Náš spolupracovník z Nižnej Slanej Ing. Štefan Tomášik si vybral za tému svojho článku rôzne futbalové anomálie z minulosti, napr. zabudnuté dresy či registračné preukazy a pod. Príčinu napísania tohto článku je pripravený prezradiť len osobne.
Výroky na adresu rozhodcu
V Gem. Polome – „rozhodca je motýľ !“ – 2005 - 2006
V Rudnej - „rozhodca je kozmonaut !“ – 2008 - 2009
Pri príležitosti 75. výročia Veľkej vlasteneckej vojny odovzdali Jánovi Štefánikovi pamätnú medailu
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 4.3.2020 v predpoludňajších hodinách navštívili Jána Štefánika v byte jeho dcéry Viery v Hnúšti zástupcovia Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike – tretia tajomníčka pani Marija Verchinina, so svojou asistentkou Olinou Borodnevou, aby účastníkovi protifašistického odboja Jánovi Štefánikovi pri príležitosti 75. výročia Veľkej vlasteneckej vojny 1941 – 1945 odovzdali pamätnú medailu, ktorú mu odelil prezident Ruskej federácie Vladimír Putin. Hostí Ruského veľvyslanectva sprevádzal predseda redakčnej rady periodika SZPB Bojovník a predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvika Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozef Pupala. Slávnostného aktu odovzdania pamätnej medaile bol prítomný aj predseda ZO SZPB v Hnúšti Pavol Kyseľ a pocteného dcéra Viera Guželová s manželom.
Klimatické zmeny, znečistené ovzdušie, vyrubovanie lesov... na besede s meteorológom Petrom Jurčovičom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila v rámci Marca – mesiaca knihy pre širokú verejnosť v stredu 11. marca 2020 o 16:30 hod. stretnutie s významným slovenským meteorológom RNDr. Petrom Jurčovičom, ktorý vo svojom odbore nepochybne patrí k špičke.
RNDr. Peter Jurčovič absolvoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského na Katedre astronómie, geofyziky a meteorológie. Pracoval 17 rokov v predpovednej meteorologickej službe Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.
Príbehy 20. storočia prinieslo medzi žiakov VIII. A triedy v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej Občianske združenie Post Bellum. Post Bellum je nezisková organizácia, ktorá od roku 2011 vyhľadáva a dokumentuje spomienky pamätníkov kľúčových momentov 20. storočia. Zaznamenáva príbehy a snaží sa ich rozprávať ďalej.
Školská slávnosť bol názov vzdelávacieho workshopu, kedy sa naši žiaci stali niekým iným a v jeho koži simulovane prežívali našu históriu. Účastníci sa preniesli do roku 1989 a hrali rolu mladých ľudí v dobe oklieštenej totalitným režimom. Prežívali ich príbehy, rodinné prostredie, stotožňovali sa s ich plánmi do budúcnosti. Riešili vážne rozhodnutia, ktorými mohli výrazne ovplyvniť svoj ďalší život.
Najviac hlasov v parlamentných voľbách 2020 na Gemeri získalo OĽANO 21,41 %.
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Výsledky parlamentných volieb, ktoré sa na Slovensku uskutočnili v sobotu 29. februára 2020 sú už nám všetkým dobre známe. Pripomeniem iba výsledky jednotlivých strán, ktoré sa dostali do slovenského parlamentu z celkového počtu 25 zúčastnených strán. Nie je na škodu zdôrazniť, že volieb sa zúčastnilo 2 916 840 voličov, čo predstavuje až 65,80 % účasť z celkového počtu oprávnených voličov. Dodajme, že v týchto voľbách hlasovali aj zahraniční Slováci, ktorí poštou voľby podporili 48 925 obálkami, čo predstavuje 1,67 % z oprávnených voličov.
Futbalový klub Sirk v sezóne 1992/1993
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Futbalový klub Sirk zo stredného Gemera v minulosti pôsobil aj v súťažiach Východoslovenského futbalového zväzu. Preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub pre svoj článok. V príspevku je detailne opísaná sezóna 1992/1993 kedy účinkoval v 2. triede Okresného futbalového zväzu Rožňava. Článok obsahuje okrem výsledkov aj fotografiu, strelcov gólov, súpisku, trénera a konečnú tabuľku 2. triedy.
Káder: Buček - Súkeník, Fakla, Pavlišin, Krnáč, Farkaš, Gajdoš, Chlebuš, Morháč, Kubek, Palaš, Huťan, Hanes, Šibal, Kovalčík, Faško, Hirko, Maraduda, Kuchta, Dovalovský, Gürtler, Remper, Szantó, Sentandráši, Boskovič. Tréner: Šimon
Května Slovenska Gustáva Reussa z roku 1853 ako predmet mesiaca marec
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ je v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavené botanické dielo Dr. Gustáva Reussa: Května Slovenska čili opis všech jevnosnubných na Slovensku divorastaucích a mnohých zahradních zrostlin... z roku 1853 z historickej knižnice Gemersko-malohontského múzea. Dielo je vystavené v priestoroch stálej expozície múzea od 2. do 31. marca 2020.
Května Slovenska čili opis všech jevnosnubných na Slovensku divorastaucích a mnohých zahradních zrostlin podlé saustavy De Candolle-ovy. S připojeným Zrostlinářským Názvoslovím, Slovníkem a Návodem k určitbě zrostlin podlé saustavy Linné-ovy vypracoval a vydal Dr. Gustáv Reuss.
