Príprava Geologickej bádateľne je v Baníckom múzeu v Rožňave v plnom prúde
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vybuduje v areáli Zážitkového centra Sentinel Geologickú bádateľňu a doplní Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera.
Cieľom bádateľne je zlepšiť kvalitu služieb a posilniť regionálny turizmus na území Košického samosprávneho kraja v oblasti spoznávania montánnej histórie regiónu Gemer z pohľadu mladých ľudí, ktorí v regióne trvalo žijú alebo ním z rôznych dôvodov prechádzajú. Hlavnou cieľovou skupinou sú študenti stredných škôl, pre ktorých bude prispôsobená aj odborná náročnosť a aktivity múzejnej pedagogiky v novovytvorenej bádateľni.
FOTOSÚŤAŽ 2019: O vaše hlasy sa uchádza 98 fotografií
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila začiatkom júla 2019 7. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie bolo možné posielať do 30.09.2019. Teraz uverejňujeme podmienky, podľa ktorých sa aj čitatelia našej stránky môžu zúčastniť hlasovania za svojich favoritov vo fotosúťaži Malohont mojimi očami, ktoré potrvá do 25.11.2019, pričom svoje hlasy môžete odovzdať ľubovoľnému počtu fotografií, ktoré sa vám páčia. Víťazi verejného hlasovania budú ocenení spolu s víťazmi jednotlivých kategórií fotosúťaže v decembri tohto roka.
Ako hlasovať?
Oznam:
Podľa zmluvy o poskytnutí charitatívnej reklamy medzi ObFZ Rožňava a Program® spol. s r.o. sú kluby štartujúce v 6. a 7. lige DOUBLE STAR BET dospelých ObFZ Rožňava:
- povinné zabezpečiť propagáciu a reklamu tým, že umiestnia banner v blízkosti hracej plochy jednotlivých mužstiev súťažne. Banner je vo vlastníctve Program® spol. s r.o.
- povinné zabezpečiť, aby nedošlo k poškodeniu, zničeniu, strate, odcudzeniu bannera.
V chladné novembrové ráno sa v rámci poznávania slovenskej literatúry vydali žiaci 9. ročníka Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej po stopách Sládkovičovej Maríny, do srdca baníckeho mesta Banskej Štiavnice. Keď sme dorazili do Banskej Štiavnice išli sme navštíviť Banku Lásky. Vo vnútri nám ukázali veľký Láskomer, ktorý meria našu lásku, a to konkrétnym veršom zo Sládkovičovej Maríny. Po pol hodine sme sa premiestnili do ďalšej miestnosti, kde nám pustili krátke video o Andrejovi Sládkovičovi a Maríne. Taktiež sme sa tu zamýšľali nad významom lásky. Po videu sme vošli do izby, v ktorej Marína rada hrávala na klavíri.
Revolučná jeseň 1989 v Rimavskej Sobote – diskusia o novembrových udalostiach
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V mesiaci november si aj Gemersko-malohontské múzeum pripomína 30. výročie tzv. nežnej, či zamatovej revolúcie 1989. Pri tejto príležitosti ponúka návštevníkom možnosť diskutovať o revolučných udalostiach v Rimavskej Sobote na jeseň 1989. O svojich osobných spomienkach a zážitkoch prídu porozprávať priami účastníci novembrových udalostí v našom meste, a to Jozef Tokár a Marian Lacko dňa 20. novembra o 9:00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Počas diskusie bude premietaný autentický dokumentárny film z dielne Jozefa Tokára. Pre podujatie platí jednotné vstupné 1 €.
Neočakávané udalosti stredajšieho tragického večera v Revúcej prinášajú množstvo klamlivých správ a obvinení, ktoré pomáhajú manipulovať verejnú mienku
Napísal(a) MsÚ Revúca
Dňa 13.11.2019 o 14:00 hod. bol vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity pre územie mesta Revúca na vodnom toku Muráň. Monitorovanie aktuálnej situácie vodných tokov v rámci celého územia mesta prebiehalo už v skorých ranných hodinách, a to v súčinnosti so správcom povodia Slanej a Hasičským a záchranným zborom Revúca.
