda vo futbale v okrese Rožňava od sezóny 1996/1997 po sezónu 2010/2011“. Uverejňujeme ju ako prílohu v plnom znení. Ide o druhé vydanie, pričom toto vydanie považuje za konečné. Ako uviedol v rozhovore pred niekoľkými rokmi pre stránku Majgemer, prvé vydanie nebolo kompletné, lebo mu chýbali niektoré fakty, ktoré teraz zapracoval do konečnej verzie.
V predhovore publikácie jej autor uvádza: "Cieľom tejto publikácie je podať ucelený pohľad na najvyššiu futbalovú súťaž v okrese Rožňava, prvú triedu od roku 1996 po 2011. Voľba hraničných rokov nebola náhodná. Do roku 1996 sa najvyššia okresná súťaž volala II. trieda, preto bol zvolený počiatočný rok 1996. Koncový rok 2011 bol zvolený preto, lebo z najvyššej súťaže postúpili až tri celky do vyššej súťaže."
Viac...
Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže Výtvarné spektrum 2020
Napísal(a) M. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične začiatkom nového roka vyhlasuje a organizuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2020.
Jej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Ide o postupovú súťaž neprofesionálnych výtvarníkov, určená je pre mládež od 15 rokov a dospelých. Hlavným cieľom súťaže je nadobúdanie vedomostí v umeleckej sfére, rozvíjanie zručností a kreativity u jednotlivcov prostredníctvom realizácie a prezentácie výtvarnej tvorby.
Jubilejná výstava rožňavského umelca – Rolanda Neupauera
Napísal(a) R. Šimko
Jubilejná výstava rožňavského umelca – Rolanda Neupauera sa uskutoční pri príležitosti jeho 40. narodenín v Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja. Vernisáž výstavy bude v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave dňa 6. februára 2020 o 16:00 hod., na ktorú vás týmto aj pozývame.
Roland Neupauer predstaví publiku výstavu pod názvom „Roland Neupauer 40“, ktorá bude pozostávať z viacerých cyklov jeho doterajšej tvorby. Aktívne sa začal venovať výtvarnému umeniu po strednej škole, čiže za posledných 20 rokov, a to aj napriek tomu, že sa od roku 2001 u neho začala prejavovať zákerná choroba. V dôsledku svojho hendikepu dochádza od roku 2010 v jeho tvorbe k úplnej zmene spojenej aj s novým spôsobom umeleckého vyjadrovania.
V galérii predstavia publikáciu o rožňavských študentoch v 19. storočí
Napísal(a) R.Š.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Rímskokatolíckou cirkvou, Biskupstvom Rožňava, vás dňa 4. februára 2020 o 16:00 hod. srdečne pozývajú do Galérie Baníckeho múzea na Námestí baníkov 25 v Rožňave, na prezentáciu publikácie „Študenti vyšších vzdelávacích inštitúcii v Rožňave. 1814 – 1852, Biskupský seminár a Filozofické lýceum“.
Publikácia je už 19. pokračovaním cyklu o histórii vyšších vzdelávacích ústavov v Uhorsku. Jej autorom je uznávaný maďarský historik a archivár Prof. Dr. habil. László Szögi, CSc., ktorý pôsobil ako riaditeľ Univerzitnej knižnice Eötvös Lóránd Tudományegytem v Budapešti. Autor sa vo svojej práci zameriava na všestrannú analýzu študentov seminára
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, predstaví v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave pútavú výstavu o kúpeľníctve v našom regióne s názvom „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“, ktorú múzeum prevzalo od kolegov z Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Vernisáž výstavy sa bude konať 13. februára 2020 o 15:30 hod.
Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera. Z kultúrnohistorického hľadiska prezentuje zrod jednotlivých kúpeľov, najznámejších kúpeľných lekárov a balneológov Gemera, popularitu jednotlivých miest a ich návštevnosť. Je venovaná kúpeľom a klimatickým zariadeniam, z ktorých väčšina dnes už neexistuje
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).