Hvezdáreň v Rimavskej Sobote pripravila výstavu Vesmír očami detí
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Výstavu Vesmír očami detí pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, organizačná súčasť KHaP M. Hella v Žiari nad Hronom a uskutoční sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Je tradičnou súťažnou prehliadkou detskej výtvarnej tvorby a venuje sa tematike vesmíru. Odborná porota vyhodnotila najlepšie práce, ktoré postupujú do celoštátneho kola v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Prvé tri miesta v každej kategórii budú ocenené a ceny odovzdané na vernisáži výstavy, ktorá bude 3. marca 2020 o 14.30 hod. Kurátorom výstavy je RNDr. Pavol Rapavý (Hvezdáreň v Rimavskej Sobote).
Beseda s Évou Kerényi, autorkou knihy István Hatvani (1718 - 1786)
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi PhD
Beseda s historičkou PhDr. Évou Kerényi, PhD., autorkou publikácie István Hatvani (1718 - 1786) sa uskutoční v priestoroch Gemersko-malohontského múzea dňa 4. marca 2020 o 10.00 hod. v priestoroch múzea (beseda bude prebiehať v maďarskom jazyku). Kniha je venovaná osobnosti a životnému dielu vedca, polyhistora, rodáka z Rimavskej Soboty, Istvána (Štefana) Hatvaniho. Vydaná je dvojjazyčne: v slovenskom a maďarskom jazyku. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum v roku 2019 s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Beseda sa koná pri príležitosti literárneho podujatia Marec - mesiac knihy. Účasť na podujatí na konkrétnu hodinu je potrebné nahlásiť vopred. Vstupné je 1€.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila od 2.3. - 8.3.2020 v rámci Týždňa slovenských knižníc podujatia pre všetky vekové kategórie. Marec je už tradične spájaný s knihou. Pripomíname si ho na počesť Mateja Hrebendu, ktorý počas svojho života šíril medzi slovenským ľudom osvetu a motivoval ich čítať. Čítanie poskytuje jedinečnú príležitosť plne sa ponoriť do myšlienok, pocitov a sveta inej osoby, čo môže výrazne zvýšiť porozumenie emóciám a témami druhého človeka, zlepšiť spoločenské schopnosti. „V minulosti bolo úplne prirodzené, že deti trávili voľný čas s knihou v ruke. Dnes je tento stav iný, preto sa snažíme prilákať čitateľov aj na rôzne podujatia,“ skonštatovala pracovníčka knižnice.
Viac...
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične pripravilo obľúbené múzejno-pedagogické podujatie pre žiakov základných škôl s názvom Veľkonočné tvorivé dielne. Podujatie bude prebiehať v termíne od 12. marca, až do 8. apríla 2020, v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. „Každoročne máme pripravených niekoľko zaujímavých tvorivých dielní pre školákov, v rámci ktorých budeme vyrábať rôzne veľkonočné ozdoby, kraslice a dekorácie využitím kombinovaných techník a porozprávame sa o veľkonočných a jarných zvykoch,“ uviedla Gabriella Badin z Baníckeho múzea v Rožňave.
Jozef Špitál – zabudnutý hrdina druhej svetovej vojny
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 22.12.2019 sa v obci Veľké Teriakovce dožil krásneho veku 98 rokov pán Jozef Špitál. Pýtate sa kto je Jozef Špitál? Narodil sa 22.12. 1921 v Zákamennom, dnes okr. Námestovo. Na Orave bolo zdravo, ale žilo sa ťažko. Už ako školák, vzrastom menší, ale čiperný, slúžil u bohatých gazdov. (Bližšie viď majgemer.sk príspevok k jeho 95-tym narodeninám.) Dnes už okrem rodinných príbuzných si na jeho jubileum nespomenul takmer nikto. No v ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu v Čiernom Potoku majú zmapovaných viacerých svobodovcov, medzi nimi aj Jožka Špitála. Na výročnej schôdzi Klubu vojenských výsadkárov v Žiline dňa 1.2.2020, pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala prítomných upozornil, že ešte žije "svobodovec", príslušník 2. čs. paradesantnej brigády Jožko Špitál. A informoval ich o jeho osude.
Bohatá programová ponuka GOS počas jarných prázdnin je pripravená aj pre rodiny s deťmi
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko pripravilo počas jarných prázdnin (2. - 6. marca 2020) tvorivé dielne pre rodiny s deťmi. Okrem prípravy tradičných jedál si môžu návštevníci vyskúšať aj výrobu keramiky či zdobenie kraslíc.
Bohatá programová ponuka Gemerského osvetového strediska (GOS), kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, počas jarných prázdnin je pripravená pre rodiny s deťmi. Aktivity sú zamerané na tradičnú ľudovú kultúru a tematicky prispôsobené jarným zvykom. Prebiehať budú v remeselníckych dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera. Novinkou tohtoročnej ponuky sú krátke vzdelávacie programy v mobilnom planetáriu.
Futbalový klub Slovmag Jelšava v sezóne 1996/1997
Napísal(a) Š. Tomášik
V minulosti boli okresy Rožňava a Revúca spojené a futbalové kluby patrili spolu do Okresného futbalového zväzu Rožňava. Jedným z popredných klubov Revúckeho okresu bol Slovmag Jelšava. Preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. V príspevku je detailne opísaná sezóna 1996 / 1997 kedy Jelšava pôsobila v 2. lige. Článok obsahuje fotografiu mužstva, súpisku, tabuľky, výsledky jednotlivých zápasov, pričom ku každému zápasu je uvedená zostava, autori gólov, karty, prípadne diváci.
Káder: Kamesch, Gažovič - Chudík, Diagne, Fall, Dubec, Krochta, Krivjančin, Fatľa, Bukovec, Medvec, Nikitin, Kamenský, Dvorský, Sasák, Vasilenko,
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).