Na miestach (vrátane útulku), ktoré si vyžadovali záchranu, pracovali zamestnanci MsÚ v súčinnosti s Hasičským a záchranným zborom Revúca a Rimavská Sobota, dobrovoľnými hasičmi z Jelšavy a príslušníkmi OR PZ Revúca, pričom koordinácia záchranných prác zo strany mesta bola zabezpečená koordinátorom krízového štábu. Zamestnanci mesta, ktorí vykonávali opatrenia postupovali v zmysle odporúčaného postupu obcí pri povodniach a v zmysle zákona o ochrane pred povodňami.
Motýle tak ako ďalšie živočíšne druhy závratným tempom vymierajú. Tam, kde sme ich kedysi mohli vidieť, dnes sotva nájdeme jedného. V rámci projektu ,,Motýlia archa" podporeného Ministerstvom životného prostredia SR a Slovenskou agentúrou životného prostredia prostredníctvom Zeleného vzdelávacieho fondu sme oslovili odborníčku Mgr. Gabrielu Benčuríkovú zo spoločnosti Včelí kRaj z Liešnice (Kokava nad Rimavicou), čo je prvá vzdelávacia včelnica na Slovensku, aby nám priblížila život motýľov, ich význam v prírode, ale aj ich ochranu. Žiaci našej Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa od nej dozvedeli, že naše okolie na strednom Gemeri je jedno z mála miest na Slovensku, kde ešte môžeme reálne pozorovať motýle.
Pripomenuli sme si Deň vojnových veteránov
Napísal(a) Katarína Kvetková
Na poliach Flámska vlčie maky rastú, tam medzi krížmi, rad za radom. Značia miesta, kde ležíme. Tam hore počuť udatný spev škovránka, uprostred revu kanónov tu dolu.
Pred 101 rokmi, 11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte vstúpila na západnom fronte do platnosti dohoda o prímerí medzi Nemeckom a spojeneckými mocnosťami. Po štyroch rokoch, troch mesiacoch a trinástich dňoch sa skončila najstrašnejšia vojna, akú dovtedy ľudstvo zažilo. Zapojilo sa do nej 38 štátov zo všetkých obývaných kontinentov. Do zbrane bolo zmobilizovaných 115 miliónov mužov, z ktorých 10 miliónov zahynulo. Ďalším 20 miliónom zostali trvalé následky v podobe zmrzačenia, psychických porúch a iných zdravotných problémov. Medzi civilným obyvateľstvom si konflikt z rokov 1914 – 1918 vyžiadal sedem miliónov obetí. Zo slovenských vojakov mobilizovaných do rakúsko-uhorskej armády padlo až 69 700. Pre malý národ to bola obrovská tragédia.
Súbor dobových fotografií zachytáva revolučné udalosti roku 1989 v Rimavskej Sobote
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V rámci predmetu mesiaca november si Gemersko-malohontské múzeum pripomenie 30. výročie tzv. nežnej, či zamatovej revolúcie 1989. Návštevníkom predstaví vybraný súbor 11-tich dobových fotografií, ktoré zachytávajú revolučné udalosti z jesene 1989 v meste Rimavská Sobota. V priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea sú vystavené od 2. novembra do 1. decembra 2019. Gemersko-malohontské múzeum spravuje okrem zbierkových fondov aj archívne dokumenty. Medzi nimi aj rozsiahly súbor dobových fotografií. Z nich bolo vybraných jedenásť takých, ktoré dokumentujú novembrové udalosti roku 1989 v meste. Tieto budú verejnosti vystavené v priestoroch stálej expozície počas mesiaca november.
Mladých revúckym kickboxerom sa v Prešove darilo: získali 12 medailí
Napísal(a) Ľ.B
V sobotu 9. novembra 2019 sa uskutočnilo III. kolo Open ligy Slovenského zväzu kickboxu, ktoré prebiehalo v Prešove. Ako nás informoval Ľubomír Bodor z revúckeho Leon Kickxbox klubu turnaja sa zúčastnilo 26 klubov z troch krajín: Poľska, Ukrajiny a Slovenska, z ktorých štartovalo 154 súťažiacich. Nechýbali ani top reprezentanti Revúcej Ján Tamáš a Alžbetka Teličáková, ktorí neodišli z Prešova bez zlata. V mladších kategóriách si bojovnosťou najlepšie počínala 13-ročná Natália Tószegiová. Ján Tamáš, ktorý nemá vo svojej váhe v lightcontacte na Slovensku konkurenciu, má v pláne vyššie méty, akými sú majstrovstá sveta.
Viac...
Gulášové kolo ukončilo jesennú časť aj šiestej futbalovej ligy
Napísal(a) MG od
Druhá novembrová nedeľa ukončila futbalové dianie na ihriskách nášho regiónu. Po minulo týždňovom ukončení piatoligového zápolenia dospelých a štvrtoligovom dorasteneckom súboji ukončili majstrovské zápasy aj šiestoligisti. Vedenia niektorých futbalových oddielov sa pričinili o to, že tohtoročnú súťaž ukončili pozápasovým kotlíkovým gulášom pre obidve mužstvá. Aj keď je to skromné poďakovanie od vedenia FO, predsa je to zaslúžené a aspoň malá pozornosť našich chudobných oddielov. Preto sme aj nazvali toto kolo ako gulášové. Najviac gólov videli diváci v Štítniku – 12, najviac divákov bolo zvedavých na zápas v Rožňavskom Bystrom, kde hral líder tabuľky Krásnohorská Dlhá Lúka – 120. Najlepším strelcom jesene sa stal Lukáš Héger z Dlhej Lúky a strelcom kola s tromi gólmi Csaba Várady spoločne s triom hráčov
Aj hasiči si pripomenuli pamiatku zosnulých a všetkých svätých
Napísal(a) G. Jakubecová
Na deň Pamiatky zosnulých pripadá na Slovensku tradičný novembrový zvyk náštevy cintorínov, ozdobovania hrobov, pálenia sviečok a spomienok na zosnulých rodinných príslušníkov a známych. Návšteva cintorínov na Všetkých svätých patrí k najstabilnejším tradičným prejavom všetkých vrstiev spoločnosti. V 8. storočí určil pápež Gregor IV. sviatok Všetkých svätých na 1. november, ktorý mal byť spomienkou na známych kresťanských svätcov. Tento zvyk sa postupne rozšíril a v kalendári sa zakotvil 2. november ako Pamiatka zosnulých (Dušičky). Podľa starších zvykov sa v noci z 1. na 2. novembra na stole necháva časť večere a na hroboch sa zapaľujú sviečky. Kladenie vencov a kvetinová výzdoba na cintorínoch patrí k novším tradíciám.
Oznam:
Podľa zmluvy o poskytnutí charitatívnej reklamy medzi ObFZ Rožňava a Program r spol. s.r.o. sú kluby štartujúce v 6. a 7. lige DOUBLE STAR BET dospelých ObFZ Rožňava:
- povinné zabezpečiť propagáciu a reklamu tým, že umiestnia banner v blízkosti hracej plochy jednotlivých mužstiev súťažne. Banner je vo vlastníctve Program r spol. s.r.o.
- povinné zabezpečiť, aby nedošlo k poškodeniu, zničeniu, strate, odcudzeniu bannera.
- povinné v prípade poškodenia, straty, zničenia, odcudzenia bannera nahradiť škodu.
Spomienkový deň k Novembru 89 v rožňavskej Galérii
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Občianskym združením ALENKA & BELO HEFLER PRODUCTION, Vás pozývajú na podujatie s názvom „Spomienka na November“, ktoré sa uskutoční dňa 15. novembra 2019 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. V rámci programu podujatia bude odprezentovaná prednáška Pavla Horvátha – November 1989, za ktorou bude nasledovať komentovaná prehliadka výstavy „Čo bolo pred 1989“. Výstava aj sprievodné podujatie je súčasťou série tematických aktivít Nežná – 30 rokov po, ktoré pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie pripravil pre verejnosť Košický samosprávny kraj. Podujatie sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku, a bolo podporené z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).